Kronika dediny, kde susedia zabíjali susedov. Krajina ve stínu je znepokojujúci film
Ambiciózny česko-slovenský film s Csongorom Kassaiom a so Zuzanou Kronerovou je zatiaľ najkomplexnejším filmovým pohľadom na násilie páchané po vojne na sudetských Nemcoch.
Naozajstný príbeh dedinky Schwarzwald nebol taký výnimočný brutalitou, s ktorou sa Nemcom po skončení vojny Česi mstili za príkoria v protektoráte. Masové hroby dodnes roztrúsené v Sudetoch sú dokladom toho, že aj inde dochádzalo k zločinom a zverstvám.
Vítorazko však tvorilo zvláštny kraj aj na pomery zmiešaných Sudetov. Lepšie než o etnicky zmiešanom území je hovoriť o zmiešanej identite ľudí. Zabudnutý chudobný kus územia historicky patril k českému kráľovstvu, prvá svetová vojna ho však zastihla ako súčasť Rakúska a v roku 1920 si pripojenie dediniek vynútilo Československo.
Miestni mali rakúske školy, ale rozprávali po česky. Štát v nich videl Nemcov a diskriminoval roľníkov, ktorým nechcel priznávať dotácie na políčka. Tí sa v novej republike necítili dobre, a keď Hitler anektoval Rakúsko, želali si, aby k Ríši pripojil aj ich. Čo aj onedlho urobil.
Približne odvtedy, cez vojnové roky po kruté obdobie „retribučnej spravodlivosti“ a povojnové ľudové súdy (do roku 1952), je rozkročený príbeh Krajiny ve stínu, vyše dvojhodinovej ambicióznej česko-slovenskej drámy, ktorú Bohdan Sláma staromilsky nakrútil v čiernobielych farbách na 35 milimetrový filmový materiál.
Po filmoch Havel a Šarlatán, ktoré to v našich kinách stihli v letnej pauze medzi dvoma vlnami pandémie vírusu a Modelárovi Petra Zelenku, ktorý stihol predpremiéru, ale už nie premiéru, je Krajina ve stínu najdôležitejší český film minulého roka.
Českí diváci už Krajinu ve stínu môžu vidieť cez portály DAFilms a Aerovod, slovenskú kinopremiéru chystá
