Denník N

Včera ako dnes a zajtra

Aj sto rokov od vydania je román Jevgenija Zamjatina My stále prorocky naliehavý, znepokojujúci a varovný.

Na pulty našich kníhkupectiev sa po dlhšom čase celkom nenápadne opäť vrátila ikona antiutópie – román My (Maťa 2020), aby nám sto rokov po jeho vzniku pripomenul, že stále žijeme v dobe, ktorá tu bola, je a bude neustále, hoci v rôzne tvarovaných podobách. Napokon, súčasnosť dáva tomuto tvrdeniu každodenne zapravdu.

Autor knižky Jevgenij Ivanovič Zamjatin (1884–1937) bol muž mnohých remesiel, sklamaní, nádejí a neskorých vytriezvení. Mal svoje miesto medzi pozoruhodnými osobnosťami ruskej literárnej scény začiatku 20. storočia, hoci dlhodobo v zabudnutí, respektíve v samizdatovom „utajení“. Na oficiálnom ruskom javisku literatúry dostal svoje miesto až v období perestrojky.

Kritika anglického puritánstva

Vývoj štruktúry jeho osobnosti a spôsobu písania bol významne determinovaný turbulentným obdobím, v ktorom žil. Úspešne vyštudoval polytechnický inštitút v Petrohrade so zameraním na konštrukcie lodí, a už v priebehu študentských rokov sa aktívne zúčastňoval proticárskeho revolučného hnutia do tej miery, že bol v roku 1905 zatknutý a vypovedaný z Petrohradu.

V roku 1908 sa v mestskom polytechnickom inštitúte stal ašpirantom a neskôr aj učiteľom. Po určitom období relatívneho pokoja sa druhýkrát ocitol vo výraznejšom strete s cárskou mocou za urážku ruskej armády, ktorej sa údajne dopustil svojou kritickou novelou Zapadákov (Na guličkách, 1913).

Napriek spomenutým peripetiám mal Zamjatin v období rokov 1915–1917 príležitosť konštruovať ľadoborce pre anglické lodenice v Glasgowe, Newcastli aj Sunderlande a svoje zážitky z tohto obdobia zaznamenal v novele Ostrovania (1918) aj v poviedke Rybár duší (1918) – v oboch prípadoch s vyznením satiricky poňatej kritiky anglického puritánstva.

Po ustanovení Dočasnej vlády v Rusku sa vracia späť do Petrohradu, kde sa opäť významne zúčastňuje revolučného kultúrneho života. Bol hlavným konštruktérom ľadoborca Svätý Alexander Nevský (po revolúcii premenovaný na Lenin).

Prvé skutočné vizionárske dielo

Svoju sarkastickú sci-fi My dopísal a pripravil na vydanie v roku 1920, ale bola vydavateľmi odmietnutá a šírila sa len samizdatom. Až jej kópia, ktorú niekto vyviezol za hranice, bola preložená do angličtiny, francúzštiny a češtiny (1927). Po jej vydaní v zahraničí bol autor doma výrazne perzekvovaný a väznený

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Kultúra

Teraz najčítanejšie