Maďarská opozícia už predbehla Fidesz, na víťazstvo to však stačiť nemusí

Vnútropolitický súboj v Maďarsku môže byť otvorenejší ako kedykoľvek od roku 2006. Vtedy sa stal Fidesz Viktora Orbána dlhodobo najsilnejšou stranou v krajine.

Lídri šiestich opozičných strán podpísali koncom decembra dokument o volebnom spojenectve a v januári schválili aj spoločné programové priority. Ako politickú senzáciu prinášali maďarské médiá správy o tom, že spojená opozícia prevzala vedenie pred Fideszom vo viacerých prieskumoch.

Parlamentné voľby v krajine budú na jar 2022.

Rozdrobenosť maďarskej opozície významne prispela k veľkým víťazstvám Fideszu za ostatné desaťročie. Prvá zmena prišla v roku 2019, keď v komunálnych voľbách dokázali spojené opozičné strany poraziť Fidesz v Budapešti a ďalších dôležitých mestách.

Ukázalo sa, že spoločný postup opozície nemá alternatívu, ak chce byť úspešná aj v parlamentných voľbách.

Práve po komunálnych voľbách začali najväčšie opozičné strany rokovania o spoločnom postupe. Už minulé leto ohlásili, že chcú postaviť spoločných kandidátov v jednotlivých volebných obvodoch, dlho sa však špekulovalo, či budú mať aj spoločnú celoštátnu kandidátku.

Dilemu vyriešil nakoniec Fidesz, keď zmenil volebný zákon tak, že nenechal opozícii inú možnosť, ako postaviť jedinú spoločnú celoštátnu kandidátku. Prieskumy ukazujú, že takéto riešenie podporujú aj voliči.

Veľmi pestrá scéna

Najväčšou výzvou opozície je to, ako zjednotiť pestrú škálu politických strán, ktoré majú odlišné predstavy o riadení krajiny a oslovujú rozdielne voličské skupiny. Sú medzi nimi pravicové, ľavicové, liberálne i zelené strany.

Do roku 2018 bol hlavným súperom Fideszu pravicový Jobbik, ktorý začínal ako krajná pravica, ale po roku 2010 sa postupne posúval smerom do stredu. Pred voľbami v roku 2018 sa Jobbik profiloval už ako pravicová ľudová strana a dištancoval sa od svojej radikálnej minulosti.

V roku 2010, keď po osemročnej ľavicovo-liberálnej vláde Fidesz prvýkrát získal dvojtretinovú väčšinu v parlamente, skončil Jobbik vo voľbách na treťom mieste. Fidesz však postupne preberal jeho témy, čoraz intenzívnejšie koketoval s krajnou pravicou a od roku 2015 sa jeho hlavnou témou stávala migrácia, ktorú reprezentoval už otvorene extrémistickou rétorikou.

Bývalý predseda Jobbiku Gábor Vona spustil proces prebudovania strany už začiatkom roka 2013, ale výraznejšie sa to premietlo až po voľbách v roku 2014. Vona z vedenia strany odstránil radikálnejších členov, ospravedlnil sa Židom a Rómom za nenávistné reči z minulosti a začal spolupracovať s ľavicovými stranami.

Po voľbách v roku 2018 zo strany vystúpila skupina radikálnych poslancov, ktorí založili extrémistické hnutie Mi Hazánk (Naša vlasť). Toto hnutie teraz reprezentuje tradíciu niekdajšieho radikálneho Jobbiku, súčasný Jobbik však stratil pozíciu lídra opozície.

Najsilnejšou stranou opozície sa stala ľavicová Demokratická koalícia bývalého premiéra Ferenca Gyurcsánya, ktorý je v Maďarsku mimoriadne polarizujúca osobnosť. Jeho strana dosiahla nečakaný úspech v eurovoľbách v roku 2019 najmä vďaka Gyurcsányovej manželke Kláre Dobrevovej, ktorá viedla ich kandidátku a patrí medzi najpopulárnejších opozičných politikov.

Medzi mladými liberálnymi voličmi je najúspešnejšie hnutie Momentum, ktoré zaznamenalo svoj najlepší výsledok tiež v eurovoľbách, kde získalo dva mandáty.

Súčasťou spoločného postupu sú ešte tradičná ľavicová strana MSZP, menšia zelená strana LMP a malá ľavicovo-zelená strana Párbeszéd, ktorej predsedom je primátor Budapešti Gergely Karácsony.

Hlavné dilemy sa vyriešili

Diskusie o možnostiach spoločného postupu týchto radikálne odlišných strán sa viedli už pred voľbami v roku 2018. Prvou veľkou otázkou bolo, či je možné rehabilitovať bývalého premiéra Gyurcsánya, ktorého skorumpované vlády spôsobili vážnu finančnú a morálnu krízu v Maďarsku v rokoch 2006 až 2009 a umožnili dvojtretinové víťazstvo Fideszu.

Túto otázku rozhodli voliči, keď Gyurcsányovu stranu posunuli na prvé miesto v rámci opozície. Bez jej účasti nemajú ostatné strany žiadnu šancu na úspech.

Druhá otázka bola, či je možné spolupracovať s Jobbikom, ktorého extrémistická minulosť bola pre veľkú časť politikov a voličov neakceptovateľná. Viaceré známe ľavicové alebo liberálne osobnosti už pred voľbami v roku 2018 podporili spojenectvo s Jobbikom, keďže inú cestu na porazenie Orbána nevideli.

Boli medzi nimi napríklad svetoznáma filozofka Ágnes Hellerová (zomrela v roku 2019) alebo niekdajší disident Miklós Haraszti. Vtedy ešte viaceré ľavicové a liberálne strany Jobbik odmietali. V roku 2018 však z Jobbiku odišlo radikálne krídlo a jeho súčasný predseda Péter Jakab predstavuje novú generáciu a miernejšiu pravicovú politiku, aj keď sa v strane stále vyskytujú členovia so spornou minulosťou.

Poznáme už aj pravidlá spolupráce

Lídri šiestich strán zverejnili oficiálnu dohodu o spoločnom postupe 20. decembra.

Budú mať spoločných kandidátov vo všetkých 106 volebných obvodoch, spoločného kandidáta na premiéra, spoločnú celoštátnu kandidátku aj program. Ich cieľom je „zbúrať Orbánov systém a dať národu všetko, čo mu sľubovali pri zmene režimu: slobodu a blahobyt“. Chcú odstrániť aj „chyby posledných 30 rokov“, očistiť verejný život, obnoviť právny štát a napríklad zverejniť dokumenty komunistických tajných služieb, čo socialistické vlády v minulosti už sľubovali, ale neurobili.

Dohodli sa aj na pravidlách spoločnej kandidátky. Nebudú mať takých kandidátov, ktorí sa preukázateľne spolupodieľali na korupcii alebo páchali iné trestné činy, spolupracovali s Fideszom alebo mali vyhlásenia porušujúce ľudskú dôstojnosť.

Táto posledná podmienka vyplýva pravdepodobne zo skúseností z doplnkových volieb z minulého októbra, keď sa stal spoločným kandidátom opozície politik Jobbiku, ktorý mal rasistické vyjadrenia.

Spolupráca neznamená fúziu strán, tie totiž budú fungovať samostatne aj naďalej a budú mať aj samostatné poslanecké kluby v parlamente.

Spoločné programové priority predstavili strany 5. januára. Sú medzi nimi témy, ktoré jednotlivé strany považujú za svoje ťažiskové. Jobbik reprezentuje národnú tematiku: jeho predseda Péter Jakab vyhlásil, že nebudú vládou šiestich strán, ale „15 miliónov Maďarov“.

Momentum presadzuje obnovu právneho štátu a ukončenie moci oligarchov. Zelené a ľavicové strany zdôrazňujú hlavne ekologické a sociálne zmeny a bývalý premiér Gyurcsány podčiarkol západnú orientáciu a dôležitosť Európskej únie.

Prieskumy ukazujú tesné vedenie opozície

Čítať prieskumy maďarských strán nie je jednoduché; ako väčšina médií aj významná časť agentúr verejnej mienky je pod vplyvom vlády, respektíve opozície a agentúry nie vždy zverejňujú, ak sa prieskumy robia na politickú objednávku.

Niektoré tendencie sú však aj tak jasné: Fidesz nabral na sile naposledy na začiatku pandémie na jar 2020, ale odvtedy postupne klesá. Jeho popularitu výrazne zrazil decembrový škandál europoslanca a zakladateľa strany Józsefa Szájera, ktorého chytila bruselská polícia pri ilegálnych orgiách v gay klube s drogami v batohu.

Prieskumy veľkých agentúr z decembra ukazujú malý náskok spojenej opozície: v prípade štyroch z nich viedla pred Fideszom o dva až štyri percentuálne body. Podpora Fideszu sa pohybuje v celej populácii okolo 30 až 32 percent, kým spojenú opozíciu podporuje 33 až 34 percent voličov.

Agentúry merali aj to, ako spojenie opozície mení rozloženie síl: podľa agentúry ZRI by to prinieslo stranám zisk osem percentuálnych bodov, a to najmä od neistých voličov a voličov menších strán, čo je asi 650-tisíc voličov. Spojenie opozície by odradilo jedno percento voličov opozičných strán. Voličov Fideszu by však mobilizoval aj vznik opozičnej aliancie: prišlo by ich voliť o sedem percentuálnych bodov viac.

Analýza portálu 444.hu hovorí, že priemer údajov od všetkých agentúr (takže aj provládnych) ukazuje tesné vedenie opozície, ktoré však nemusí stačiť na volebné víťazstvo. Pri súčasných údajoch by opozícia mohla vyhrať (odhliadnuc od prepadnutých hlasov) v pomere 50,7 : 49,3, čo by však znamenalo ešte stále tesnú väčšinu Fideszu v parlamente v dôsledku anomálií volebného systému.

Trend nie je jednoznačný

Za súčasným poklesom Fideszu môžu byť rôzne príčiny, hovorí volebný analytik nezávislého think-tanku Róbert László.

Môže to byť nespokojnosť voličov s riešením koronakrízy, zhoršujúca sa ekonomická situácia (mnoho ľudí prišlo o prácu a ešte väčšiemu počtu ľudí klesla životná úroveň), opozičná spolupráca, ktorá sa zdá účinnejšia ako doteraz, alebo aj kauza Józsefa Szájera, ktorá obrala vládu o dôveru.

Súčasný pokles Fideszu však nie je ešte jednoznačným trendom, tvrdí László.

Orbánova strana sa vrátila už aj z oveľa horších pozícií, napríklad v roku 2012 alebo v roku 2015, hovorí analytik.

Na to, aby opozícia predbehla súčasné vládne strany aj v parlamente, potrebuje podľa neho náskok asi štyroch percentuálnych bodov. Fideszu totiž prispieva nielen zmanipulovaná volebná mapa, ale napríklad aj hlasy zahraničných Maďarov. V Rumunsku a Srbsku, kde dokopy žije skoro jeden a pol milióna Maďarov, je dvojaké občianstvo povolené, zahraniční Maďari sa teda môžu zúčastňovať aj parlamentných volieb.