My verzus Oni
Napriek značnému pokroku sme naďalej dedičmi pravekej tribalistickej mysle.
Keď Charlton Heston a Kim Hunterová, hlavné hviezdy Planéty opíc z roku 1968, spomínali na natáčanie legendárneho filmu, povedali, že ľudia, ktorí vystupovali v kostýmoch goríl a šimpanzov, jedli obedy v oddelených skupinách.
Keď Joey zo seriálu Priatelia pracoval istý čas v Americkom prírodovednom múzeu v New Yorku, vedci v bielych plášťoch vrátane jeho priateľa Rossa jedli oddelene od iných zamestnancov múzea v modrých sakách.
Tvorba koalícií sprevádza celé ľudské dejiny a máme ju takpovediac v krvi.
Bleskový prieskum zo Spojených štátov ukázal, že udalosti, keď stovky priaznivcov odchádzajúceho prezidenta Donalda Trumpa vtrhli do Kapitolu, rozdelili ľudí podľa skupín, s ktorými sa identifikujú.
Zatiaľ čo 93 percent voličov demokratov považuje útoky Trumpových prívržencov za hrozbu pre demokraciu, to isté si myslí len 27 percent voličov republikánov. Len dve percentá voličov demokratov schvaľovali vtrhnutie do Kapitolu, zatiaľ čo 45 percent voličov republikánov s útokom súhlasilo.
Evolučné vysvetlenie
Výskum ukazuje, že ľudí s podobnými názormi považujeme akosi automaticky za morálnejších a kompetentnejších. Vlastnej skupine pripisujeme vznešenejšie vlastnosti, zatiaľ čo pre konkurentov toľko chvály obyčajne nemáme („My“ dobrí, „Oni“ horší).
