Šéfka liekovej agentúry: Európa začala očkovať neskôr, chceme mať istotu, že je to bezpečné

Európska lieková agentúra už schválila druhú vakcínu proti covidu-19 od Moderny. V čom je iná ako Pfizer/BioNTech?

Čo sa týka účinnosti, bezpečnosti a farmaceutickej kvality, tam nie sú významné rozdiely. Zásadný rozdiel je v skladovaní. Vakcína od Pfizer/BioNTech sa skladuje v mínus 90 až mínus 60 stupňoch, čo je veľmi náročné. Vakcína od spoločnosti Moderna sa skladuje pri teplote mínus 25 až 15, čo už je jednoduchšie. Vakcína od Moderny vydrží pri chladničkovej teplote 30 dní. Druhý rozdiel je v populácii, ktorá môže byť očkovaná.

V čom konkrétne?

Vakcína od konzorcia Pfizer/BioNTech môže byť podávaná ľuďom už od 16 rokov, Moderna od 18 a viac. Rozdiel je aj v počte dávok v jednej fľaštičke, vakcína od Pfizer/BioNTech má šesť dávok a musí sa riediť. Vakcína od Moderny je roztok a nachádza sa v nej desať dávok.

Pfizer/BioNTech je určená pre osoby od 16 rokov, my ju budeme dávať ľuďom až od 18 rokov. Prečo?

Závisí to od národnej očkovacej stratégie, ako si definuje populáciu. Na Slovensku sa určilo, že sa budú očkovať ľudia starší ako 18 rokov. Keď budeme mať dostatočný počet ľudí zaočkovaných v tejto kategórii, môžeme uvažovať, že sa veková kategória posunie. Ale to nebude tak skoro. Mladší ľudia majú v porovnaní so seniormi ľahší priebeh a aj ich schopnosť nakaziť iných je v porovnaní s dospelými nižšia. Očkovacia stratégia je na Slovensku zvolená správne.

U nás je zaočkovaných viac ako 30-tisíc ľudí. Aké informácie sme zatiaľ z očkovania získali?

K 12. januáru bolo nahlásených 102 podozrení na nežiaduce účinky, väčšina sa týkala krátkodobých a nezávažných reakcií. Ide o bolesť v mieste vpichu, zimnicu, nevoľnosť, zvýšenú teplotu. Šesť hlásení bolo vyhodnotených ako závažných. Išlo o rozvíjajúce sa anafylaktické reakcie a jeden pacient udával pretrvávajúce zvýšenie tlaku krvi.

Ide o výskyt podobný ako u bežných vakcín, ktoré dnes používame?

Zatiaľ sa pri vakcíne proti covidu neobjavilo nič šokujúce ani neočakávané. Šírila sa napríklad informácia, že pacient po očkovaní zomrel. Nateraz môžem ubezpečiť, že žiadna súvislosť medzi očkovaním proti ochoreniu covid-19 a úmrtím nebola potvrdená.

O tom, koľko dávok vakcín sa dá podať z jednej fľaštičky vakcíny Pfizer/BioNTech, sa viedli debaty. Najskôr sa určilo, že dávok je v jednej fľaštičke päť, teraz sa ich už dáva šesť. Je posledná šiesta dávka dostatočne veľká?

V žiadnom prípade sa nemôže stať, že by niekto dostal menšiu dávku. Mohlo by prísť k zníženiu účinnosti, a to nechceme. Keby na to šiel niekto striktnou matematikou, tak po rozriedení fľaštičky máme celkový objem 2,25 mililitra. Dáva sa len 0,3 mililitra. Čisto matematicky by ste mali byť schopní získať sedem dávok. Ale nedeje sa to, vždy musí byť vo fľaštičke nadbytočný objem, lebo časť tekutiny ostane na stenách fľaštičky, na konci ihly, niečo zostáva v mŕtvom objeme striekačky. Objem liekovky pri každom riedení musí byť vždy väčší ako matematický súčet dávok.

Prečo sa ale menil počet dávok, ktoré sa dajú z jednej fľaštičky vytiahnuť?

V členských štátoch sa používajú rôzne ihly a striekačky. Od toho, aké striekačky a ihly použijete, závisí, koľko dávok nimi viete vytiahnuť. Je rozdiel, či použijete klasickú ihlu a striekačku, ktorá má pomerne veľký mŕtvy objem, čo je objem, ktorý sa nikdy nepichne, lebo ho už fyzicky z ihly a striekačky nedokážete aplikovať. Bežne ide o sto mikrolitrov (jeden mikroliter je milióntina litra – pozn. red.). Sú ale ihly a striekačky, ktoré majú nulový alebo veľmi nízky mŕtvy objem. Preto platí podmienka, že sa môže dať šesť dávok pri použití ihiel a striekačiek, ktoré majú mŕtvy objem do 35 mikrolitrov.

Takže šesť dávok môžete vytiahnuť len s menšími ihlami a striekačkami. Ak by centrum malo len veľké, môže podať len päť dávok?

Presne. V žiadnom prípade nemôže centrum pichnúť šiestu dávku, ak nemá dávka dostatočný objem 0,3 ml.

Prečo sa od začiatku nekomunikovalo, že je z fľaštičky možné vytiahnuť päť alebo šesť dávok podľa použitých striekačiek a ihiel? Takto sa ľahšie šíria teórie o nedostatočnej poslednej dávke.

Pri registrácii ideme na istotu. Pri vakcíne proti covidu sa všetky procesy veľmi urýchľujú. Ak je v niečom neistota, rozhodujeme sa konzervatívne a vyberieme možnosť, kde sme si na sto percent istí, že to nebude riziko. V čase registrácie sme mali údaje, že po rozriedení sme schopní natiahnuť aj obyčajnými striekačkami plnohodnotných päť dávok. A to stále platí. V Európe môžu byť centrá, kde nemusia byť menšie striekačky a ihly, a šesť dávok tam nenatiahnu. Je nás 27 členských štátov a ide o tisícky zdravotníckych zariadení a každé má trošku iné vybavenie. Keď zdravotníci prišli na to, že ak sa použijú iné ihly a striekačky, dá sa získať šesť dávok, začalo sa to rýchlo prehodnocovať, lebo je to veľmi vzácny liek.

Z týchto dvoch vakcín je jedna, ktorú by ste si vybrali radšej, ak by ste mali tú možnosť?

Dôverujem obom. Je mi to preto úplne jedno. Ktorákoľvek vakcína by sa mi ušla a ku ktorej sa dostanem skôr, tou sa dám veľmi rada zaočkovať.

Veľa ľudí deklaruje, že sa odmietnu dať zaočkovať. Čo je pre vás motiváciou pri očkovaní?

Vakcína je pre nás jedinou možnosťou, ako sa aspoň priblížiť k životom, aké sme mali pred pandémiou. Asi už nikdy nebudeme žiť rovnako, ale takto sa môžeme k tomu aspoň priblížiť.

Jedna z dôležitých otázok je, ako rýchlo budeme vedieť zaočkovať dostatok ľudí. Po schválení vakcíny od Moderny, ktorá má jednoduchšiu logistiku, sa dá očakávať zrýchlenie očkovania?

Závisí to od toho, koľko ktoré očkovacie centrum bude schopné zaočkovať ľudí. V prvých týždňoch a mesiacoch to nebude závisieť od toho, koľko dodávok príde a ako rýchlo sú distribuované. Momentálne je asi väčší problém mať dostatok personálu a zmanažovať celý proces očkovania. Nemocnice majú veľa iných prevádzkových problémov a postaviť očkovacie tímy je veľká výzva pre mnohé z nich. Jeden lekár nemôže byť súčasne na ambulancii, zároveň slúžiť v nemocnici, tam testovať aj očkovať.

Minister zdravotníctva povedal, že sme momentálne limitovaní v tempe očkovania dodávkami vakcíny. Bude sa tempo dodávok zvyšovať?

Situácia sa veľmi rýchlo mení. Napríklad konzorcium Pfizer/BioNTech ohlásilo, že navýši výrobné kapacity a dodávky vakcín do Európy o 300 miliónov dávok.

Kým obe vakcíny schválila Európska lieková agentúra, používali ich už vo Veľkej Británii aj v Spojených štátoch amerických. Prečo začali skôr ako Únia?

Napríklad Veľká Británia očkuje neregistrovanou vakcínou, Európa čakala na registráciu. Je to zásadný rozdiel. Proces registrácie je veľmi náročný na čas aj na hĺbkové a kritické vedecké posúdenie dodaných dát. Veľká Británia registrovala takzvané šarže. Teda overili farmaceutickú kvalitu šarže konkrétnej vakcíny a umožnili ňou očkovať. Akoby povolili konkrétne balenia, ale nie vakcínu ako takú. Tá ešte neprešla riadnym registračným procesom. Aj keď zvonku to vyzerá, že Európa začala neskôr, chceli sme mať podstatne väčšiu mieru istoty. Žiadali sme viac dát, boli oveľa hlbšie posúdené, zúčastnilo sa na tom oveľa viac expertov z každého členského štátu a diskusia bola oveľa širšia. Z regulačno-vedeckého pohľadu dáva proces registrácie vždy pacientovi väčšiu bezpečnosť ako povolenie neregistrovaného lieku.

Trvalo to teda dlhšie preto, že Európska lieková agentúra chcela mať istotu, že to je bezpečné?

Schvaľovali sme vakcínu, ktorú použijú milióny ľudí po celej Európe. Aj keď to dlhšie trvalo, bolo to s dobrým úmyslom. Dlhší proces sledoval ochranu pacienta, ochranu miliónov ľudí, ktorí budú v Európe zaočkovaní. Aby sme si boli istí, že vakcína, ktorá príde, bude v prvom rade bezpečná a v druhom rade účinná. Ale bezpečnosť bola na prvom mieste.

Mnohí ľudia sa boja, že bezpečná nie je, pretože bola vyvinutá veľmi rýchlo. Na základe čoho viete povedať, že vakcína bude bezpečná?

Pri registrácii sa dodávajú výsledky z predklinickej a klinickej fázy. V predklinickej fáze sa veľký dôraz kládol na nové pomocné látky, ktoré boli doteraz vo vakcínach používané minimálne, ak vôbec. Pozeralo sa najmä na údaje o reprodukčnej toxicite, schopnosti vyvolať nádorové bujnenie, údaje o genotoxicite či lokálnej znášanlivosti. Klinická fáza je robená na skupine zdravých dobrovoľníkov a každý zaznamenaný nežiadúci účinok počas klinického skúšania bol individuálne vedecky vyhodnotený a pacient dosledovaný. Údaje u klinických štúdií pribúdajú a budú sa aj dodatočne vyhodnocovať. Pacienti, ktorí sa zapojili do klinickej štúdie, budú sledovaní ďalšie dva roky.

Až o dva roky tak uvidíme, či bude mať vakcína dlhodobé následky? Alebo o tom máme už dnes nejaké informácie?

Museli by sme pretočiť čas. Tvrdé dáta nemáme odkiaľ mať, lebo prví ľudia boli očkovaní pred pár mesiacmi.

Vakcína sa schvaľovala v Európskej liekovej agentúre. Do akej miery sa zapojilo Slovensko?

Experti agentúry sú z členských štátov a pracujú pre konkrétne národné liekové agentúry. My sme sa sústredili na predklinickú časť a časť o farmaceutickej kvalite výroby. Počas procesu sme mali aj pripomienky a potom sme na záver hlasovali. Posudzovanie vakcíny je pre expertov vrchol kariéry. My sa špecializujeme na generické lieky a na nové liečivá, ktoré sú chemicky syntetizované, nejde teda o biologické liečivá a vakcíny.

Ako je to pri hlasovaní napríklad pri vakcíne?

Keď sa schvaľuje registrácia vakcíny, každý členský štát má jeden hlas. Slovensko hlasovalo tiež. Boli sme pri tom, komentovali, diskutovali a na konci dňa hlasovali.

Bolo hlasovanie jednohlasné?

Finálne hlasovanie bolo konsenzuálne, čiže všetci sme boli za.

Aké sú vakcíny účinné na nové mutácie? Najviac sa teraz hovorí o mutácii z Veľkej Británie a Juhoafrickej republiky.

Na základe vedeckých údajov nepredpokladáme, že by vakcíny neboli účinné. Prvé dve vakcíny vkladajú do organizmu len jednu časť vírusu. Ide o údaj o Spike proteíne, ktorý umožňuje priľnutie vírusu na sliznicu a na bunku. Nejde teda o celý vírus, iba o jedno tykadlo, ktoré si ľudský organizmus má nasyntetizovať. Vírus môže mutovať v rôznych častiach a nemusí to byť práve na tomto proteíne. Momentálne na základe analýz predpokladáme, že vakcíny fungujú aj proti týmto mutáciám.

Bude sa to ešte preverovať?

Stále sa to deje. Tento proces je veľmi živý, štúdie stále bežia, či už si ich robí firma sama, alebo to robia vedecké tímy. Údaje pribúdajú až na hodinovej báze.

Budú sa musieť ľudia preočkovať každý rok ako pri chrípke?

Na túto otázku nemáme teraz odpoveď. Sú vakcíny proti vírusovým ochoreniam, ktoré chránia desiatky rokov, je to napríklad vakcína proti osýpkam alebo hepatitíde. A sú vírusové ochorenia ako chrípka, ktoré treba preočkovať každý rok. Do roka budeme mať odpoveď.

Okrem počtu dávok z fľaštičky sa diskutuje aj o tom, kedy je nutné dať druhú dávku. Niektoré krajiny navrhovali, aby sa zaočkovalo prvou dávkou, ktorá poskytuje aspoň čiastočnú ochranu, čo najviac ľudí a druhá dávka sa dala neskôr. Nie hneď po 21 či 28 dňoch, podľa vakcíny. Prebieha táto diskusia aj u nás? Ako by sme mali postupovať?

Diskusia prebieha vo viacerých krajinách a rozumiem jej. Je založená na dátach. V klinických štúdiách je uvedený časový interval, teda aj keď nedáme druhú dávku po 21 alebo 28 dňoch, ale dva týždne po tomto termíne, získame dostatočnú imunitnú odpoveď. Debata určite bude pokračovať, napríklad severské štáty sa rozhodli predĺžiť interval podania druhej dávky.

Ak teda niekto dostane druhú dávku vakcíny Pfizer po 25 dňoch namiesto 21, je to v poriadku a vyvoláme takú istú odpoveď?

Áno. Už po prvej dávke môžu byť ľudia imúnnejší ako tí, čo nedostali žiadnu dávku. Závisí to však od daného človeka. Imunitná reakcia je veľmi individuálna, Ťažko nájsť univerzálne pravidlo.

Aké otázky týkajúce sa vakcíny v Európe riešite?

Najdôležitejšie pre nás zostáva zabezpečenie kvality, bezpečnosti a účinnosti. Obe vakcíny majú registráciu, ide však o registráciu s podmienkou. Znamená to, že ku každej z týchto oblastí – kvalita, bezpečnosť a účinnosť – musia firmy dodať v stanovenom termíne ďalšie dáta. Budeme sa k tomu vracať a veľmi rýchlo veci prehodnocovať. Napríklad bezpečnosť budeme prehodnocovať na mesačnej báze. Bežne sa to robí na polročnej.

Tretia schválená vakcína by mala byť od firmy AstraZeneca, očkuje sa ňou už vo Veľkej Británii. Kedy by mohla byť v Európskej Únii?

Čakalo sa na ukončenie veľkej klinickej štúdie. Nie je to jednoduché, ide o zhruba 30-tisíc pacientov, ktorí majú vstupné vyšetrenia, nasleduje prvá dávka, potom ďalšie vyšetrenia, podanie druhej dávky a znova vyšetrenia a sledovanie nežiadúcich účinkov. Teraz sa budú údaje spracovávať a hodnotiť.

Kedy by mohla byť v Únii schválená?

Za super ideálnych podmienok je to koniec januára, začiatok februára.

Ako je to v prípade ďalších vakcín, ktoré by mohli nasledovať?

V tretej fáze je najmenej 13 ďalších kandidátov od veľkých aj menších spoločností. V tomto roku bude veľa vakcín žiadať o registráciu.

Pri rýchlosti dodávok sa veľa hovorilo o nesprávnom postupe pri zazmluvnení vakcín, teda že Únia objednala viac vakcín od AstraZenecy, ale tá ešte nie je schválená. Mohla Európska únia pri zazmluvňovaní postupovať lepšie?

Nie. Pri týchto rokovaniach som od marca 2020. Je veľmi náročné sledovať všetky informácie, kriticky ich vyhodnotiť a potom v jednom momente urobiť rozhodnutie. V nejakom konkrétnom momente sa rozhodujete na základe dát, ktoré máte práve vtedy k dispozícii. Jasné, že o dve hodiny je situácia iná, lebo zverejnia ďalšiu štúdiu. Ale nie je možné čakať donekonečna. Bolo treba rozhodovať. Po vojne je každý generál a opakovane sa mi to v tejto pandemickej situácii potvrdzuje. Slovensko alebo Únia o niečom rozhodne, uplynú dva dni, prídu nové informácie a každý rozhodnutie komentuje. Ale už si neuvedomia, že bolo urobené v inom čase a pri iných informáciách. V danej situácii Únia rozhodla najlepšie, ako mohla.

Slovensko bolo jednou z krajín, ktoré sa uchádzalo o sídlo Európskej liekovej agentúry. Ak by bola agentúra na Slovensku, ako by to zmenilo situáciu?

Nijako, proces by bol úplne rovnaký.

Keby tu bola, chceli by ste v nej pracovať?

Som spokojná v národnej liekovej agentúre a robím túto prácu rada Aj keď sme nevyhrali súboj o agentúru, paradoxne to nám ako Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) pomohlo. Z národnej úrovne omnoho viac spolupracuje s EMA, robíme tzv. centralizované procedúry, sme úplne plnohodnotnými a akceptovanými členmi. Spoliehajú sa na nás, stoja o naše stanovisko, dávajú nám robiť posudky. Robíme to zo Slovenska pre Európsku liekovú agentúru už štyri roky. Sme na ŠÚKL zohratý tím odborne aj ľudsky.