Denník N

Logo Odkaz MMŠOdkaz MMŠ: O prekvapivo rýchlom ústupe náboženstva vo väčšine sveta, ktorý sa začal v roku 2007

Foto - TASR
Foto – TASR

Intuitívny odhad v našej časti Európy síce podporuje tvrdenie, že náboženstvo je na ústupe, ale veľká analýza dát, ktoré dali dokopy Ronald F. Inglehart a jeho kolegyňa Pippa Norrisová, toto tvrdenie dokladá číslami. Výsledky štúdie uverejnil Inglehart v mesačníku Foreign Affairs.

Skúmali dlhodobý vývoj v 49 štátoch, ktoré reprezentujú 60 percent svetovej populácie, a zistili mnoho zaujímavých vecí, napríklad nepriamu súvislosť medzi poklesom významu viery v spoločnosti a zároveň poklesom korupcie a násilia.

Treba však dodať, že náboženstvo samo nepodporuje korupciu ani násilie – ide skôr o to, že spoločnosti, v ktorých sa životná úroveň zvyšuje, sa stávajú bezpečnejšími a sú menej skorumpované – súčasne však menej náboženské.

Ale tento vývoj mal svoje prekvapivé vlny. Napríklad od roku 1981 do roku 2007 rástol počet veriacich v 33 zo 49 štátov. Išlo najmä o regióny, ktoré sa zbavili komunistického režimu a potlačovaná viera sa dostala opäť k slovu, ale aj v niektorých iných relatívne rozvinutých spoločnostiach vplyv náboženstva skôr silnel, ako napríklad v Brazílii či Juhoafrickej republike.

V roku 2007 nastal prekvapivý obrat a odvtedy prítomnosť viery vytrvalo klesá v 43 štátoch (zo 49 skúmaných).

Šokujúci ústup od viery nastal v USA. Ešte relatívne nedávno patrili Američania k najviac veriacim spoločnostiam s indexom až 8,2 (na stupnici od 1 do 10). V roku 2017 však už bol tento index len 4,6 a USA dnes patria k najmenej religióznym štátom (v rebríčku sú na 11. mieste na svete).

Karl Marx aj Max Weber boli presvedčení, že náboženstvo bude upadať pod vplyvom vedy, ale mýlili sa. Dôvody ústupu viery sú iné a súvisia najmä s pocitom bezpečia a so životnou úrovňou.

Kedysi boli všetky náboženstvá akýmsi tmelom, ktorý udržiaval spoločenské normy, a ich hlavnou praktickou stránkou bola podpora rodenia detí.

V minulosti totiž pri vysokej úmrtnosti detí a krátkom veku dožitia potrebovala jedna žena porodiť 5 až 8 detí, aby sa zachovala stabilita populácie. Aj preto viac-menej všetky náboženstvá tvrdo odmietali homosexualitu a ženám prisudzovali rolu matky, ktorá sa má starať o čo najviac detí.

Sekularizácia nabiehala dlho a postupne – spočiatku v západnej Európe a v Severnej Amerike, ktoré boli ekonomicky najvyspelejšie, a neskôr sa tento trend rozšíril vo väčšine sveta.

Ale existujú aj iné príčiny úpadku náboženstva a sú aj politické. Napríklad v USA začali republikáni okolo roku 1990 silnejšie tlačiť na konzervatívne idey a náboženské presvedčenie čoraz viac utváralo ich politické postoje. Lenže s príchodom Donalda Trumpa začali mladí ľudia utekať z kostolov, lebo s jeho politikou a najmä s ním samotným nechceli mať nič spoločné. Ďalším silným faktorom, najmä v poklese počtu katolíkov, sú škandály so zneužívaním detí kňazmi.

Ruka v ruke so slabnúcim vplyvom náboženstva kráča aj silnejúca liberálna orientácia ľudí. Hodnota indexu (opäť na desaťstupňovej stupnici) 5,50 je pomyselným „bodom obratu“, keď vyššie číslo reprezentuje liberálnu spoločnosť a nižšie konzervatívnu.

Do roku 1981 ani jedna spoločnosť neprekročila hranicu 5,50 smerom nahor (preferovala teda konzervatívne hodnoty). Dnes? Španielsko je na úrovni 6,74, USA 7,86, Veľká Británia 6,90 a mimoriadne liberálne Švédsko dokonca 8,49 (hoci ešte v roku 1981 bolo na úrovni 5,35).

Výnimkou z celosvetového trendu sú moslimské štáty (z 18 skúmaných spoločností, kde je hlavným náboženstvom islam, je index veľmi nízky).

Napriek presvedčeniu mnohých, že keď upadne vplyv náboženstva, spoločnosti sa prepadnú do anarchie a amorálnosti, opak je pravdou. Dáta celkom jasne hovoria, že v liberálne orientovaných a menej náboženských spoločnostiach je menej korupcie a menej vrážd.

Ale ako už bolo povedané vyššie, príčina spočíva vo vyššej životnej úrovni a v pocite bezpečia. Ľudia v takýchto spoločnostiach opúšťajú náboženstvo, lebo ho už nepotrebujú ako psychickú podporu v neistom živote plnom ohrozenia. Náboženstvo samo osebe teda nie je príčinou vyššej korupcie a násilia, je len sprievodným javom života v ohrození.

Tento svetový trend však nemusí byť trvalý – rovnako ako nemusí trvale stúpať naša životná úroveň a bezpečie. Pandémia napríklad môže vyvolať v ľuďoch neistotu a v takom prípade sa môžu k viere opäť začať vracať. Autori analýzy však skôr predpokladajú, že vývoj bude smerovať k úpadku náboženstva, že spoločnosti sa budú stávať tolerantnejšími a vplyv náboženských autorít bude klesať.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Logo Odkaz MMŠOdkaz MMŠ

Martin M. Šimečka vyberá zaujímavé texty zo svetových médií.

Komentáre

Teraz najčítanejšie