Školstvo chce zobrať peniaze zdravotníctvu, pritom ich púšťa lobistom

Autor je tímlídrom SaS pre verejné financie 

Posunom k efektívnemu školstvu má byť od septembra duálne vzdelávanie. Prvé dáta už je možné okomentovať.

Aké to chcelo byť a aké to je

Podľa dôvodovej správy k zákonu, ktorý duálne vzdelávanie zaviedol, malo riešiť „problematiku slabej uplatniteľnosti absolventov na trhu práce“… zabezpečiť „účelnejšie a efektívnejšie vynaloženie prostriedkov štátu …“ Cieľom má byť tiež zníženie nezamestnanosti mladých.

Ak chceme znížiť nezamestnanosť absolventov stredných odborných škôl a súčasne efektívne využiť prostriedky štátu, dalo by sa očakávať, že praktické vyučovanie v podnikoch sa rozšíri najmä tam (do tých odborov a regiónov), kde máme uplatniteľnosť absolventov najnižšiu.

Lenže opak je zatiaľ pravdou. Až 85 percent z miest ponúkaných formou duálneho štúdia je v okresoch, kde je miera nezamestnanosti nižšia, ako je celoštátny priemer.

V desiatich okresoch s najvyššou nezamestnanosťou (Rimavská Sobota, Revúca, Kežmarok, Rožňava, Poltár, Sabinov, Vranov nad Topľou, Trebišov, Sobrance a Veľký Krtíš) bolo v duálnom vzdelávaní ponúknutých nula miest.

Nula miest bolo ponúknutých aj v odboroch s najvyššou mierou absolventskej nezamestnanosti, ako napríklad Mechanik hasičskej techniky (absolventská miera nezamestnanosti máj/2015: 56,3 percenta), Textilná výroba (45,5 percenta), Podlahár (44,4 percenta), Poľnohospodárska výroba (33,3 percenta) či Mechanizátor lesnej výroby (31,4 percenta).

Naopak, firmy ponúkajú miesta v duálnom vzdelávaní (slušne dotované) práve v odboroch, ktoré majú už teraz vysokú uplatniteľnosť absolventov na trhu práce.

Takmer polovica všetkých miest v duálnom vzdelávaní bola ponúknutá do týchto piatich odborov s mimoriadne nízkou nezamestnanosťou absolventov:

Nástrojár (absolventská miera nezamestnanosti máj/2015: 0 percent!), Operátor strojárskej výroby (3,7 percenta), Mechanik-mechatronik (3,8 percenta), Mechanik nastavovač (5,5 percenta), Programátor obrábacích a zváracích strojov a zariadení (5,7 percenta).

Projekt duálneho vzdelávania zatiaľ nie je nasmerovaný na deklarované ciele zníženia absolventskej miery nezamestnanosti a efektívneho využitia verejných financií. Peniaze daňovníkov dostanú skôr firmy, ktoré majú záujem o už dnes úspešnejších absolventov. Takéto duálne vzdelávanie prehĺbi rozdiely medzi žiakmi, školami aj regiónmi.

Čo je na tom zlé

Niežeby firmy nemali dostať výhody za vzdelávanie žiakov. Ale. Po prvé, spomínaný zákon už dáva tvrdú možnosť zaviazať si žiaka, ktorému firma poskytla prax, k niekoľkoročnej práci pre ňu po absolvovaní školy. Za nízku mzdu.

Po druhé, o tom, ktoré firmy tieto výhody dostanú, by nemali rozhodovať ich združenia (ako dnes), pretože sú v konflikte záujmov. Môžu rozhodnúť v prospech firiem, nie v prospech žiakov a celej spoločnosti. Zdá sa, že sa to tak aj deje.

Po tretie, ak štát niekomu platí alebo mu dáva daňovú úľavu, mal by mať zrátané, čo z toho bude spoločnosť mať. V prípade duálneho vzdelávania to štát zrátané nemá. Rastie tak riziko, že nižšie dane a dotácie poskytnuté úzkemu okruhu firiem budú musieť zaplatiť ostatní daňovníci bez adekvátneho zlepšenia kvality školstva. Rezort školstva tak stráca peniaze, ktoré sa potom snaží nereálne získať napríklad zo zdravotného poistenia.

A čo s tým

Niežeby som sa prihováral za podporu vzdelávacích odborov s vysokou nezamestnanosťou (56,3 či 45,5 percenta). Práve naopak! Neefektívne odbory treba buď skvalitniť, alebo obmedziť, stratové zrušiť. Dlho očakávané duálne vzdelávanie to však nerobí. Nepomáha slabším odborom ani slabším školám. Ani ich neobmedzuje a neruší. Naopak, momentálne rozdiely medzi odbormi, školami a regiónmi ešte zvyšuje.

Hodnotenie uplatniteľnosti absolventov treba doplniť o meranie platov a efektívnosti tak, aby štát aj rodičia a deti vedeli, ako sa im zhodnotia peniaze investované do vzdelávania.

Následne treba urobiť dve veci: zrozumiteľne informovať rodičov a deti o uplatniteľnosti po skončení škôl a odborov a ubrať peniaze tam, kde sú odbory a školy neefektívne. Až na nulu. Toto štát nerobí a mal by.

Tak, ako to ponúka SaS vo svojom ekonomickom programe Agenda 2020, v bodoch 5.2.3. a 6.1.9.