Denník N

Rozhodný vojenský zásah proti Islamskému štátu je nevyhnutnosť

Teroristi Islamského štátu nedávno popravili kresťanov z Etiópie. Foto – TASR/AP
Teroristi Islamského štátu nedávno popravili kresťanov z Etiópie. Foto – TASR/AP

Islamský štát vraždí a ničí svetové kultúrne dedičstvo. Rozhodný zásah proti nemu by bol správnym pokusom o ukončenie násilia.

Autor je teológ a etik

Pred rokom americký prezident Barack Obama autorizoval nálety proti takzvanému Islamskému štátu a deklaroval cieľ „rozložiť a nakoniec zničiť“ toto teroristické hnutie. Hoci čiastočný úspech tohto plánu nemožno poprieť, v súčasnosti sa zdá byť zrejmé, že na porazenie Islamského štátu bude nevyhnutný rozhodný vojenský zásah. Na takýto zásah existujú tak pragmatické, ako aj morálne dôvody.

V poslednom roku sme boli svedkami mnohých brutálnych činov a zločinov proti ľudskosti, páchaných prívržencami Islamského štátu: hromadných popráv, prenasledovania a zabíjania príslušníkov náboženských menšín, únosov a týrania mužov, žien a detí, znásilňovania a zotročovania mladých dievčat či ničenia vzácnych starovekých artefaktov. Boli sme svedkami zla, ktoré nepozná medze.

Hnutie Islamský štát je dobre organizované a financované, dokáže zaberať nové územia a získavať nových prívržencov. Predstava, že môže byť v dohľadnej budúcnosti zničené leteckými útokmi bez väčšieho nasadenia (aj) amerických a európskych pozemných síl, sa zdá byť čím ďalej, tým menej pravdepodobná. Rád by som sa však mýlil.

Pomôžme utečencom doma

Horúcou témou posledných mesiacov v Európe vrátane Slovenska je utečenecká kríza. Ozývajú sa hlasy, medzi ktoré patrí aj hlas českého prezidenta Miloša Zemana, že „týmto ľuďom najlepšie pomôžeme na ich území“. Bez ohľadu na to, že tento argument zaznieva najčastejšie z úst tých, ktorí odmietajú výraznejšie pomôcť ľuďom utekajúcim pred smrťou alebo za lepším životom, neuberá to z jeho platnosti.

Utečencom – nezávisle od ich farby pleti a vierovyznania – treba pomôcť „tu a teraz“ a zlé vlastnosti v nás treba konfrontovať. Ale – existujú určité hranice, koľko osôb dokáže Európa prijať a následne do spoločnosti integrovať. Tieto hranice sú omnoho ďalej, ako si myslia odporcovia migrácie, ale zároveň bližšie, ako si myslia tí, ktorí nevidia reálnu hrozbu masového prílivu osôb.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie