Denník N

Pri kontroverzných témach na Wikipédii prebiehajú vojny editorov

Foto – Wikimedia
Foto – Wikimedia

Nová štúdia vzbudila vášnivú debatu o hodnovernosti Wikipédie, keď ide o kontroverzné témy ako globálne otepľovanie. Encyklopédia sa bráni otvorenosťou a tvrdí, že heslá sú presné.

Encyklopédia Wikipédia je jedným z najpopulárnejších zdrojov informácií na svete. Je siedmou najnavštevovanejšou stránkou na svete, spolu má viac ako 35 miliónov hesiel, len v angličtine viac ako 4 milióny.

Vlani spravilo na anglickej Wikipédii viac ako 30-tisíc aktívnych editorov tri milióny zmien za mesiac. Vzniká preto otázka, nakoľko presná je Wikipédia, ak sa tak často mení. Preskúmali to Adam Wilson z univerzity v Buffale a Gene Likens z univerzity v Connecticute. Ich štúdiu vydal tento mesiac časopis Plos One.

Aj vy môžete pozorovať, ako sa heslo na Wikipédii mení – vpravo hore kliknite na „Zobraziť históriu“. Vľavo hore je zasa tlačidlo „Diskusia“ – zobrazí komunikáciu medzi editormi.

Tri kontroverzné vedecké témy

Väčšina hesiel na Wikipédii sa nemení príliš často. To neplatí pri kontroverzných vedeckých témach, o ktorých prebieha vášnivá diskusia.

Wilson a Liken si vybrali tri z nich: kyslý dážď, globálne otepľovanie a evolúciu. Porovnali ich so štyrmi článkami, ktoré kontroverzie nevzbudzujú – pohyb kontinentov (kontinentálny drift), heliocentrizmus (Slnko je stred vesmíru a slnečnej sústavy), všeobecná teória relativity a štandardný model fyziky.

Aké divoké môžu byť vojny editorov, vykresľujú Wilson a Liken na tomto príklade: „Ilustračný príklad vášnivých úprav na anglickej Wikipédii pri hesle ‚kyslý dážď‘ sa začal 30. novembra 2011. O 22:20 anonymný editor odstránil úvodný odsek, ktorý definoval kyslý dážď, a nahradil ho vetou, že kyslý dážď je ‚úplný nezmysel‘.“

„Túto zmenu rýchlo odstránili, ale na druhý deň bol úvodný odsek znovu preč. Niekto ho zamenil za vetu: ‚Kyslý dážď je ľudový termín na vylučovanie mokrých výkalov a mačiek.‘ O päť minút neskôr túto úpravu odstránili, potom sa znova vrátila, a zase ju odstránili,“ píšu autori v štúdii.

Uvedené úpravy boli evidentne provokáciou, editori Wikipédie ich dokázali rýchlo odstrániť.

Článok o kyslých dažďoch na anglickej Wikipedii. ZDROJ - WIKIPEDIA
Článok o kyslých dažďoch na anglickej Wikipédii. Reprofoto – Wikipédia

Menili sa častejšie a viac

Z výsledkov vyplynulo, že každú z troch kontroverzných tém ľudia editovali častejšie ako štyri kontrolné články o vedeckých témach. Obidve skupiny sa líšili ako v množstve zásahov, tak ich rozsahu.

Podľa Wilsona a Likena vzbudzuje množstvo a rozsah zásahov v kontroverzných článkoch encyklopédie pochybnosti o ich presnosti.

Autori odporúčajú Wikipédii, aby do budúcna zvážila napríklad hodnotenie editorov podľa ich reputácie alebo aby zvlášť upozorňovala na kontroverzné témy, a čitateľov tak varovala pred obsahom hesla, ktorý musia brať s rezervou. Bádatelia konštatujú, že v akademickej obci by sa Wikipédia nemala používať „bez patričného zváženia“.

Wikipédia sa bráni

Wikipédia sa proti výsledkom ohradila; najmä jej prekáža výsledný mediálny obraz, podľa ktorého je encyklopédia nepresná a nedôveryhodná. Katherine Maherová a Juliet Barbaraová z Wikipédie píšu, že je to práve otvorenosť encyklopédie – editovať ju smie každý –, ktorá z nej robí taký spoľahlivý a presný zdroj informácií.

Vandalizmu a chybám sa vyhnúť nedá, ale ľudia, ktorí do Wikipédie prispievajú, vytvorili robustné kontrolné mechanizmy, vďaka ktorým dokážu väčšinu chýb odstraňovať už v priebehu minút.

Zástupcov Wikipédie neprekvapuje, že kontroverzné témy ľudia editujú častejšie – veď preto sú kontroverzné, tvrdia. To je však jediný záver, ktorý zo štúdie možno urobiť, vravia. Z množstva úprav podľa nich nijakým spôsobom nevyplýva to, že by príslušné heslá na Wikipédii boli viac nepresné oproti iným.

Adam Wilson, hlavný autor článku, na Twitteri už napísal, že štúdia chcela iba sledovať dynamiku editorských procesov na Wikipédii, kým o ich presnosti sa – podľa jeho vyjadrení na sociálnej sieti – nezmieňuje.

Otvorenosť kľúčom k presnosti

Podľa štúdie Dennisa Wilkinsona a Bernarda Hubermana z časopisu First Monday z roku 2007 „existuje silné prepojenie medzi množstvom úprav, počtom odlišných editorov a kvalitou článku na Wikipédii“. Inými slovami, množstvo úprav vplýva na presnosť článku skôr pozitívne – početnými zásahmi editori filtrujú nezmysly a zbavujú sa vandalov.

Podľa štúdie z roku 2005, ktorú vydal prestížny časopis Nature, obsahovalo 42 testovaných hesiel v priemere tri nepresnosti, ak išlo o Encyclopædiu Britannicu, a štyri v prípade Wikipédie.

Študenti na stredných školách by sa mali učiť pracovať s informáciami, aby dokázali odlíšiť hodnoverné zdroje od tých, ktoré dôveryhodné nie sú. Aby sa potom nestalo, že sa vo svojich názoroch obracajú na rôzne pochybné weby.

Podľa všetkého nie je Wikipédia úplne dokonalá, ale čo je? Jej otvorenosť zaručuje, že excesy dokáže pomerne rýchlo eliminovať. Encyklopédia je mimoriadne užitočným zdrojom informácií, no ako všade, aj tu platí – dôveruj, ale preveruj.

Dostupné z: DOI: 10.1371/journal.pone.0134454

Teraz najčítanejšie