Denník N

Čínsky čierny pondelok vydesil celý svet

Čínska burza spadla za jeden deň o vyše osem percent. FOTO - TASR
Čínska burza spadla za jeden deň o vyše osem percent. FOTO – TASR

Čínska ekonomika vysiela varovné signály. Jej burza má za sebou čierny pondelok, po ktorom padali ázijské, európske aj americké burzy. Peking nezvláda slabý rast.

Keď už aj oficiálne čínske médiá, ktoré má pod kontrolou Peking a všemocná Čínska komunistická strana, začnú používať metafory západných novín, viete, že situácia je skutočne zlá. Je to oficiálne – Čína práve zažila svoj „čierny pondelok“.

Šanghajský akciový index sa v pondelok prepadol o rekordných 8,5 percenta, čo je jeho najväčší jednodňový pokles za posledných osem rokov. Panika sa zo Šanghaja okamžite preniesla aj na ázijské, európske či americké burzy. Všetky skončili v červených číslach a na svetových trhoch zavládla dlho nevidená panika. Podobne reagovali aj ceny ropy, ktoré boli v pondelok na šesťročnom minime.

„Nevyzerá to dobre. Trhy po celom svete padajú, čínske burzy sú zas vo voľnom páde,“ povedal pre denník New York Times Andy Wong, burzový maklér z Hongkongu, kde miestny akciový index padol o 5,2 percenta. Cez víkend sa na prepad snažila reagovať aj čínska vláda, no jej snahu nechali investori bez väčšej odozvy.

Ekonómovia preto upozorňujú, že práve môžeme byť svedkami, ako sa končí veľký čínsky sen o trvalom a len veľmi ťažko udržateľnom ekonomickom raste.

Prudký prepad

Prvé náznaky, že dôvera investorov v akcie čínskych podnikov nie je práve vysoká, prišli ešte pred víkendom. Šanghajská burza vtedy klesla o 4 percentá. Dôvodom boli nové dáta o tom, že čínsky výrobný sektor rastie najpomalším tempom od nástupu globálnej ekonomickej krízy v roku 2008.

Keď sa burzy v pondelok opäť otvorili, nastal medzi maklérmi boj o to, kto sa akcií zbaví ako prvý. Akcie väčšiny spoločností, ktoré sú k dispozícii na čínskych burzách, dokonca podľa Wall Street Journal klesli o 10 percent. A zrejme by klesli aj viac, nebyť nariadenia čínskej vlády, ktorá prepad väčší ako 10 percent zakázala.

„Ráno som nakúpil zopár akcií, no prerobil som na tom,“ povedal pre New York Times Le Čchung, 62-ročný dôchodca, ktorý dnes investuje do akcií. Ľudí ako on sú pritom v Číne milióny.

Pred dvomi týždňami Čína prekvapila svet devalváciou svojej meny. FOTO - FLICKR
Pred dvomi týždňami Čína prekvapila svet devalváciou svojej meny. FOTO – FLICKR

Na čínskych burzách obchodujú hlavne Číňania

To je jeden z dôvodov, prečo by prudký prepad na čínskych akciových burzách nemal vyústiť do globálnej ekonomickej krízy.

„80 percent čínskych investorov sú ľudia, ktorí sa starajú o svoje vlastné vklady. Na zahraničných burzách pritom väčšinou robia makléri pracujúci pre veľkých investorov,“ napísala Celia Hatton z BBC.

Dôvodom je, že na burzách v čínskom vnútrozemí nemôžu pre zákaz Pekingu obchodovať s akciami zahraniční investori priamo. A na rozdiel od vyspelých ekonomík sa na čínskych burzách zároveň neobchoduje s akciami väčšiny veľkých podnikov.

„Burzy v Číne ešte stále nemajú takú váhu ako v rozvinutých západných ekonomikách. Ak by sme to merali cez percento HDP – teda aké percento HDP Číny tvoria všetky miestne podniky, ktoré sú na burze – tak je to stále výrazne nižšie ako napríklad v Spojených štátoch. Znamená to teda, že pokles akcií týchto podnikov až tak veľmi neodzrkadľuje ekonomický vývoj Číny, pretože nie všetky firmy sú na burze,“ vysvetľuje pre Denník N Zsolt Gál z Katedry politológie FiF UK v Bratislave.

Peking to zastaviť nevedel

Najnovší prepad akciových trhov v Číne je podľa neho len jeden zo signálov, že má čínska ekonomika problémy. „Možno je to však o to závažnejšie, že sa tak stalo aj napriek mohutným investíciám čínskej vlády,“ upozorňuje Gál.

Pondelkový výpredaj akcií na čínskych burzách bol totiž neočakávane prudký, no hodnoty týchto akcií klesajú od polovice júna, keď dosiahli vrchol. Keď potom začali klesať (za dva mesiace stratili 40 percent svojej hodnoty), prišiel Peking s viacerými krokmi, ktorými chcel trhy upokojiť.

Čínski komunisti najskôr zakázali najväčším investorom predávať akcie a štátom vlastneným bankám zas prikázali ich skupovať. Pred necelými dvoma týždňami zas Peking vyhlásil, že hodnotu miestnej meny – juanu – budú odteraz udávať trhy, nie Čínska centrálna banka. A cez víkend sa vláda pokúsila zastaviť ďalší prepad tým, že hlavný štátny dôchodkový fond, ktorý má k dispozícii 548 miliárd dolárov, bude môcť odteraz investovať do 30 percent svojich aktív do nákupu akcií či finančných derivátov.

Analytici sa však zhodujú, že nič z toho nedokázalo investorov presvedčiť, aby prestali panikáriť. „Oslabenie juanu a krach akciových trhov hovoria globálnym investorom len jedno – že Čína má problém,“ povedal pre Wall Street Journal Angus Nicholson, analytik burzovej spoločnosti IG.

Čínsky „čierny pondelok“ sa rozšíril aj na západné trhy. FOTO – TASR
Čínsky „čierny pondelok“ sa rozšíril aj na západné trhy. FOTO – TASR

Čínsky rast sa skončil, odnesú si to rozvíjajúce sa ekonomiky

Najväčším problémom dnešnej Číny je, že doteraz stabilne vysoký ekonomický rast sa zrejme skončil.

Všetko nasvedčuje tomu, že medziročný rast HDP tento rok nedosiahne ani vládou stanovený limit 7 percent. Už pred dvoma týždňami Peking ohlásil, že Čína v tomto roku do zahraničia vyváža menej tovarov ako v minulosti. Teraz zas vysvitlo, že čínske fabriky vyrábajú pomalším tempom, ako sa pôvodne čakalo.

„Že sa preliala kríza aj na svetové trhy, už súvisí s tým, že sa v Číne spomaľuje ekonomický rast. Čína je druhá najväčšia ekonomika sveta, takže má významný vplyv. O to viac, ak sú od vývozu do nej niektoré zahraničné spoločnosti závislé. To isté môže zasiahnuť aj naše automobilky, ktoré tam vyvážajú autá,“ myslí si Gál.

Najviac si to odnesú rozvíjajúce sa ekonomiky, ktoré počas globálnej krízy spolu s Čínou ťahali rast svetovej ekonomiky. Hodnota akcií na filipínskej burze klesla o 7,2 percenta, na Taiwane a v Južnej Kórei o 2,5 percenta. O viac ako 4 percentá klesli aj hodnoty akcií na austrálskych a japonských burzách.

Podobne to vyzeralo aj pri miestnych menách – ruský rubeľ bol voči doláru na 17-ročnom minime, juhoafrický rand zas voči doláru nebol ešte nikdy slabší. Výrazne tiež klesla hodnota komodít ako ropa, železná ruda, koksové uhlie či meď.

„Všetci sa snažia zbaviť akcií a panuje panika. Nikto už nereaguje racionálne,“ povedal pre magazín Bloomberg nemecký maklér Michael Woischneck.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Čínska kríza

Ekonomika, Svet

Teraz najčítanejšie