Nie sme kresťanská krajina

Sme svedkami najhoršej krízy od druhej svetovej vojny. Nemecko na svojom území prijme 800-tisíc imigrantov, Slovensko je ochotné pomôcť len symbolickým 200. Tak zúfalo nízky počet sýrskych utečencov – napriek medzinárodným dohodám a plánom – ministerstvo vnútra zdôvodnilo tým, že nechceme podporovať falošnú a neúprimnú solidaritu. Premiér náš postoj obhajoval v rakúskych novinách argumentom, že Slovensko nie je zodpovedné za súčasnú utečeneckú krízu.

Zabudol pritom na fakt, že množstvo slovenských firiem veselo dlhé roky vyvážalo (a vyváža) zbrane a bojovú techniku. Výnimkou nebol ani Blízky a Stredný východ a subsaharská Afrika. Zarobili tak ročne desiatky miliónov eur. Puškami, muníciou či kazetovými bombami v týchto krajinách asi málokto obrábal políčka.

Odhliadnuc od pokryteckých výhovoriek a relatívneho zastúpenia svedomia v populácii sú tu okrem medzinárodných zmlúv stále aj otázky zodpovednosti, prirodzenej ľudskej spolupatričnosti či kresťanskej lásky a pomoci.

Preambula ústavy hovorí niečo o cyrilo-metodskom duchovnom dedičstve. Tým dvom pánom šlo o šírenie kresťanstva. Podľa posledného sčítania ľudu sa na Slovensku hlási k trom najväčším kresťanským cirkvám 71,7 percenta obyvateľov. Okrem samotnej viery v Boha ku kresťanstvu patrí aj morálka, ktorá z nej vyplýva. Jej súčasťou je aj tolerancia, uznanie dôstojnosti každého človeka, solidarita a pomoc ľuďom v núdzi.

V našich podmienkach sa pretavila do referend a petícií v Ladcoch, Gabčíkove alebo do najnovších reakcií v Banskej Štiavnici. Celospoločenská diskusia, ako utečencom pomôcť, tu absentuje, respektíve nahradil ju zhluk xenofóbnych vyjadrení v škále od „treba im pomôcť, ale nie u nás“, cez tradičné „mali sa radšej utopiť“ až po odhodlané „zaplatím 25 eur za každého zabitého“. Cirkev tejto téme nevenovala ani zlomok pozornosti v porovnaní s bojom proti homosexualite.

„Vyzývam vás, aby ste prosili za odpustenie pre ľudí a inštitúcie, ktoré zatvárajú dvere pred ľuďmi, čo hľadajú ochranu, hľadajú domov, v ktorom by sa nemuseli báť,“ vyzval v prejave pápež František. Prosil o odpustenie aj ľuďom na Slovensku za ich prístup k imigrantom, utekajúcim pred smrťou zo Sýrie a z Iraku.

Odporcovia prijatia imigrantov argumentujú tým, že cudzinci ohrozia našu kultúru a tradičné hodnoty. Ak sú naše hodnoty také, aké sa prejavili v diskusii pri téme imigrácie, potom nestoja za nič. A ku kresťanskému Slovensku – ak si z náboženstva skupina ľudí berie len to, čo sa im hodí, a zvyšok ignoruje (pričom nerešpektuje slová najvyššej autority), podobá sa viac na sektu ako na cirkev. Onedlho máme v Bratislave pochod. Jeho hlavným organizátorom je Konferencia biskupov Slovenska a podporujú ho desiatky kresťanských organizácií. Stotisíc ľudí si príde zaspievať o kresťanskej láske.