Denník N

Toxické jazero pod Bratislavou naozaj je, ľuďom v studniach našli karcinogén aj ťažké kovy

Záhradky blízko bývalej skládky chemického odpadu v bratislavskej mestskej časti Vrakuňa. Voda je tam nebezpečná. Foto N – Tomáš Benedikovič
Záhradky blízko bývalej skládky chemického odpadu v bratislavskej mestskej časti Vrakuňa. Voda je tam nebezpečná. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ministerstvo životného prostredia vidí v zamorených podzemných vodách iba lokálny problém. Podceňujete to, odkazuje politikom odborníčka z vodární aj obyvatelia zo susedstva skládky, ktorí si sami dali preveriť vodu v studniach.

Trvalo to desiatky rokov, no štát už aspoň tuší, aké zamorenie sa šíri zo skládky bývalej Dimitrovky v Bratislave. Po starej chemičke a výrobni výbušnín zostala v okrajovej časti hlavného mesta Vrakuňa pod zemou nezabezpečená skládka chemického odpadu. Do podzemných vôd z nej už od začiatku deväťdesiatych rokov unikajú pesticídy, herbicídy, PCB (rozpúšťadlá), benzény, arzén, všetko toxické, zdraviu nebezpečné látky, dokázala analýza, ktorú minulý týždeň predstavilo ministerstvo životného prostredia.

Na bývalej skládke sú napríklad hodnoty PCB prekročené desaťnásobne oproti povolenej norme. Nejde však o definitívne výsledky, tie zverejnia až v septembri po odbornej oponentúre.

Lokálny problém

Hlavný odkaz ministra životného prostredia Petra Žigu (Smer) je, že znečistenie je iba lokálny problém. „Problém znečistenia je iba vo Vrakuni a zasahuje do časti Podunajských Biskupíc,“ povedal Žiga.

Slová o lokálnom probléme a zásahu iba vo Vrakuni sú však v rozpore s meraniami, ktoré v podzemných vodách robili experti pre neďaleký Slovnaft už skôr, upozorňuje Alena Trančíková, vedúca odboru životného prostredia a environmentálnej politiky Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Znečistenie vôd ukázali nie tri, ale až osem kilometrov ďaleko.

Žiga uznáva, že nebezpečné chemické látky sú aj v podzemných vodách, no podľa neho nie až tak ďaleko. „Ani v najbližších rokoch by nehrozilo zamorenie podzemných vôd Žitného ostrova ani Dunaja,“ povedal minister a myslel tým zrejme, že v bezpečí sú zatiaľ zdroje pitnej vody Kalinkovo a Šamorín a nie Žitný ostrov. Ten sa totiž začína už v miestach, kde znečistenie uznáva aj on.

Aj experti uznávajú, že zamorenie v podzemných vodách neohrozuje bezprostredne zdroje pitnej vody, upozorňujú však, že toxické látky sa šíria podzemím.

Konštatovaním, že ide o lokálny problém, sú zaskočení aj obyvatelia zo susedstva skládky.

„Skúste niečo znečistiť vy a uvidíte, čo sa stane. To nemáme právo na čisté životné prostredie?“ hovorí majiteľ domu vzdialeného asi 1,5 kilometra od skládky, ktorý chcel zostať v anonymite.

Našli karcinogén aj mangán

Dal si urobiť rozbor vody zo svojej studne, výsledky má Denník N k dispozícii. Dusičnany vo vode boli mierne pod normu. Až 1,5-násobne však normu prekračoval tetrachlóretén, látka, ktorú zistili aj pri meraniach pre Slovnaft. Do testov s vodou polieval záhradu, potom si na čerpadlo namontoval filter s aktívnym uhlím a verí, že ten nebezpečné látky zastaví. „Nebudem si záhradu zamorovať karcinogénom.“

O zákaze používať studňu nevedel.

Analýza vody zo studne potvrdila karcinogénny tetrachlóretén

analyza vody

Denník N videl aj výsledky testov vody zo studne v bezprostrednom susedstve skládky.

V tejto vode boli výrazne prekročené hodnoty mangánu, dokonca až 15-násobne. Mangán je ťažký kov, pri dlhodobom vystavení spôsobuje otravu s triaškou a bolesťami hlavy, spúšťa maniakálne aj depresívne psychózy a môže viesť až k Parkinsonovej chorobe.

„Tá voda aj smrdela. Pamätám si, že keď s ňou tri-štyri roky dozadu polievali, bolo to cítiť,“ hovorí mladý sused domu, v ktorom testy robili.

Niekoľko stoviek metrov od zasypanej skládky má záhradu dôchodca Zdeno Murcko. Studňu nemá, polieva vodou z vodovodu. „Rozmýšľal som teraz nad studňou, ale čakám, ako to bude.“

„Presne ani neviem, kde tá skládka bola,“ hovorí dôchodca. „Tu boli agáty, tie sme vyklčovali a urobili záhradku. Pred rokmi nikto skládku nespomínal. Len teraz čakám na výsledok.“

Dohodu s Babišom taja

Štát teraz určí, kto je za skládku zodpovedný. Ako Denník N písal už skôr, zrejme to nebude Agrofert miliardára Andreja Babiša, ktorý si pri privatizácii Dimitrovky vyrokoval, že so starou skládkou nebude mať nič. Na čom presne sa dohodli, však verejnosť nezistí. Fond národného majetku a ministerstvo životného prostredia odmietli ukázať privatizačnú zmluvu, pretože je v režime utajenia.

Video: Ako žijú ľudia v susedstve chemickej skládky
autor: Martina Pažitková

Naprávať škody po skládke tak zrejme bude štát. Žiga odhaduje, že začnú v prvom štvrťroku budúceho roka z eurofondov. Sú dve možnosti – buď starý odpad zo skládky vykopú a vyvezú, alebo ho zakonzervujú na mieste. Vykopanie a odvoz by podľa ministerstva stál asi 113 miliónov a trvalo by to päť rokov, druhý spôsob by trval 18 mesiacov a ministerstvo sa prikláňa skôr k nemu, pretože je lacnejší, stál by asi 20 miliónov eur.

„Kapsula vydrží desiatky až stovku rokov. Neskôr sa možno vymyslí, ako tento odpad použiť vo výrobe,“ hovorí minister Peter Žiga. Minister sa tiež spolieha na budúce generácie, že si s odpadom poradia lepšie.

Chémia a výbušniny

Skládka vznikla takmer pred 60 rokmi, do bývalého ramena Dunaja vozili odpad z výroby chemičky Dimitrovka, predtým známej aj ako Dynamitka, ktorá vyrábala aj výbušniny.

V 80. rokoch minulého storočia skládku zasypali, v roku 1985 tam ešte experimentovali s pestovaním slnečnice.

Prevod a privatizácia

Na konci 80. rokov minulého storočia na žiadosť vtedajšieho Národného výboru previedli už zasypanú skládku do majetku mesta Bratislava.

Keď niekdajšiu Dimitrovku sprivatizovala už ako Istrochem firma Andreja Babiša, dohodli sa so štátom, že nepreberie aj skládku. Okolnosti sú utajené.

Zamorenie a testy

Nebezpečné látky začali zo skládky unikať do podzemnej vody zrejme na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia pri vybudovaní Vodného diela Gabčíkovo. Vtedy totiž stúpli spodné vody a tie zatopili zasypanú skládku.

Merania pre Slovnaft spred pár rokov ukázali, že znečistenie sa zrejme rozšírilo podzemnou vodou osem a viac kilometrov ďaleko. Štátne merania teraz dokázali v pôde pesticídy aj PCB.

Skládka vo Vrakuni

Teraz najčítanejšie