Denník N

USA zažívajú svoje medzivojnové obdobie

Príslušníci národnej gardy strážia americký Kapitol. Foto - TASR/AP
Príslušníci národnej gardy strážia americký Kapitol. Foto – TASR/AP

Jediným šťastím bolo, že sa Trumpovi nepodarilo rozložiť a ovládnuť silové zložky.

Autor je historik a politológ,
Graduate Institute for International and Development Studies, Ženeva/Viedenská univerzita

V chladné ráno 10. marca 1948 na nádvorí Černínskeho paláca našli mŕtve telo ministra zahraničných vecí Jana Masaryka. Či Masaryk vypadol z okna kúpeľne svojho bytu nešťastnou náhodou sám alebo sa pošmykol na rímse na úteku pred neželanou nočnou návštevou, alebo ho návštevníci z okna rovno vysotili, sa vierohodne nepodarí preukázať asi nikdy. Je však málo pravdepodobné, že by si Masaryk na život siahol sám.

Syn zakladateľa Československa bol totiž v tom čase už dlhšie vo vzťahu s americkou spisovateľkou a hudobnou kritičkou Marciou Devenportovou, ktorú si chcel zobrať v Londýne ihneď po tom, ako by mu turbulentný vývoj udalostí umožnil opustiť Prahu.

Odchod do Veľkej Británie, prípadne následne do Spojených štátov by Masarykovi bez akýchkoľvek pochybností umožnil zaujať miesto lídra v rodiacom sa protikomunistickom exilovom hnutí. Vzhľadom na rodinné väzby a dobré vzťahy s politikmi rôznych ideových táborov, ktoré mal Masaryk na oboch brehoch Atlantiku, však takáto možnosť bola vnímaná s veľkou nevôľou nielen v Prahe, ale zaiste aj v Moskve.

Aj Masarykov vzťah s Devenportovou tak mohol prispieť k jeho tragickému osudu, keďže mŕtvy Masaryk bol jednoznačne lepšou možnosťou ako Masaryk kujúci s Trumanom pikle proti Gottwaldovi a Stalinovi niekde v kuloároch washingtonského Foggy Bottom.

Temer s dvadsaťročným odstupom opísala Devenportová svoj pohľad na roky, ktoré strávila s Janom Masarykom, a udalosti, ktoré ich vzťah rámcovali, v autobiografii Too Strong for Fantasy (1967), ktorá neskôr v roku 1991 vyšla aj v českom preklade.

Na Devenportovej knihu som si nevdojak spomenul, keď som minulý týždeň s údivom sledoval zábery z budovy amerického kongresu. Bola totiž jednou z mnohých, ktoré som v Library of Congress študoval, keď som dokončoval svoj článok o vplyve Februára 1948 na formovanie Bruselského paktu a NATO.

Niekde v prapríčinách nešťastného vyústenia života Jana Masaryka (a nespočetného množstva mnohých iných) boli najskôr jednotlivci, neskôr medzi sebou bojujúce zradikalizované skupiny, na ktorých stranu sa, či už zo strachu, alebo z konformity, začali pridávať čoraz širšie vrstvy obyvateľstva. Ak bol silnejší jeden z extrémov, tak krajina skĺzla buď k totalitnému (Nemecko), alebo k silno autoritárskemu režimu (Taliansko, Portugalsko). Ak boli sily vyrovnané, prepukla za výdatnej pomoci zvonka občianska vojna tak ako v Španielsku (1936-1939) alebo v Grécku (1943-1949). Spoločným menovateľom bol však kolaps stredných vrstiev, rozpad alebo postupná radikalizácia tradičných politických strán a „zamorenie“ spoločnosti obrazmi domnelých či skutočných problémov a nepriateľov.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie