Denník N

Cirkevný historik Zubko: Aj keď mal Lučanský cirkevný pohreb, cirkev samovraždy neakceptuje

Milan Thomka Mitrovský: Pohreb, 1910 - 1930, SNG. Zdroj - https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:SNG.O_2498
Milan Thomka Mitrovský: Pohreb, 1910 – 1930, SNG. Zdroj – https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:SNG.O_2498

Historik, duchovný, slavista a archivár Arcidiecézneho archívu v Košiciach Peter Zubko v reakcii na diskusie po nedávnom pohrebe bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského vysvetľuje, ako sa v priebehu dejín menil pohľad cirkvi na samovraždy, ktoré považuje za ťažký hriech. Hovorí, že cirkev pripúšťa, že samovrah v posledných sekundách života svoj čin oľutoval a mohol teda dospieť k pokániu.

V rozhovore sa dočítate:

  • akú má osobnú skúsenosť s pohrebom samovrahyne a prečo sa v týchto prípadoch nezvoní;
  • že rozhodnutie, či daná osoba bude mať cirkevný pohreb, musí vydať miestny kňaz po rozhovore s pozostalými tak, aby to nebudilo pohoršenie;
  • že kresťanský pohreb sa zásadne neodmieta, sú však výnimky;
  • čo má urobiť kňaz, ak sa naňho obráti človek s úmyslom samovraždy;
  • že už niektorí cirkevní otcovia v 4. storočí hovoria o samovraždách, ale kánonicky ich definujú až staroveké alebo ranostredoveké synody.

Pán profesor, môžeme hovoriť o tabuizovanej téme?

Pre koho ako tabuizovanej… O zriedkavých veciach sa zriedkavo hovorí.

Máte osobnú skúsenosť s pohrebom samovraha?

Pochovával som jednu samovrahyňu, ktorá pre domáce násilie vyskočila z okna. Pohreb sa zhodou okolností konal na Bielu sobotu počas Veľkonočného trojdnia. V ten deň sa v kostoloch nezvoní, pohreb bol teda v tichosti. Bol som rád, že nebolo treba dlho vysvetľovať, že by sa nemalo zvoniť. Rozhodne to bola nešťastná obeť domáceho násilia.

Viem aj o prípade, keď v susednej farnosti pochovávali samovraha so skutočne zlou povesťou, ktorý za komunizmu škodil cirkvi. Tam pozostalí zjavne oklamali kňaza a ten chcel byť za „pekného“, lebo pohreb konal so všetkou parádou. A z toho bolo viac pohoršenia.

Peter Zubko. Foto – Verbum

Prečo sa samovrahom nezvoní?

Je to tradícia, nemalo by sa. Nie kvôli zosnulým, ale na výstrahu živým. Iba Pán Boh vie, ako je to s ich dušou. V Lendaku pod Tatrami sa vynašli. Na jednom z viacerých zvonov samovrahovi nikdy nezvonili. Veria totiž tomu, že keby tak urobili, daný zvon už nikdy nerozoženie búrku. Na ostatných zvonoch im zvonili. Aj keď to vyznieva skôr ako povera.

V jednej vlastivednej publikácii sa uvádza, že počas vojnovej Slovenskej republiky 1939 až 1945 v jednej dedine pochovali samovraha bez spievania, až po zotmení a na okraji cintorína. Teda nie mimo neho. Rozhodne to nebol štandardný pohreb.

Ročne na Slovensku spácha samovraždu približne päťsto ľudí. Viete o prípade, keď bol niekomu napriek žiadosti pozostalých odopretý cirkevný pohreb?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Milan Lučanský

Slovensko

Teraz najčítanejšie