Denník N

Pre zmenu zasa budúcnosť?

Tráva Doroty Sadovskej bude slovenskou hviezdou festivalu elektronického umenia.

Medzinárodný festival Ars Electronica, ktorý sa každoročne koná v rakúskom Linzi, netreba skalným fanúšikom súčasného umenia predstavovať. Každoročne si kladie ambíciu ponúkať kritický výber nových trendov, ktoré by sa dali pomenovať ako technologické vychytávky v umení. Práca s technologickou inováciou si nutne nevyžaduje záľahu obskúrnych elektronických mašiniek. Dôležité je skôr kritické myslenie v kontexte a schopnosť vyhmatávať aktuálne spoločenské trendy v akejkoľvek forme.

Chystaný 37. ročník má titul Post City. So vzrušením intelektuálneho objaviteľa opäť študujem ako vždy precízny a vypointovaný text hlavného kurátora festivalu Gerfrieda Stockera. Zaoberá sa konceptom mesta ako stratégie prežitia ľudskej komunity. Redefinície urbánnych priestorov sa už, samozrejme, dávno začali. Odborníci prichádzajú s nápadmi na novú architektúru a formy spoločenskej organizácie, schopnými držať krok so zmenami, ktoré prinesú nasledujúce dekády. Ako budú vyzerať naše priestory pre život po digitálnej revolúcii, presunoch politickej a hospodárskej moci a klimatických zmenách? Post City je mestom „po“, vývojom, ktorý po kríze sľubuje lepšiu budúcnosť.

Festival sa koná v obligátnych umeleckých priestoroch ako Ars Electronica Center – múzeum budúcnosti, miestnej umeleckej univerzite, hlavných galériách ako Lentos a OK Kulturquartier, koncertnom dome Brucknerhaus a podobne. Organizátori však radi experimentujú s netypickými lokáciami. A keď už, tak poriadne. Tohtoročnou novinkou je premena bývalého poštového úradu pri železničnej stanici na rozľahlé výstavné haly. V nemčine ešte funguje aj ďalší mnohovýznamový lingvistický presah – hlavné dianie Post City odkazuje aj na poštu. Celková výstavná plocha 80 000 konvertovaných metrov štvorcových festivalového laboratória pošle diváka isto do inej dimenzie.

Slovensko má v tomto diskurze rozhodne čo ponúknuť a niekoľko našich umelcov patrí k špičke takzvaného mediálneho umenia. Pri tom všetkom spomenutom prelínaní a preskupovaní moci, či životných priestorov síce osobne pochybujem o zmysle akéhosi „hájenia národných farieb“, ale väčšinovo tento koncept stále funguje. K ostatným „našim“ úspechom na Ars Electronice teda treba zaradiť čestné uznanie komunitnému webu kyberia.sk či prezentáciu video­artu Lenky Klimešovej a Maje Štefančíkovej. Tento rok však bude rozhodne plný prekvapení a zvratov, ktoré by sme v prvom pláne nečakali. Postdigitálna doba je tu a komu sa nelení…

imageV správny čas na správnom mieste

Takto by sme mohli opísať aj príbeh výberu renomovanej slovenskej umelkyne, známej predovšetkým figurálnou maľbou a inštaláciami posúvajúcimi procesy či výsledky klasickej maľby – Doroty Sadovskej. V rámci hlavnej budovy Post City dostane k dispozícii vlastnú miestnosť na reinštaláciu diela Vivid Dresses plus so svojou performance participuje na galavečere ceny Prix Ars Electronica. Sadovská sa nepodsúva súčasným trendom, ale napriek tomu (alebo práve preto?) je súčasná vo svojom prístupe a konzistentnej reflexii sveta okolo seba. A tak to nemohlo dopadnúť inak, ako že na jej vernisáž vo Viedenskej galérii Bildraum 07 sa prišiel nenápadný chlapík nezáväzne popozerať a dohodnúť si detaily svojej ďalšej výstavy. Očarený oslovil Dorotu. Predstavil sa ako Gerfried Stocker.

Projekt Vivid Dresses na­ozaj presne zapasoval do reflexií o post-móde, post-umení, post-mest­skosti. Sadovská rada balansuje na hranici významu svojej výpovede a istým spôsobom ju teší, keď v jednom jej postoji ktosi vidí genialitu, iný krásu, ďalší ošklivosť či trápnosť.

Stereotypy ju bavia a hnevajú zároveň, tak sa napríklad dlhú dobu tiež ako istý módny „post-statement“ s obľubou štylizovávala do zástupkyne nerozvinutej rurálnej post-socialistickej krajiny, kde sa nič nedeje, svojím účesom aktuálnym približne pred 100 rokmi – total-retro zapletaných vrkočov. Ktovie, ako sa objaví v Linzi.

Ja by som ju zaškatuľkovala ako umelkyňu, ktorá sa bráni akémukoľvek škatuľkovaniu programovým prelievaním svojej tvorby medzi klasickými žánrami, formami a črtajúcimi sa –izmami. Najlepšie sa cíti V rozhraní, tak nazvala aj svoju doktorandskú prácu obhájenú v roku 2014. Usilovne hľadá balans medzi protikladmi, styčný bod stretov rozličností. Skrátka nestáť, premýšľať, cibriť vtip a nadhľad dôstojnou formou a zvládnutým remeslom. Dôležitou post-digitálnou schopnosťou je tiež ochota viesť dialóg a odvaha ísť s kožou na trh…

Tráva v kontexte digitálnych technológií

Post-módnu inštaláciu Vivid Dresses tvoria nositeľné šaty, ktorých povrch je vypestovaný z organického materiálu. Textilné strihy obrastá tráva, prípadne ďalšie rastliny. Tvar spolu s materiálom šiat odkazujú na ľudské telo a jeho možnú blízkosť k prírode. Konečný výsledok diela má na svedomí tvorivý proces človeka, ale aj samotnej prírody. Šaty, pravdaže, reprezentujú postavenie, civilizáciu, ktorá považuje pokrytie tela za nutnosť – zakrýva tak vlastne pôvodnú prirodzenosť. Rastlinné šaty ochraňujú kožu ako vlasy. Zelená je farba budúcnosti? Keď chceme, nájdeme pravdaže aj všadeprítomný ekologický imperatív – už aj najprísnejší eko-teroristi uznali, že dizajn robený z prírodných materiálov je šetrnejší ako plasty a iné ťažko odbúrateľné materiály.

Obliecť sa do trávy navyše presne kopíruje koncept tohtoročného festivalového loga: zaťahujúci sa zips odevu sivej civilizácie jasne zmenšuje pôvodnú divokosť modrej planéty. Tak zas ideme dopredu len preto, aby sme sa mohli vrátiť ku koreňom a z koreňov ďalej vyrásť? Slovenská účasť na poli digitálneho umenia má mnohé zaujímavé presahy a som si istá, že ešte aj neprebádané možnosti. Slovenská deva Dorota prerazila na high-tech-ultra-cutting-edge festival so šatami z trávy (grass).

Rurálny intelektuálny mostík trávnatých asociácií povedie k Holanďanovi Davidovi Ruttenovi, ktorý dlhodobo žil v Poprade a vyvinul vizuálny programovací jazyk Grasshopper (lúčny koník), ktorý funguje v rámci aplikácie Rhinoceros 3D. Programy sú tvorené posúvaním jednotlivých komponentov na virtuálne plátno. Grasshopper si nevyžaduje znalosti programovania a umožňuje dizajnérom tvoriť rôzne komplikované a komplexné generatívne tvary. Tiež sympatické posuny z „tvrdého digitálu“ k intuitívnejšiemu a viac user-friendly konceptu.

Tráva je vždy zelenšia u susedov, takže neváhajte nasadnúť do nejakého (najlepšie ekologického) dopravného prostriedku a presvedčiť sa sami. Neostáva však iné, ako vrátiť sa na úvod tejto krátkej úvahy: základom prežitia v tomto zlom sivom svete je kritické myslenie v kontexte a schopnosť vyhmatávať aktuálne spoločenské trendy v akejkoľvek forme či farbe. Hlavne v živote nestagnovať!

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie