Na Lučanského pohrebe mal Kaliňák odznak Všetci za Milana (reportáž)

Dočasný policajný prezident Peter Kovařík avizoval pred pohrebom prísne opatrenia. Do Štrby mali mať prístup iba ľudia s čerstvým negatívnym testom na covid. Sľub dodržal. Aj keď policajné hliadky mali trochu zmätok v tom, koho vlastne môžu do obce pustiť.

O pol jednej, poldruha hodiny pred poslednou rozlúčkou s bývalým policajným prezidentom, sú obidva najbližšie zjazdy z diaľnice D1 uzavreté. Dôvod nepoznajú ani samotní policajti, ktorí stoja v smere od Važca pri ceste.

„My patríme pod Žilinu, kolegovia na zjazde z D1 pod Prešov. Prečo to zavreli? Netušíme, ani nás nepustili,“ odpovedia muži zákona na otázku, aký zmysel má uzavretie diaľnice, keď sa dá do podtatranskej obce dostať z odbočiek o pár kilometrov ďalej. Policajti nepustili policajtov?

Hliadok je šesť – štyri ma pustili, dve krútia hlavou a nechcú uznať ani doklad z redakcie a novinársky preukaz.

„Je to výkon profesie. Prvá výnimka zo šestnástich,“ vravím im. Neochotne ma púšťajú.

Pri predposlednej policajnej hliadke pred Štrbou pobehuje po ceste fotograf. Jediné autá, ktoré prichádzajú, sú novinári, kolegovia z iných médií. Na SUV prichádza Milan Žitný a Anna Lučaiová.

Predtucha akcie, ktorá nebude masová, ako avizovali mnohí na Facebooku, sa napĺňa aj pri vjazde do obce. Popri ceste kráča s kvetmi a vencami iba tucet ľudí.

Všetci za Milana

Pri kostole stojí skupinka v čiernom s čiernymi rúškami. Mieria na ňu všetky objektívy. V jej strede je bývalý minister vnútra Robert Kaliňák.

„Ďakujem,“ povie, keď ho odfotografujem. Aj on, podobne ako mnohí prítomní, má odznak Všetci za Milana.

Vedľa stoja v uniformách vojenskí veteráni. Prichádzajú jednotlivci aj skupinky s vencami. Pri vchode do kostola stojí miestny požiarnik, ktorý má menný zoznam tých, čo môžu vojsť dnu. Žitný a Lučaiová idú s najbližšou rodinou generála. Kaliňák ostáva počas celého obradu stáť vonku.

 

Peter Pellegrini a Denisa Saková (obaja Hlas) neprišli. Oznámili, že rešpektujú prianie rodiny, aby bol pohreb súkromný.

Z politikov okrem Kaliňáka prišiel na pohreb ešte Štefan Harabin.

Odstup dva metre nedodržiava nikto, zato rúška alebo šálom prekrytú tvár majú všetci prítomní. Priamo pred kostolom už polícia negatívne testy nekontroluje. Robí tak na príjazdových cestách.

Novinári, ktorí sú spočiatku na smútočnom zhromaždení v prevahe, diskutujú a spriadajú rôzne „zaručene overené“ teórie. Jeden sa pýta, či je náhoda, že Lučanský prvýkrát utrpel zranenie v deň narodenín Mikuláša Černáka. Ďalší dodá hoax, ktorý začal šíriť Fedor Flašík: „Lipšic ho chcel zastupovať. Za podmienky, že mu Lučanský povie, čo vie na Fica. Poviem, ale najprv poviem veci na vás, povedal mu Lučanský.“

Daniel Lipšic vo svojom statuse na Facebooku tieto tvrdenia vyvrátil.

Bol to správny chlap

Postupne začínajú mať nad novinármi početnú prevahu smútoční hostia. Starosta Štrby a podpredseda ZMOS-u Michal Sýkora sa pozrie okolo seba. Každého z miestnych pozná podľa tváre, aj keď majú rúška. Pri ceste stoja dvaja mladí ľudia so slovenskou vlajkou.

„Väčšinu prítomných nepoznám. Naši ľudia dodržiavajú protipandemické opatrenia, boja sa a radšej ostali doma. Inak by to iste bol mohutný pohreb. Bol som milo prekvapený, keď sa na bráničkách niektorých domov objavili zavesené čierne šály alebo šatky. Nič také tu ešte nebolo,“ povie Sýkora.

V utorok mal pracovné stretnutie s Kovaříkom a hygienikmi, na ktorom sa dohodli prísne opatrenia na vstup do obce v deň pohrebu.

Starosta má, pochopiteľne, na Lučanského osobné spomienky. Do Štrby chodil tak šesť, sedemkrát za rok. Najmä za chorľavým otcom, ku ktorému mal veľmi silný vzťah a ktorý v septembri zomrel.

Sýkora nezabudne, ako bol Lučanský vždy usmiaty. Nikdy však medzi rodákmi nehovoril o prípadoch, ktorými sa ako policajt zaoberal.

„Milan bol Štrban. Tu vyrastal, tu mal kamarátov, spolužiakov. Nielenže sa tu narodil, aj to tak cítil,“ pokračuje Sýkora.

„Žije mu tu ešte jeho mamka, sestra je vo Svite. Pre nás všetkých v dedine to bol Milan, nie pán generál ani pán policajný prezident. Nepotrpel si na oslovenia. Normálny chlap. Teraz však cítim, že naši ľudia menia slovník. Už nehovoria Milan, ale pán generál. Dávajú tak najavo úctu,“ dodáva Sýkora.

Dvakrát preletel vrtuľník

„A tichý baránok náš nevinný/Prebývaj tu s nami /Ježiško láskavý z neba daný,“ znie počas smútočného obradu spev z reproduktorov na kostole.

Farár číta z druhého listu apoštola Pavla Korinťanom.

„Máme nádej, že smrťou sa život nekončí, iba mení. Lúčime sa s naším najmilším človekom s perspektívou na stretnutie vo večnosti. Smrť sa prežíva veľmi ťažko. Veď nakoniec aj Kristus zaplakal pri hrobe Lazara, ktorého povolal späť k životu ako svedectvo, aby sme verili,“ povie farár.

Na chvíľu sa odmlčí. Potom sa prihovorí smútočnému zhromaždeniu osobnejšie.

„Drahý náš Milan, ty si vlastne organizátorom nášho úprimného stretnutia aj rozlúčky s tebou tu a teraz na tvojej poslednej pozemskej ceste. Môžeme povedať, že len nedávno, pred dvomi rokmi, pozýval si nás na svoju oslavu päťdesiatky. Len nedávno si vstúpil medzi nás do klubu päťdesiatnikov. A nikomu z nás, ani Tebe nenapadlo, že o pár mesiacov sa pozveme my sami na rozlúčku s Tebou,“ dodá farár.

Predtým, ako vynesú rakvu s nebohým a sprievod sa odoberie na cintorín, nad hlavami prítomných dvakrát preletí vrtuľník.