Filozofka Hogenová: Počúvajte deti a nechajte ich pýtať sa. Malé deti sa pýtajú skutočne, naozaj
„Koľkokrát vonku vidím matky, ktoré do detí hustia všetko možné. Chcú vychovať fantastické jednotky na trhu. Ale to je príšerné. Deťom treba nechať ich detský svet. A počúvať ich. To je najdôležitejšie,“ hovorí česká filozofka Anna Hogenová.
Svet sa už rok nachádza v stave globálnej pandémie a všetky procesy nášho života, ako sme ho poznali, ohrozuje vírus. V tejto dlhodobej neistote sa časť ľudí spolieha na vedu, pravdu spoznateľnú rozumom, fakty. Ďalšia skupina ľudí sa bojí tak veľmi, že má tendenciu uveriť konšpiráciám, hoaxom a jej strach dokonca eskaluje do agresie. Kde sa v tomto procese nachádza filozofia so svojím vlastným uvažovaním o bytí a pravde? Nie je dnes filozofia už len „mlátením prázdnej slamy“?
Žijeme v dobe karteziánskeho myslenia. V ňom sa postupuje vždy od príčiny k účinku, hľadá sa kauzalita, príčinná súvislosť – niečo je, potom sa niečo udeje a následne je niečo iné. Jeden proces vyvolá druhý proces. Všetko sa deje v aristotelovskej časovosti – od momentu, v ktorom sa nachádzame, pokračujeme po línii priamo dopredu do budúcnosti. Myslíme v pojmoch subjekt, teda predmet, a objekt. Rozvrh sveta, aký opisujem, je pre nás taký samozrejmý, že o ňom nikto nepochybuje, obzvlášť nie vedci.
V tomto ponímaní sveta a v tomto spôsobe myslenia pre nás vedecká pravda nie je to, čo vo filozofii voláme „neskrytosť“. Je to pre nás certitudo, istota. Najbežnejšie sa získava už spomínanou kauzalitou, aristotelovskou následnosťou. Čiže v nejakom rozvrhu, na konci ktorého musí byť istota, ktorú môže každý uvidieť – najlepšie tvrdé dáta a fakty. Odpovede. To sa v súčasnom svete považuje za to, čo nás zachraňuje.
Ale v podstate nás to skutočne zachraňuje, nie? Veď predsa napríklad vakcína, ktorú vedci vyvinuli, nám pomáha v boji proti koronavírusu, zachraňuje ľudské životy. Kde je však filozofia?
Filozofia si kladie otázky. Pre nás filozofov sú otázky dôležitejšie ako odpovede, pretože vedú k takzvanému „rozumeniu“, čo je úplne opačný spôsob uvažovania, ako je uvažovanie vo vede.
Pre nás filozofov je koronavírus, ktorý ovládol našu planétu, odpoveďou na otázky, ktoré ešte len musíme „vyrvať zo skrytosti“. Až keď tieto otázky „budú v neskrytosti“, budú odhalené, bude to z hľadiska filozofie pravdou, ktorá dá človeku vnútornú hlbokú istotu. Istotu, ktorá nie je iba istotou plynúcou zo súvislostí alebo z väčšinového poňatia pravdy.
Filozofická pravda je alethetická, zmyslová, tá, ktorá človeka premieňa zvnútra. Dáva ho do polohy, v ktorej si nachádza cestu v živote sám. Nepotrebuje na to výdobytky moderného sveta. Poviem to tak, že človek je potom pohrúžený do seba, je sústredený, v češtine povieme, že „je usebrán“. Žije zo seba samého, zo svojho vlastného porozumenia. V bláznivej, zmätenej postmodernej pandemickej dobe mu to dáva pokoj, sústredenosť. Vernosť sebe samému, bez ktorej sa nedá prežiť.
Na jednej strane rozumové uvažovanie a vedecká pravda, na druhej uvažovanie cez vnútornú, zmyslovú pravdu – nestoja tak trochu proti sebe? Ak to vyhrotím do extrému, aký je potom rozdiel medzi filozofom a konšpirátorom? Veď aj konšpirátor verí „svojej pravde“.
