Denník N

Spis o zavlečení prezidentovho syna je aj po 20 rokoch utajený v trezore

Michal Kováč mladší v júni 1996. Foto – TASR
Michal Kováč mladší v júni 1996. Foto – TASR

Spis ďalej utajuje páchateľ únosu – tajná služba SIS. Pre Kováča mladšieho bol únos traumou a už sa k nemu nechce vracať.

Politický súboj medzi prezidentom a premiérom dnes vyzerá tak, že premiér novinárov povzbudzuje, aby písali o tom, ako veľa prezident lieta vládnym špeciálom, prípadne jeho minister vnútra zverejní správu, že lekár z vládnej nemocnice odporučil prezidentovi operáciu v Ružomberku, nie v Plzni.

Pred dvadsiatimi rokmi neváhala vládna strana použiť na diskreditáciu prezidenta komando tajnej služby, ktoré unieslo jeho syna.

„Dajte mi s tým už konečne pokoj,“ reagoval podráždene na žiadosť o rozhovor bývalý príslušník Slovenskej informačnej služby Michal Hrbáček. Jeho komando zložené z Martina Lieskovského, Ľuboša Kosíka, Miroslava Šegitu a Jozefa Zoššáka podľa obžaloby 31. augusta 1995 na ceste zo Svätého Jura prepadlo syna vtedajšieho prezidenta republiky Michala Kováča mladšieho.

Na žiadosť o rozhovor nereagoval ani Ivan Lexa, ktorému ju sprostredkoval pracovník ranča Rozálka v Pezinku, ktorý patrí Lexovcom. Lexa v čase únosu volal Hrbáčka „majster“.

Podľa obžaloby prokurátora Michala Serbina bol Lexa ako bývalý riaditeľ SIS hlavným strojcom celého zavlečenia. Okrem Lexu a Hrbáčkovho komanda podal Serbin obžalobu na ďalších šesť osôb – bývalých príslušníkov SIS, ktorí sa podľa neho na únose podieľali.

Hovoriť o únose sa nechce ani Kováčovi mladšiemu, ktorý je diplomat. Momentálne pôsobí ako šéf Slovenského ekonomického a kultúrneho úradu v Tchaj-peji na Taiwane. „Ďakujem za ponuku na rozhovor. Chcem vás pekne poprosiť, aby ste chápali, že to bola pre mňa aj pre moju rodinu veľmi traumatizujúca záležitosť, a preto verím, že pochopíte, že by som sa k nej nerád v akejkoľvek forme vracal,“ napísal Kováč Denníku N.

lexa zmena
Veľká zmena: Ivan Lexa po únose a potom po návrate z Juhoafrickej republiky. Foto – TASR

SIS spis ďalej utajuje

Vďaka Serbinovej obžalobe je známy priebeh únosu, jeho aktéri, svedkovia aj ďalšie dôkazy, ktoré polícia mala, no detaily štát utajuje aj 20 rokov po ňom. Denník N si chcel preštudovať celý vyšetrovací spis, ktorý je uložený v trezore Okresného súdu Bratislava III.

„Keďže neustále požíva režim utajenia v zmysle ustanovení príslušného zákona o utajovaných skutočnostiach, nie je možné ho sprístupniť,“ napísal hovorca Pavol Adamčiak.

Súd odmietol spis sprístupniť aj podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Odôvodnil to tým, že utajenie nariadil orgán činný v trestnom konaní hneď na začiatku celého vyšetrovania.

„Ani samotná skutočnosť, že ide o právoplatne skončenú trestnú vec, nemá za následok stratu režimu utajenia, preto nie je možné zverejniť žiadne časti spisu, ani začierniť utajované skutočnosti a sprístupniť spis bez nich.“

Odtajniť spis nemôže podľa zástupcu riaditeľa Národnej kriminálnej agentúry Martina Krčmárika ani polícia.

„Je všeobecne známe, že na tejto udalosti sa podieľala aj SIS, čo bolo dokumentované v rámci trestného konania. Preto predmetom konania bolo najmä dokazovanie spočívajúce v zistení konkrétne použitých postupov a prostriedkov SIS,“ hovorí Krčmárik.

„Vyšetrovateľ zisťoval konkrétne metódy a postupy, ktoré SIS použila pri danej udalosti, konkrétne údaje o technických prostriedkoch, informačno-technických prostriedkoch, prostriedkoch operatívno-pátracej činnosti, ako aj konkrétne údaje o príslušníkoch SIS, čo sú všetko údaje evidované v príslušnom stupni utajenia.“

SIS podľa Krčmárika poskytla informácie „výlučne pod stupňom utajenia“. V utajovanom režime boli vypočúvaní aj bývalí „siskári“.

„Vzhľadom na to, že pôvodca utajovanej skutočnosti – SIS nezmenil ani nezrušil stupeň utajenia, zo strany polície, prokuratúry aj súdu nie je možné zmeniť, zrušiť stupeň utajenia čo aj len časti utajovaných skutočností, ktoré sú súčasťou vyšetrovacieho spisu,“ dodal Krčmárik.

Denník N presne pred mesiacom – 26. júla – požiadal SIS o stanovisko, aký je dôvod ďalšieho utajovania spisu a či ho neodtajní. Hovorca Branislav Zvara napriek prísľubu doteraz odpoveď neposlal.

Hrbáček na súde v marci 2009 kvôli kauze Tobiáša Loyku. Foto Tasr
Hrbáček na súde v marci 2009 v súvislosti s kauzou Tobiáša Loyku. Foto – TASR
Ľuboša Kosíka z kauzy únos odsúdili na Špecializovanom trestnom súde za podvod so zmenkou. Rozsudok ešte nie je právoplatný. Foto N - Tomáš Benedikovič
Ľuboša Kosíka z kauzy únos odsúdili na Špecializovanom trestnom súde za podvod so zmenkou. Rozsudok ešte nie je právoplatný. Foto N – Tomáš Benedikovič

Nepomohol ani generálny prokurátor

Hoci sa únos stal v auguste 1995, polícia ukončila vyšetrovanie návrhom na podanie obžaloby až 18. októbra 2000. Do volieb v roku 1998 nebolo vyšetrovanie v dôsledku zásahov HZDS, ktorého neskorší poslanec Ivan Lexa bol hlavný podozrivý, vôbec možné.

V júni 2001 senát Okresného súdu Bratislava III celé stíhanie zastavil a rok nato jeho rozhodnutie potvrdil aj bratislavský krajský súd.

Celú kauzu chcela v auguste 2002 ešte obnoviť generálna prokuratúra. Najvyšší súd však 20. decembra 2002 na neverejnom zasadnutí sťažnosť prokuratúry zamietol. Senát skonštatoval, že prípad podlieha amnestii Vladimíra Mečiara z roku 1998. Rozhodnutie súdu bolo právoplatné a nedalo sa voči nemu odvolať.

Shooty: Vladimír Mečiar
Vladimír Mečiar. Kresba – Shooty

Že je to SIS, sa vedelo už na druhý deň

Celý únos mal slúžiť na diskreditáciu prezidenta Kováča. Na jeho syna bol totiž v Nemecku vydaný zatykač pre kauzu Technopol. Normálne bolo vylúčené, že by štátne orgány Kováča mladšieho do Nemecka vydali – zákon to neumožňoval. Tajná služba sa ho preto rozhodla uniesť do Rakúska, ktoré s Nemeckom spolupracovalo. Malo ísť o pomstu za to, že prezident Kováč odmietol Lexu vymenovať za šéfa SIS aj za ministra privatizácie.

SIS pôvodne uvažovala o tom, že Kováča mladšieho naláka do erotického salóna, tam ho omámi a tak ho zavlečie cez hranice. To sa jej však nepodarilo, preto zvolila radikálny únos. Kováč sa však v aute bránil, preto ho potom, čo mu dali na hlavu vrece, bili päsťami do tváre a dávali mu na pohlavný úd elektrošoky. Násilím tiež doňho naliali alkohol – whisky Ballantine’s.

Prezident Michal Kováč s premiérom Vladimírom Mečiarom v roku 1998, tri roky po únose. Foto - tasr
Prezident Michal Kováč s premiérom Vladimírom Mečiarom v roku 1998, tri roky po únose. Foto – TASR

Celá akcia sa stala o pol jedenástej doobeda, no do Rakúska ho zavliekli až poobede. Na hranici to mali „siskári“ vybavené s policajtmi, že ich nebudú otravovať. Tvrdili, že monitorujú prevoz drog.

Kováč mladší ešte v noci svojmu otcovi v Rakúsku povedal, že podozrieva SIS. Prezidentovi hneď na druhý deň volal niekto na jeho utajené číslo, nepredstavil sa a povedal, že za zavlečením je SIS. Prezident dostal aj anonymný list s rovnakou správou.

Anonym zo SIS dostal aj policajný vyšetrovateľ. Boli tam osobné informácie o dvoch príslušníkoch SIS, ktorí sa na zavlečení podieľali. Dvanásti z trinástich páchateľov boli podľa obžaloby príslušníci bezpečnostných zložiek – traja policajti, deviati „siskári“ – a iba jeden bol civil: Jozef Zoššák pracoval ako biletár v erotickom salóne.

Hoci sa Hrbáček aj ďalší príslušníci SIS po únose maskovali – oholili si hlavu, nechali si narásť fúzy, nosili okuliare a čapice, polícia po voľbách v roku 1998 aj vďaka svedectvu jedného zo sliedičov – Oskara Fegyveresa alebo bývalého príslušníka SIS Róberta Beňu dokázala celú akciu vyšetriť.

Hoci Ivan Lexa už pár minút po únose prišiel na úrad vlády a dal si počas rokovania vlády vyvolať predsedu vlády Vladimíra Mečiara, s ktorým sa následne osamote asi polhodinu zhováral, k obvineniu Mečiara nikdy nedošlo.

Rovnako ani k vyšetreniu vraždy Róberta Remiáša, ktorý bol hlavnou spojkou Fegyveresa na jeho úteku v zahraničí potom, čo sa ešte za Mečiarovej vlády rozhodol o únose svedčiť.

Páchatelia únosu podľa obžaloby

Ivan Lexa – ako riaditeľ SIS celý únos organizoval. Lexa pred stíhaním ušiel do Juhoafrickej republiky, kde ho však vypátral Interpol. Bol tri mesiace vo väzbe, no sudcovia ho z nej prepustili. Nikdy ho za žiadnu z jeho káuz neodsúdili. Dnes je podnikateľ, venuje sa aj koňom.

Gejza Valjent – riaditeľ „sledovačky“ SIS. Pred vyšetrovateľmi poprel, že by akýmkoľvek spôsobom organizoval únos a sledovanie prezidentovho syna. Výpovede ostatných príslušníkov svedčili o tom, že klame.

Róbert Beňo – Valjentov podriadený, ktorý sa rozhodol svedčiť. Aj vďaka jeho výpovedi polícia disponovala viacerými dôležitými informáciami.

Milan Lovich – príslušník SIS, ktorý na hraničnom priechode s Rakúskom zabezpečoval bezproblémový prechod auta s Kováčom do zahraničia. Policajtom povedal, že monitorujú prevoz drog.

Peter Skrutek – riadiaci dôstojník na „sledovačke“ SIS, kontroloval sledovanie Kováča mladšieho.

Roman Kuciak – príslušník SIS, ktorý viezol Kováča mladšieho do Rakúska. Na polícii to popieral a tvrdil napríklad, že v ten deň oslavoval výročie svadby.

Igor Kurtiš – príslušník SIS, ktorý spolu s Kuciakom viezol Kováča mladšieho do Rakúska. Jeho spis aj s fotografiou niekto anonymne poslal vyšetrovateľom krátko po únose, čo on ťažko psychicky znášal.

Michal Hrbáček – príslušník SIS prezývaný Lexom aj ako „majster“. Dostal za úlohu vytvoriť komando, ktoré fyzicky zabezpečilo naloženie Kováča mladšieho do auta SIS. Dnes figuruje vo viacerých firmách. Bol obvinený v kauze bytovej mafie, ale vystupoval aj ako poškodený v kauze podsvetia, kde ho údajne chcel dať zavraždiť Piťo.

Ľuboš Kosík – bývalý policajt, skončil služobný pomer v deň únosu, člen Hrbáčkovho komanda. Tento rok ho Špecializovaný trestný súd v Pezinku odsúdil na 14 rokov za podvody. Trest ešte nie je právoplatný.

Martin Lieskovský – bývalý policajt, skončil služobný pomer v deň únosu ako Kosík, člen Hrbáčkovho komanda. Neskôr s ním pôsobil vo viacerých firmách.

Miroslav Šegita – takisto bývalý policajt a kolega Lieskovského a Kosíka, z polície odišiel tak ako oni, aby sa mohol podielať na únose.

Jozef Zoššák – jediný civil obvinený v kauze únos, pracoval ako biletár v erotickom salóne.

Igor Majtán – príslušník SIS, ktorý mal po únose úlohu zahladiť viaceré stopy. Od jedného policajta napríklad žiadal, aby neskôr ohlásil, že auto, ktoré bolo použité v únose, sa v tom čase nachádzalo v jeho obvode. Policajt to vtedy odmietol.

Ani jeden z obžalovaných nebol predtým nikdy trestne stíhaný.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie