Denník N

Prokurátor Serbin: Všetci vedia, čo je Lexa zač, hoci sa tvári ako majster sveta

Michal Serbin. Foto N - Vladimír Šimíček
Michal Serbin. Foto N – Vladimír Šimíček

Archívny rozhovor z roku 2015: Vedeli sme, že Lexa sedieť nepôjde, hovorí prokurátor Michal Serbin vyše dvadsať rokov po únose prezidentovho syna.

Keď po voľbách v roku 1998 skončil Vladimír Mečiar a nastúpila vláda Mikuláša Dzurindu, dostal ako prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave na starosti všetky kauzy Ivana Lexu. Dodnes vie spamäti mená všetkých trinástich obžalovaných zo zavlečenia prezidentovho syna. V roku 2004 sa mu zhoršil zdravotný stav a musel z prokuratúry odísť. 

Čo dnes robíte?

Užívam si dôchodok. Človek má byť aspoň toľko na dôchodku, koľko pracoval. Pracoval som 25 rokov a aspoň toľko by som chcel byť aj na dôchodku. Pozrite sa, akú mám zbierku hudby. Keď boli u mňa vyšetrovatelia z Ameriky, pýtali sa ma na ich kapely, niektoré ani oni nepoznali.

Čítate noviny?

Čítam všetko. Hneď ráno. Občas napíšem aj nejaký komentár pod článok, občas na mňa aj nejakí idioti v komentári reagujú. Potom zase ja na nich. Je to banda kreténov. No najviac reagujem na články o hudbe. Napríklad nedávno zomrel basgitarista skupiny Yes. V článku bola chyba o tom, kedy vyšiel ktorý album, tak som na to reagoval.

 Michal Serbin (62) pochádza z prokurátorskej rodiny, prokurátorom bol aj jeho otec. Prokurátorom bol do roku 2004. Dozoroval všetky kauzy, v ktorých figuroval Ivan Lexa. Napísal aj obžalobu v kauze zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny. Pre amnestiu však prípad nikdy nebol na súde. Trpí maniodepresívnou psychózou a po tom, čo sa mu zhoršil zdravotný stav, musel uprostred súdov s Lexom z prokuratúry odísť. Má jedného syna, ktorý je tiež psychicky chorý. Jeho veľkou záľubou je hudba. 

Kedy ste nastúpili na prokuratúru?

Prvého novembra 1976. Bavila ma história, ale otec – prokurátor sa ma pýtal, či budem niekde robiť archivára. Po roku 1968 povyhadzovali z prokuratúry veľmi veľa ľudí a potom rozdávali štipendiá pre študentov práva, tak som si ho vzal a zaviazal som sa, že budem prokurátor. Na škole som dva roky dostával každý mesiac tisíc korún, čo bolo dosť. Keď som nastúpil do práce, mal som plat 1250 korún.

Kde ste začali pracovať?

Na Mestskej prokuratúre v Bratislave, na trojke. Od začiatku som bol trestňák. Bavilo ma to, bol to môj život. Kým kolegovia do desiatej pili kávu a fajčili, ja som mal už vybavené spisy. Bolo po kuaze Cervanová, riešil som napríklad prípad, keď chlap povedal žene, že ak mu nedá, dopadne ako Cervanová. Bežne som pracoval doma aj v sobotu a nedeľu.

Čo si myslíte o kauze Cervanová?

Som presvedčený, že je to tak, ako to bolo odsúdené.

Ako ste sa dostali k prípadu zavlečenia?

Ja som to v roku 1995 neriešil. Boli sme mestská prokuratúra a išlo to mimo nás, pretože to spadalo pod krajskú prokuratúru. Najprv to robil prokurátor Vlachovský, HZDS pozitívny, a išlo to do stratena. Otcovi som už 1. septembra po únose hovoril, že za tým je SIS, pretože žiadna partia mafiánov by si nedovolila uniesť prezidentovho syna. Ôsmeho marca 1999, už po voľbách, mi zavolal námestník, že šéf – Dušan Šváby chce so mnou hovoriť a dostanem robiť Ivana Lexu. Policajný tím to riešil už od novembra. Šéf mi povedal, že všetci sa boja a ja som taký, že každého pošlem tam, kam patrí. Na druhý deň som prišiel za generálnym prokurátorom Hanzelom s prvou informáciou. Najprv ma ponúkol alkoholom, či si dám, ale ja som odmietol s tým, že som autom, hoci som nešoféroval. Videli sme sa prvýkrát. Povedal som: „My sa nepoznáme, ale ak na mňa budete tlačiť, pošlem vás do… ako každého iného.“ A bolo to vybavené. Hneď vedeli, že to pokašlali.

Keď ste to dostali, čo ste urobili ako prvé?

Stretol som sa so Šátekom (v tom čase riaditeľ odboru vyšetrovania obzvlášť závažných trestných činností). Neskôr povedal, že to bola jediná rozumná vec, ktorú urobili, keď to pridelili mne, lebo inak by sa to nikdy nevyšetrilo. Ja som to aktívne riadil. Podľa spisu by sa dal natočiť celý film. Sám som s technikom prešiel všetky úseky a zdokumentoval som to. Akí ľudia tam boli, aké mali autá, aké mali zbrane. Mali presne rozdelené úlohy – jedna partia mala Kováča mladšieho sledovať, druhá blokovať, tretia vyviezť. A riadil ich Hrbáček.

Mali ste dosť dôkazov?

O celej kauze nebol v SIS žiadny spis, celé to prebiehalo akoby načierno, ale boli svedkovia. A zrejme si mysleli, že sa im nič nestane, pretože veľa vecí v systéme SIS nechali aj po svojom odchode – o príslušníkoch, autách, ich telefónoch. Kováč mladší mal vtedy pokazený Mercedes a vozil sa na manželkinom aute. Často chodili spolu, čo bolo pre SIS riziko. Chceli, aby bol sám. Rozhodli o jeho sledovaní. Pristavili vo Svätom Jure skriňový Mercedes, zadnou stranou nasmerovaný na Kováčov dom. Susedom to bolo podozrivé, prečo stále hučí a nikto odtiaľ nevystupuje. Mali tam zapnutú

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Slovensko

Teraz najčítanejšie