Denník N

Riaditeľ RTVS Mika: Predstavuje redaktorka s nepriestrelnou vestou na Kryme opatrnú televíziu?

Generálny riaditeľ RTVS Václav Mika. foto N – Tomáš Benedikovič
Generálny riaditeľ RTVS Václav Mika. foto N – Tomáš Benedikovič

Na dokumente Garda nespolupracoval jediný ľudák, jeho tvorcovia sú zárukou, že bol v poriadku, hovorí v rozhovore pre Denník N generálny riaditeľ RTVS Václav Mika.

Už tri roky šéfuje verejnoprávnemu telerozhlasu Václav Mika (52). V rozhovore pre Denník N hovorí o nových jesenných premiérach či o tom, prečo presúvajú legendárny program Pozor, zákruta! z Rádia Slovensko. Naznačuje, že vystupovanie moderátorov RTVS na politických mítingoch by chceli do budúcna upraviť.

RTVS ohlásila presun legendárnej relácie Pozor, zákruta! z Rádia Slovenska na regionálne okruhy Regina. Nebojíte sa, že ľuďom bude takáto klasika na hlavnej stanici chýbať?

Je to súčasťou mediálnej práce. Všetky zmeny, ktoré sme na jeseň pripravili, nevychádzajú zo strachu či odvahy manažmentu, ale z analýz. Treba si jasne povedať, čo je obsahom Zákruty. Je to program s fantastickou históriou a najmä pred dvadsiatimi, dvadsiatimi piatimi rokmi patril k niečomu, čo bolo veľmi invenčné, nielen obsahom, ale aj hudobným formátom. To dnes už, žiaľ, neplatí. Naše analýzy nám ukázali, akí poslucháči dnes Zákrutu počúvajú, a z veľkej časti sú to poslucháči Reginy. Istú mediálnu reakciu sme čakali, ale to naozaj nie je o tom, či sa niekomu z manažmentu tento program páči alebo nie. Vychádzame z konkrétnych záverov.

Nebola skôr cesta program inovovať, ako ho odsunúť?

Kladiete otázky, ktoré sme si, samozrejme, položili aj my. Ale dospeli sme k tomu, že naplniť dennú hodinovú reláciu motoristickým obsahom v dynamickom prúdovom vysielaní tak, aby to zodpovedalo poslucháčom Rádia Slovenska, dnes už jednoducho nejde. Rádio Slovensko sa mení a je čoraz dynamickejšie, zatiaľ čo Regina si môže zachovať svoj konzervatívnejší formát. Hudobne aj obsahom. No rád by som zdôraznil, že Pozor, zákruta! z éteru nezmizne.

[poll id=“134″]

Na tlačovke ste povedali, ako bude vyzerať jeseň na obrazovkách a vo vysielaní RTVS. Na prvý pohľad je jasné, že televíziu ani rozhlas veľké zmeny v programe nečakajú. Prečo?

Rozpočet na tento rok sme stavali v krízovom režime, už na začiatku roka sme povedali, že neumožňuje rozvoj. Ani programový, a už vôbec nie investičný. To, že môžeme mať na jeseň dva nové formáty, seriál Doktor Martin a šou Domov, sladký domov, je niečo, čo sa nám podarilo napriek malému rozpočtu. Preto je Doktor Martin koprodukčný seriál s Českou televíziou, lebo je to jediná cesta, ako to vieme finančne zvládnuť. Na druhej strane, treba povedať, že k dvom našim pôvodným seriálom, Kolonáde a Tajným životom, pripravujeme druhé série.

Čo najdôležitejšie sa na RTVS od jesene teda zmení?

Spomenul by som dve veci. Nová bude programová štruktúra Dvojky a nové budú aj ranné správy na Jednotke.

Doteraz ste na Jednotke ráno reprízovali spravodajstvo z večera. Ako to bude fungovať? Aké správy sa dostanú na obrazovku ráno? Nebudú to len reportáže z predchádzajúceho dňa?

Na jar sme mali veľmi rozsiahly konkurz na redaktorské, moderátorské aj elévske pozície, podarilo sa nám teda celkovo spravodajstvo posilniť. Čo sa týka obsahu ranných správ, treba si uvedomiť, že svet v noci nespí. Bude tam teda viac spravodajstva zo zahraničia, ale, pochopiteľne, budú tam aj aktuálne informácie z počasia, športu či dopravný servis. To sú všetko veci, ktoré ráno vyzerajú inak ako predchádzajúci večer.

Ako ste spokojný so správami na RTVS?

Spravodajstvu rastie sledovanosť, ale pre nás je oveľa podstatnejší nárast objektivity. Máme výsledky kontinuálneho prieskum, v ktorom hodnotenie objektivity nášho spravodajstva už po tretí raz narástlo. Býva pravidlom, že čísla za objektivitu zväčša kopírujú aj sledovanosť, čo je logické – pozerám to, lebo tomu verím. My sme toto pravidlo zrušili. Čo sa týka mediálnej výkonnosti, sme síce tretí za Markízou a Joj, ale v hodnotení objektivity sme druhí, tesne za Markízou a s výrazným predstihom pred ostatnými.

Generálny riaditeľ RTVS Václav Mika. Foto N - Tomáš Benedikovič
Generálny riaditeľ RTVS Václav Mika. Foto N – Tomáš Benedikovič

Nemôže byť imidž objektivity daný opatrnosťou? Ak sú správy uhladené, nejdú do konfliktov, ak jednoducho nechcú byť tie, ktoré vyskakujú, nemusí byť prekvapujúce, že sú vnímané ako objektívne.

Práve vy ste publikovali článok o tom, že spravodajstvo RTVS prinieslo najviac informácií o všetkých hlavných kauzách.

Otázka je, či tie kauzy otvárate sami, alebo ich skôr preberiete, keď už o nich informujú aj ostatní.

Ale stále platí, že o nich informujeme zo všetkých médií najviac. Čo je však podstatnejšie, v porovnaní s veľkými komerčnými televíziami je aj tematicky naše spravodajstvo inde, je oveľa pestrejšie. Vychádzam z toho, že si každý deň robíme analýzy správ a tie potvrdzujú, že sme odlišní z hľadiska tém, štruktúry aj radenia správ.

Hádam nikto neočakáva, že sa správy verejnoprávnej televízie budú podobať správam komerčnej televízie.

Jasné, ale stretol som sa s tým, že niektorí to čakali, už len preto, že vedenie nášho spravodajstva prišlo aj z Markízy. Chcem len zdôrazniť, že naše spravodajstvo sa skvalitňuje a výrazne sa zvyšuje aj sledovanosť.

Čiže nie ste opatrná televízia?

Nie. Reprezentuje vari Oľga Baková s nepriestrelnou vestou na Kryme alebo východnej Ukrajine opatrnú televíziu?

Zmenila situácia vo svete nároky na vlastných zahraničných spravodajcov?

Určite. Od júna máme dvoch spravodajcov v Bruseli, lebo sa ukázalo, že je to nevyhnutné. Keby ste sa ma spýtali, kde všade by sme ich ešte potrebovali, tak mi jedna ruka nebude stačiť. Veľmi reálne rozmýšľame nad vlastným spravodajcom v Moskve, posilnili sme mandát našej kolegyne v Spojených štátoch. No treba si uvedomiť, že náklady na zahraničného reportéra, nielen na plat, ale aj na jeho zázemie, idú do desaťtisícov ročne. Navyše u nás dlhé roky nebola situácia, že máme spravodajcov na území vojnových konfliktov, kde treba myslieť aj na poistenie a bezpečnosť reportéra. Je to pre nás nové.

Zrejme nie je jednoduché nájsť ľudí, ktorí by do tohto prostredia mohli ísť.

Kritériá na takéhoto človeka sú prísne. Musí mať istý typ novinárskej odvahy, musí byť fundovaný, mať dobrú jazykovú vybavenosť, ale aj schopnosť získať kontakty. To nemôže byť žiadny zelenáč.

Generálny riaditeľ RTVS Václav Mika. Foto N - Tomáš Benedikovič
Generálny riaditeľ RTVS Václav Mika. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ako po polroku hodnotíte ukončenie vysielania Lampy Štefana Hríba?

Rovnako ako doposiaľ. Bolo to nevyhnutné rozhodnutie. Štefan Hríb skončil vo všetkých médiách, v ktorých robil, počas akéhokoľvek manažmentu. Keď končil v rozhlase za pani Zemkovej, uviedol v zásade rovnaké argumenty, ako keď sme my nepredĺžili zmluvu s vydavateľstvom W Press na pokračovanie Lampy. Ja som v zásade rekordér, lebo Štefan Hríb asi nikde inde nefungoval kontinuálne päť sezón. Pre mňa bolo neprijateľné, aby sa na vzniknuté škody robila verejná zbierka. RTVS nemôže byť súčasťou toho, že niekto bude porušovať zákon a ľudia sa mu potom pozbierajú na pokutu.

Čo vás naučil úspech seriálu Tajné životy o tom, ako robiť vlastnú tvorbu?

Tento seriál je prvý slovenský seriál, ktorý vyhral na renomovanom festivale v Plzni v obrovskej konkurencii českých seriálov, čo jednoznačne svedčí o jeho kvalite. Čo nás to naučilo? Že bolo dobré rozhodnutie dostať pôvodnú tvorbu späť na pôdu RTVS od externých firiem. Tajné životy aj Kolonáda vznikli u nás. Založili sme zázemie na vlastnú dramatickú tvorbu, máme vlastných ľudí, ktorí seriály tvoria. Potom sme mohli získať tvorcov, ktorým sme ponúkli možnosť robiť seriály inak, ako je to na trhu bežné.

Získali viac času na napísanie epizód?

Viac priestoru a času na napísanie seriálu, ale aj viac priestoru a času na jeho prípravu a nakrúcanie. A divák to vidí. Vidí, že epizóda nebola nakrútená za jeden deň, a tento prístup si chvália aj tvorcovia.

Čiže pre RTVS ani do budúcna nebude zaujímavé točiť denné seriály, kde to z logiky veci funguje ako továrenská výroba?

Presne to vystihol programový riaditeľ televízie Tibor Buza: každá téma sa vyčerpá. Kolonáda aj Tajné životy dostanú druhú sériu, ale potom skončia, napriek tomu, že by sa to z pohľadu komerčnej televízie možno dalo recyklovať ďalej.

Hovoríte, že na viac vlastnej tvorby nemáte peniaze, potom sa RTVS ťažšie porovnáva s Českou televíziou…

…čísla sú jednoduché. My máme menej ako 70 miliónov eur na televíziu, Česká televízia 300 miliónov. To je štvornásobne iná liga.

Napriek tomu sa spýtam: neuvažovali ste o tom, že na výročie narodenia Ľudovíta Štúra nakrútite podobne výpravný seriál, ako bol ten o Janovi Husovi v Českej televízii?

Keby sme robili niečo ako Husa, zoberie nám to celý rozpočet na vlastnú tvorbu – to znamená, že by sme na druhý deň nemali čo vysielať. Je to tak, že keď ste malí, musíte byť kreatívni, a my teda k Štúrovmu výročiu pripravíme dva dokumenty a jednu unikátnu dokudrámu, ktorá má pracovný názov True Štúr. Je to inovatívny formát, ktorý predstavíme čoskoro, a bude tam hrať Robo Roth či Táňa Pauhofová.

Robo Roth má mať rolu akéhosi vyšetrovateľa, ktorý sa po Štúrovej smrti vracia k jeho životu. Bude vo filme vystupovať aj samotný Štúr?

Pôjde o retrospektívu, takže tam, pochopiteľne, istou formou bude.

Dobre, tak potom sa chcem spýtať, kto ho bude hrať.

To si zatiaľ necháme pre seba. Ale pozývam vás na novinársku premiéru.

Historické témy môžu byť riskantné, najmä ak ide o citlivejšie obdobia. Ako s odstupom vnímate ohlasy na dokument Garda?

Dokument dopadol tak, ako mal, teda dobre. My si za ním naďalej stojíme. Rozprávali sme sa o nezávislosti verejnoprávnej televízie, ale tá nezávislosť by nemala byť len politická či ekonomická, mala by sa prejaviť aj v schopnosti polemizovať s väčšinovým názorom. Dejiny sa stali, my nemôžeme vymazať fakt, že existoval Slovenský štát. Navyše, keď sa pozriete na autorský tím, sú tam samé zvučné mená. Nenájdete tam žiadneho ľudáka a režisér Ivan Ostrochovský patrí k najlepším dokumentaristom u nás. Jeho film Koza bol ocenený medzi päťdesiatimi najlepšími filmami v Európe. Ja ten dokument nepovažujem za kontroverzný. Téma je kontroverzná, ale bola spracovaná úplne v poriadku.

Hovoríte o polemike s väčšinovým názorom. Je práve zločinecký režim a organizácia, ktorá ho dotvárala, vhodnou príležitosťou na polemiku?

Takto to myslené nebolo. Povedal som to jasne – to, kto je pod dokumentom podpísaný, je pre mňa záruka aj dôkaz, že bol v poriadku.

V poslednom období ste sa skúšali inšpirovať experimentálnymi programami v zahraničí. Po tom, čo nórska televízia vysielala niekoľkohodinové relácie o štrikovaní svetra či jazde vlakom, ste na 1. apríla počítali ovečky s Andrejom Bičanom. Bavia ľudí takého programy?

RTVS mala kedysi imidž nekreatívnej televízie, to sa aj vďaka tomuto mení. Keď sa nám podarí spraviť prakticky za nulu program, ktorý takto veľmi zaujme na sociálnych sieťach, tak som veľmi rád.

Moderátorov RTVS naďalej vídať uvádzať politické mítingy. Martin Nikodým a Katarína Brychtová moderujú MDŽ vládneho Smeru, Iveta Malachovská uvádzala výročný snem KDH. Neruší vás to?

Pozerám sa na to tak, ako sa na to z právnej stránky pozerať dá. Nie sú to naši zamestnanci, sú to externí spolupracovníci a s väčšinou ani len nemáme exkluzívne zmluvy. Pracujú aj v iných médiách. Ani jeden z nich nepracuje v spravodajstve, robia lifestylové alebo zábavné formáty. Preto na nich musí byť iný pohľad ako na interných zamestnancov RTVS, a zvlášť tých v spravodajstve. Samozrejme, môžeme sa rozprávať o tom, či ma to teší viac alebo menej, lebo každá mediálna pozornosť vyžaduje našu reakciu. Pochopiteľne sa to snažíme nejako upraviť, nechcem teraz predbiehať ako, ale treba si uvedomiť, že ak o tých moderátorov stojíte, nemôžete dať druhým televíziám konkurenčnú výhodu v tom, že im budete vymýšľať nové podmienky.

Nikodým s Brychtovou teraz moderujú reláciu Naj dedinka, v ktorej sa stretávajú vyslovene s tými istými ľuďmi, ktorých potom môžu stretnúť aj v kultúrnych domoch na okresných MDŽ Smeru. To publikum sa jednoducho prelína. Rozumiem, čo hovoria ich zmluvy, ale skúste mi povedať váš osobný názor – neboli by ste radšej, keby to tak nebolo?

Pri desiatkach vecí by som bol rád, keby boli inak. Ale realita je taká, aká je.

Čo si myslíte o zákone, ktorý určuje povinné kvóty na slovenskú hudbu v rádiách?

My dnes máme na rádiu Regina viac ako päťdesiat percent domácej hudby, na Rádiu Slovensko viac ako tridsať percent. Zákon ma teda nevyrušuje, lebo kvóta pre celý rozhlas žiadnym problémom nebude. Trochu budeme musieť riešiť otázku výnimiek, napríklad pre Rádio Patria, ktoré vysiela v maďarčine a ďalších menšinových jazykoch.

No je takáto regulácia tým najlepším spôsobom, ako pomôcť domácim tvorcom?

Poznáme ju z viacerých krajín. Záujem slovenskej autorskej obce je prirodzený, takýto lobizmus sa odohráva všade na svete, špeciálne v Európe. Mňa kvóty nevyrušujú aj preto, že je prirodzenou úlohou verejnoprávneho rozhlasu, aby slovenskú hudbu hral. Máme veľké šťastie, že sme žánrovo pestrí, na Regine hrávame aj menšinové žánre, dokonca aj folklór.

Ako šéf súkromného rádia Expres, ktoré ste viedli v minulosti, by ste zrejme hovorili niečo iné.

Nečelil som tomu. Ale zaujímavé je, že keď sme tvorili hudobný formát rádia Expres, stavali sme na rotáciách, kde sa hralo slovenskej hudby veľmi málo. No potom, čo sem prišiel fenomén Superstar, sa záujem o slovenskú hudbu obrovsky zvýšil a zvýšil sa aj jej podiel v súkromných rádiách.

Páči sa vám súčasná hudba na Rádiu Slovensko?

Veľmi osobná otázka, na ktorú mám však jednoznačnú odpoveď. Hudobný formát verejnoprávneho rádia sa nevyberá podľa môjho vkusu.

Rozumiem, že hudba na Rádiu Slovensku sa má trochu blížiť mainstreamu, aj to, že je tam trochu staršia cieľovka. Prečo však mám pocit, že v jeho éteri dominujú 80. roky? Prečo sa napríklad nemôže hrať viac hudby zo 60. rokov? Veď aj tam by sme našli veľa mainstreamu.

Posledný polrok hráme na Rádiu Slovensko už minimum hudby 80. rokov. Podstatné však je, že hudobný formát Rádia Slovenska tvoríme podľa presných kritérií. To sa už nikde nerobí intuitívne a nerobíme to ani my, lebo by sme tápali.

To znamená čo? Že tak ako súkromné rádiá si robíte „call-outy“ a telefonicky oslovujete poslucháčov, aby ste zistili, akú hudbu máte hrať?

Každý robí nejaký typ prieskumu, aj my. Všetky médiá fungujú na základe spätnej väzby od poslucháčov či divákov.

Hlasmi rozhlasu sú dnes Boris Filan, ale aj Milan Lasica či Adela Banášová. Koho by ste tam ešte chceli mať?

Keď som bol v rádiu Expres, vždy som chcel počúvať Adelu Banášovú, a tú tu teraz máme.

Má RTVS ambíciu byť viditeľnejšou na internete? Napríklad vytvoriť silný spravodajský web?

Tím, ktorý dnes robí spravodajstvo, je tím, ktorý niečo podobné už raz vytvoril v televízii Markíza. Myslím si, že dobre robíme spravodajstvo na Facebooku, a to je časť cesty. Všetko však záleží na financiách, ktoré budeme mať.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie