Denník N

Santé!

Praveká maľba z Tassili, Alžírsko. Foto - Ivan Lehotský
Praveká maľba z Tassili, Alžírsko. Foto – Ivan Lehotský

Mať usmiateho pacienta a byť lekárom musí byť zaujímavé. Viem, únava, stres, zodpovednosť. Ale ten pocit! 

Prišla mi sms od tuarégskeho chalana, ktorému som v Alžírsku „operoval“ hnisajúce oko. Vidí dobre, keď vyťukal Bonne année. Na záver sme mu so synom ešte v lekárni v Tamanrassete kúpili lieky. Neviem, ako by mlčanliví Tuarégovia reagovali, keby sa niečo nepodarilo. Bolo to v horách pod pustovňou francúzskeho dezertéra Charlesa de Foulcoulda, autora prvého francúzsko-tuarégskeho slovníka. Neskôr ho pri nejakom povstaní zabili.

Musel som to urobiť. Od miesta štartu cesty bolo ďaleko a do cieľa ešte ďalej.

Tuarégovia s čelovkami pozorovali každý pohyb, odkedy som vytiahol nôž a kľakol si nad ležiace telo šoféra s chorým okom. Pár dní pred odchodom do hôr ho v noci zbili. Kameň do oka. Závideli mu prácu. Po roky trvajúcom vraždení sa turisti do hôr Ahaggaru nehrnuli.

Pevne mu držali nohy, ruky, hlavu. Ak sa mykne, vypichnem mu oko. Rana hnisala, nemalo význam vysvetľovať, že nie som lekár, iba bývalý vojenský zdravotník. Slivovicou obliaty nôž horel ako archanjelov meč. V šere kamennej chaty pôsobil magicky. Odrezaný chumáč krvavého hnisu padol do piesku. Aj keď nikto nepovedal ani slovo, zašeptal som „silencie!“, nevedel som si spomenúť, ako sa povie po arabsky ticho a zabudol som aj správny tvar vo francúzštine. Mladý Tuarég sa držal, sykol len pri výplachu oka propolisom riedeným minerálkou Evian.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie