Denník N

Teletext sa z posledných síl pomaly lúči s divákmi

Teletext verejnoprávnej televízie. Ilustračné foto N - Tomáš Benedikovič
Teletext verejnoprávnej televízie. Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Ešte pred desiatimi rokmi hľadalo informácie na teletexte viac či menej pravidelne 80 percent domácností, ktoré ho dokázali prijímať. Dnes sa situácia otočila. Dve tretiny domácností ho už nezapínajú vôbec a jeho sledovanosť ďalej klesá.

Milan je päťdesiatnik z malého mesta, ktorý si na nové technológie privyká ťažko. O to viac je pre neho ťažšie, ak si na niektorú zvykne, a ona zostarne alebo sa prestane používať. Dlhé roky tipuje futbalové zápasy a postupne sa naučil hľadať kurzy aj výsledky doma na teletexte. Predtým ich kontroloval iba v stávkovej kancelárii, kde sa občas po práci zastaví.

Ľudí ako Milan, ktorí teletext dodnes považujú za miesto, kde sa niečo dozvedia, je čoraz menej. No stále sú. Kedysi si tu pozerali recepty, chatovali cez esemesky či striehli na last minute zájazdy, dnes už je dôvodov, prečo stlačiť tlačidlo na diaľkovom ovládači, podstatne menej.

Teletext po prvý raz predstavili v roku 1970 a o päť rokov oslávi päťdesiatku. Teda, možno ju oslávi. V krajine, kde vznikol, teda vo Veľkej Británii, toto médium postupne mizne. Klasický analógový teletext verejnoprávnej BBC, ktorý niesol názov BBC Ceefax a televízia ho vysielala od roku 1974, sa so svojimi divákmi rozlúčil pred tromi rokmi.

„Už ďalej nemôžem,“ prihovoril sa Ceefax svojim čitateľom posledným textom v októbri 2012. „Je to boj opäť vstať na ďalšiu nočnú zmenu, moje úbohé pixely sú už unavené. Môj priateľ Oracle hovoril, že to takto skončí. Zbohom, krutý svet.“

Na Slovensku televízie teletext stále vysielajú. No aj tu sa intenzívne premýšľa nad tým, dokedy.

Kancelária v budove RTVS, v ktorej sa vyrába Teletext. Foto N - Tomáš Benedikovič
Kancelária v budove RTVS, v ktorej sa vyrába Teletext. Foto N – Tomáš Benedikovič

V redakcii teletextu

Nenápadné dvere na chodbe starej časti budovy v Mlynskej doline odkrývajú neveľkú miestnosť. Na prvý pohľad nejde o najmodernejšie pracovisko. Starší nábytok, na stoloch počítače a pevné linky, na parapetnej doske, hneď vedľa kvetináčov so svokrinými jazykmi, dva veľké televízory, také neporovnateľné s modernými plochými LCD obrazovkami, ktorými sú vybavené kancelárie v novej časti.

Sídli tu redakcia teletextu, ktorej šéfuje Monika Poliačková. Texty pre stránky upravuje a zalamuje už devätnásť rokov, a jej predchodcovia to robili ešte viac ako desať rokov predtým. Na Slovensku sa vysiela teletext od 1. mája 1988, keď ho spustila vtedy ešte Československá televízia.

Už vtedy sa teletext delil na stránky. Správy z domova sa nachádzali od stránky 101, svetové od 120, ďalej nasledoval šport, ekonomika a kultúra. Markíza spustila svoj teletext v roku 1997, televízia Joj v septembri 2005.

Od počiatkov teletextu sa podľa Poliačkovej veľa zmenilo. Kedysi museli prepisovať televízny program ručne, spomína aj na to, ako im správy občas chodili ďalekopisom. Teraz už väčšinu obsahu načítavajú automaticky cez informačný systém.

Texty však stále treba upraviť a skrátiť na počet znakov, ktoré sa divákovi zobrazia na obrazovke. Klasický teletextový obraz totiž tvorí len 25 riadkov a každý z nich má 40 znakov. Aj žiarivé farby pre nadpisy a podnadpisy, jeden z mála grafických prvkov, ktorým toto médium disponuje, pridávajú redaktori ručne. Dnes sú štyria na celú prevádzku, v minulosti sa pracovalo na tri zmeny po piatich ľuďoch. Samostatne fungoval športový redaktor či človek zameraný na zahraničie, v súčasnosti už robia všetci všetko.

O tom, že ľudia teletext stále zapínajú, Poliačkovú presviedčajú tí, ktorí im do redakcie telefonujú. Občas si sťažujú na chyby, občas im na stránkach niečo chýba. „Teraz cez prázdniny sa vysielajú reprízy, opakujeme aj Tajomstvo mojej kuchyne, takže na teletext nepridávame aktuálne recepty,“ rozpráva. „No mala som už šesť telefonátov, prečo tam nemáme jedlá z toho dielu, ktorý práve videli vo vysielaní.“

Zdroj - PMT/TNS
Koľko ľudí si zapína teletext verejnoprávnej televízie. Zdroj – PMT/TNS

Divákov je stále menej

V časoch, keď ľudia doma nemali internet, bol teletext čosi ako lifestylový časopis. Obľúbené boli nielen recepty, ale aj rady pre domácich miláčikov či módna rubrika. Veľká časť obsahu sa aktualizovala denne, teraz je to podstatne menej, približne raz týždenne.

Častejšie sa menia len stránky, ktoré na teletexte ľudia stále vyhľadávajú. Podľa údajov peoplemetrovej spoločnosti PMT a výskumnej agentúry TNS sú to predovšetkým aktuálne spravodajské informácie a televízny program. Všetko ostatné výrazne zaostáva.

Kvôli televíznemu programu si teletext zapne šesťdesiat percent z tých, čo ho stále sledujú, počasie tu hľadá polovica divákov teletextu, o niečo menej športové výsledky a kurzy stávkových kancelárií a domáce a zahraničné správy. SMS súťaže či chat sú zaujímavé pre asi jedno percento domácností.

Čo diváci sledujú na teletexte. Farebné stĺpce zdola nahor ukazujú roky 2015, 2014, 2013, 2010 a 2005. Počítané zo vzorky ľudí, ktorí teletext stále zapínajú (v roku 2015 to bolo 35 percent domácností). Zdroj dát - PMT/TNS
Čo diváci sledujú na teletexte. Farebné stĺpce pri každej kategórii zdola nahor ukazujú roky 2015, 2014, 2013, 2010 a 2005. Počítané zo vzorky ľudí, ktorí teletext stále zapínajú (v roku 2015 to bolo 35 percent domácností). Zdroj dát – PMT/TNS

Podstatný je však údaj, že tieto čísla sa týkajú len ľudí, ktorí teletext naďalej sledujú. A tých je čoraz menej. Ešte pred desiatimi rokmi si teletext viac či menej pravidelne zapínalo osemdesiat percent domácností, ktoré ho na svojich televízoroch mohli prijímať. Väčšina z nich dokonca v priemere každý deň.

Dnes je to už podstatne inak. Agentúra TNS v prieskume pre peoplemetrovú spoločnosť PMT zistila, že až šesťdesiat percent domácností už teletext nesleduje vôbec. Denne ho využíva len desať percent domácností, ďalší niekoľkokrát za týždeň či ešte menej.

Stále nižšia sledovanosť teletextu núti televízie premýšľať, čo s ním. „Sledovanosť teletextu samozrejme kontinuálne klesá a naopak rastie využívanie EPG, ktoré poskytujú jednotliví operátori,“ vraví marketingová manažérka televízie Joj Miroslava Klempová.

Dôležitú rolu však hrá zákonná potreba vysielať skryté titulky, respektíve titulky pre sluchovo postihnutých. Teletext je v súčasnosti najprístupnejšia platforma, cez ktoré ho televízie môžu na divácke obrazovky preniesť.

Personálky teletextu veria

Tak ako sa mení obsah teletextu, menia sa aj tí, ktorí na ňom inzerujú. Jan Ďarmati je manažér spoločnosti Teledata, ktorá vyrába teletext nielen pre RTVS ale aj pre televíziu Joj. S teletextom pracuje už dvadsať rokov a spomína, že pred nástupom internetu to bolo miesto, na ktorom sa vo veľkom inzerovali last minute ponuky cestovných kancelárií. Denne aktualizované stránky cestovkám umožňovali pridávať a sťahovať reklamy podľa toho, koľko voľných miest im zostávalo na zájazde.

Dnes už na teletext marketingové oddelenia väčšiny firiem nespoliehajú. Výnimkou sú rôzne audiotexové spoločnosti ponúkajúce horoskopy, zoznámenia a veštenie, ďalej stávkové kancelárie a personálne agentúry.

Teletext. Foto N - Tomáš Benedikovič
Teletext. Foto N – Tomáš Benedikovič

„Veštenie, zoznamovacie stránky a iné audiotextové služby majú v teletexte televízie Joj veľký úspech, ale najpočetnejšiu skupinu inzerentov tvoria agentúry ponúkajúce prácu alebo agentúry sprostredkujúce pôžičky,“ potvrdzuje to Klempová z televízie.

„Aj napriek pokroku je stále množstvo uchádzačov o zamestnanie, ktorí internet vôbec nevyužívajú,“ vysvetľuje Veronika Diničová z personálky Mr. Job. „Buď z dôvodu, že nemajú prístup k počítaču alebo pripojenie na internet, alebo jednoducho prácu na počítači neovládajú. Sú to najmä uchádzači s nižším vzdelaním, základným či stredným odborným bez maturity.“

Tomu zodpovedajú aj pozície, ktoré touto cestou ponúkajú. „Prostredníctvom tohto druhu inzercie najľahšie oslovíme uchádzačov, ktorí sa zaujímajú o nižšie pracovné pozície, ako sú balič, skladník, manipulant či robotník. Čiže ľudí s nižším vzdelaním a taktiež starších ľudí.“

Agentúre sa inzercia na teletexte stále opláca. „Zatiaľ sme nezaznamenali klesajúcu odozvu na inzeráty z teletextov, uchádzačov, ktorí nás kontaktujú po prečítaní inzerátu na teletexte, je stále dosť,“ povedala Diničová.

Stále dosť je aj športových fanúšikov, ktorí si výsledky zo svojho tiketu zo stávkovej kancelárie overujú na teletexte. Hovorca Fortuny Petr Šrain hovorí, že budúcnosť športového tipovania je na internete, a na ten sa aj sústredia.

„No teletext bol z hľadiska vývoja v našom odvetví významným nosičom,“ vysvetľuje hovorca stávkovej kancelárie, ktorá spolupracuje s teletextom televízie Markíza. „Stávkujúci, ktorí sa internetu bránia a preferujú tipovanie na pobočkách, ho využívajú aj dnes. Jeho význam logicky klesá, no v túto chvíľu ho hodnotíme stále ako prínosný.“

Budúcnosť je na internete

Internet razantne vytláča teletext ako médium, ale paradoxne môže byť aj tým, čo mu môže v istej forme pomôcť prežiť. No tá forma bude ďaleko modernejšia, digitálna, a okrem textových informácií prinesie možnosť prenášať aj videá či interaktívne aplikácie.

Prepojenie medzi internetom a teletextom totiž môže vyzerať aj inak ako nedávny facebookový status poslankyne Márie Ritomskej, v ktorom svojich priateľov na sociálnej sieti odkazovala na stránku 114 Markízatextu.

Skrýva sa pod príliš technicky znejúcou skratkou HbbTv, čo je označenie pre hybridné vysielanie, na ktoré je okrem televízneho signálu potrebné aj stabilné internetové pripojenie a moderný smarttelevízor, ktorý ich dokáže prepojiť.

Takto vyzerá moderná alternatíva teletextu, takzvané HbbTv v podaní Slovenskej televízie. Zdroj - RTVS
Takto vyzerá moderná alternatíva teletextu, takzvané HbbTv v podaní Slovenskej televízie. Zdroj – RTVS

HbbTv u nás testuje verejnoprávna televízia a týmto spôsobom dokázala do domácností dostať napríklad špeciálnu aplikáciu pre majstrovstvá sveta vo futbale. Počas futbalového prenosu si divák mohol cez tlačidlo na diaľkovom ovládači zapnúť rozširujúce informácie s výsledkami ďalších zápasov, súpiskami tímov či informáciami o štadióne, na ktorom sa hrá.

Nešlo už však len o monochromatický text, aplikácia využívala fotky aj infografiku. Hybridné vysielanie do budúcna dokáže divákovi podobným spôsobom sprostredkovať aj televízny archív a do krajšej a prístupnejšej formy preklopiť informácie, ktoré sa dnes nachádzajú na teletexte. Či už ide o televízny program, správy, počasie alebo skryté titulky.

„HbbTv je jedna z moderných alternatív teletextu, ktorý ako platformu považujem za dlhodobo zastaranú,“ hovorí technický riaditeľ RTVS Andrej Doležal.

Teletext dostal veľkú ranu v čase, keď pozemné terestriálne vysielanie prešlo digitalizáciou, a ďalšia ho čaká vo chvíli, keď televízie prejdú na HD štandard obrazu. „HD teletext nepozná,“ vysvetľuje to Doležal. „Existuje síce spôsob, ako aj takto teletext vysielať, ale napríklad my to v súčasnosti na našich HD nerobíme.“

Akoby teda odborníci odpovedali na otázku, či klasický teletext prežije rok 2020? Ján Ďarmati, ktorého toto médium stále živí, hovorí, že možné to je. „Ale osobne o tom pochybujem.“

Teraz najčítanejšie