Denník N

Lekárka: Hýbať sa treba aj počas pandémie. Tuk spôsobuje v tele zápal a môže byť rezervoárom koronavírusu

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Adela Penesová z Biomedicínskeho centra SAV hovorí o tom, ako sa udržiavať v kondícii aj počas práce z domu či kde je hranica medzi aktívnym a sedavým spôsobom života. Lekárka a vedkyňa vysvetľuje aj to, čo nám hrozí, ak si povieme, že chudnúť začneme, až keď otvoria fitnescentrá, a že päťtisíc krokov denne sa momentálne spraviť nedá.

V rozhovore sa dočítate aj o tom:

  • čo je hranicou medzi aktívnym a inaktívnym spôsobom života,
  • koľko hodín denne by sa mali hýbať deti a ako ich k tomu motivovať,
  • ako vplýva nedostatok pohybu na spánok,
  • prečo si ani mladí ľudia, ktorí športujú, nemôžu povedať, že sa ich vírus netýka a
  • ako tuk zhoršuje priebeh ochorenia covid-19 a na čo treba dávať pozor, ak naň ochorie diabetický pacient.

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award – oceneniu, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku. 

Začiatok roka je obdobím, keď bývajú posilňovne preplnené, keďže „začnem zdravo žiť a schudnem“ patrí k populárnym predsavzatiam. Telocvične sú však zatvorené, stmieva sa skoro a hýbať sa je pre ľudí bez návyku ťažšie ako obvykle. Čo s tým?

Súčasný stav neznamená, že nemáme chodiť von. Pobyt v prírode je povolený a viac ako žiaduci. Ideálne je každý deň zaradiť do programu minimálne hodinovú prechádzku s dodržaním všetkých epidemiologických opatrení. Chôdza je základom pohybovej aktivity a je to náš najprirodzenejší pohyb.

Pri prvej vlne pandémie ešte nebolo jasné, či sa nemôžete ľahko nakaziť, aj keď okolo vás v prírode prebehne niekto infikovaný. Ľudia preto výrazne obmedzovali chodenie hocikam. Momentálne už vieme o koronavíruse viac, napríklad aj to, že keď okolo nás prebehne niekto nakazený, ale máme na nose rúško, pravdepodobnosť nákazy je nízka.

Aký má vplyv naša fyzická forma na imunitu a obranyschopnosť organizmu?

Kľúčový, pretože pohyb patrí k základným predpokladom zdravia. Fyzická aktivita stimuluje imunitný systém, ale aj neurohormonálnu odpoveď na zápal. To umožňuje lepšie zvládať infekcie, ale aj predchádzať mnohým onkologickým ochoreniam. Jednoznačne z neho profituje napríklad srdcovo-cievny systém a výskumom je potvrdené, že ľudia, ktorí pravidelne športujú, majú nižšiu tepovú frekvenciu. Pohyb je tiež najúčinnejší nástroj, ako dosiahnuť optimálnu hodnotu takzvaného „dobrého“ HDL cholesterolu, znížiť množstvo tuku v pečeni pri jej stukovatení, ktoré ide ruka v ruke s obezitou. Pohyb je tiež jediná prevencia demencie.

Adela Penesová na turistike so synom vo Vysokých Tatrách. Zdroj – archív A. P.

Okrem vyhýbania sa obezite je pohyb tiež najlepším spôsobom, ako sa vyhnúť cukrovke. V tomto smere platí, že je lepšie byť „fat and fit“ ako „unfat and unfit“. Čiže mať aj trochu nadváhu, ale ak som fyzicky zdatná a hýbem sa, tak som na tom omnoho lepšie ako ľudia, ktorí vyzerajú chudo, ale sú absolútne neaktívni a sedaví.

Aké ďalšie ochorenia riskujeme, ak zostaneme počas lockdownu v hibernácii?

Hýbať by sme sa mali za každých okolností. Nie je dobré podceniť to a povedať si, že nejaké dva-tri mesiace počkám a do formy sa dostanem, keď to bude jednoduchšie. Treba si nájsť rituál a také formy pohybu, aby sme si vedeli udržať zdravú hmotnosť. Inaktivitou riskujeme okrem spomenutých aj ochorenia kĺbov, chrbtice či mnohé onkologické ochorenia. Vedecky je jasne dokázané, že fyzická inaktivita je rizikovým faktorom rakoviny hrubého čreva či prsníka. Desať kíl váhy môže byť často tým rozdielom, či musím alebo nemusím brať do konca života lieky. Napríklad na vysoký krvný tlak.

Je Slovensko súčasťou celosvetovej pandémie obezity?

Sme medzi krajinami, ktoré majú veľký pomer ľudí s nezdravou váhou. Ide o približne 25 percent ľudí, ktorí trpia obezitou, a minimálne 30 percent ľudí s nadváhou. Na rozdiel od Spojených štátov však zatiaľ nemáme tak veľa morbídne obéznych pacientov, ktorí majú BMI nad 40. Za posledných desať rokov však nemáme relevantné epidemiologické dáta o tom, aký je stav obezity u dospelých, takže možno je to už horšie. U detí máme dáta relatívne čerstvé. Obezitu a nadváhu má spolu 25 percent detí vo veku 7 – 8 rokov.

Ľudia s obezitou sú pri infekcii koronavírusom rizikovou skupinou a majú väčšiu pravdepodobnosť, že budú mať ťažší priebeh ochorenia. Covid-19 je respiračné ochorenie, ako s ním súvisí tuk?

Veľmi úzko, pretože koronavírus je na rozdiel od vírusu chrípky schopný vstupovať do mnohých tkanív. Do buniek vstupuje cez ACE2 receptor, a teda čiastočne prechádza nervovými vláknami aj do centrálneho nervového systému. To spôsobuje napríklad stratu čuchu a chuti. Takto prechádza aj do tukového tkaniva a momentálne sa diskutuje o tom, že by tuk mohol byť jeho rezervoárom.

Tukové tkanivo je orgán, v ktorom prebieha takzvaný subklinický zápal. Foto – TASR/AP

Treba si uvedomiť, že tukové tkanivo je vlastne orgán, v ktorom prebieha takzvaný subklinický zápal. Čím je tuku viac, tým je to výraznejšie a obézny pacient má stále zvýšené zápalové parametre. Navonok je síce bez príznakov, no tento stav narušuje imunitný systém, rovnováhu v organizme a spôsobuje rôzne hormonálne zmeny. To infikovaného človeka predisponuje na ťažší priebeh choroby.

Ďalším faktorom je, že ak má človek napríklad 120 kíl a pľúcnu formu ochorenia covid-19, jeho brucho mu tlačí na bránicu. Bránica je hlavným dychovým svalom, čiže mu to sťažuje dýchanie. Tuk zároveň obaľuje aj vnútorné orgány a krk. Väčšina obéznych pacientov má aj veľa ďalších ochorení, ktoré sme už spomínali a ktoré môžu priebeh covidu-19 zhoršiť.

Funguje to podobne aj pri cukrovke a covide?

Áno, lebo 90 percent pacientov s cukrovkou sú diabetici druhého stupňa, čo sa spája s nezdravou hmotnosťou. Ale diabetes v spojení s covidom-19 je nebezpečný aj z iného dôvodu. Nedávno som mala pacienta, ktorý dostal ľavostrannú koronavírusovú pneumóniu s veľmi ťažkým priebehom. Pre tento typ infekcie je typický záchvatový suchý kašeľ, ktorý je veľmi dráždivý a často až napína na vracanie. Ak má diabetický pacient horúčky, počas ktorých málo je a pije, a do toho ešte zopár dní z kašľa vracia, tak u neho veľmi rýchlo dochádza k dehydratácii a metabolickému rozvratu (ketoacidóze).

Ak máte v rodine niekoho, kto má cukrovku a covid-19, treba na to dávať veľký pozor. Ak niekoľko dní nie je schopný normálne prijímať potravu, je nevyhnutné, aby bol liečený v nemocnici. Tam mu lekári vedia vnútorné prostredie upraviť tak, aby nedošlo k smrteľnému rozvratu. Lebo ak pacient príde v čase, keď mu už nevieme pomôcť, môžeme polemizovať o tom, či ho zabil covid alebo metabolický rozvrat, no tak či tak bude mŕtvy.

Stretla som sa s argumentom: „Ja sa covidu nebojím, športujem, otužujem sa a zdravo sa stravujem. Moje telo si s tým poradí.“ Čo si o tom myslíte?

Pri takýchto vyjadreniach by som bola veľmi opatrná, pretože tento vírus je veľmi špecifický a stále o ňom veľa nevieme. Ako lekári vieme povedať, že pacient vo vyššom veku s obezitou a ďalšími komorbiditami má vyššie riziko ťažšieho priebehu, hospitalizácie aj úmrtia. Ale mladí ľudia si jednoducho nemôžu povedať, že sa ich to netýka a ochorenie nedostanú. Osobne som sa stretla s mladými ľuďmi pred tridsiatkou, ktorí boli fyzicky aktívni, vírus dostali a mali ťažký priebeh. Boli to aj tri týždne horúčok, dusivého kašľa a veľkej svalovej slabosti, počas ktorej sa takmer neboli schopní hýbať. Sú aj prípady, keď mladí ľudia infekciu neprežili.

Zdravý životný štýl je výhodou nielen počas pandémie, ale netreba sa naň spoliehať. Foto N – Peter Kováč

Koronavírus nešetrí ani športovcov, ako príklad uvediem 48-ročného futbalistu, ktorý bol tri týždne na kyslíku. Dostal sa z toho, ale nebolo to jednoduché. Dokonca môže mať trvalé následky, lebo častou komplikáciou je pozápalová fibróza pľúc. Aj u mladších ľudí hrozí to, že ich imunitný systém zareaguje prehnane, takzvanou „cytokínovou búrkou“, ktorá môže organizmus zničiť. Zdravá životospráva môže pomôcť, ale mať prekryté horné dýchacie cesty, dodržiavať odstup a dezinfikovať si ruky je kľúčové.

Ak si chcem dávať pozor na zdravý životný štýl, kde by som si mala nakresliť hranicu medzi aktívnym a inaktívnym spôsobom života?

Aktívny je človek, ktorý denne urobí približne desaťtisíc krokov a 150 minút do týždňa má fyzickú aktivitu strednej až vysokej intenzity. Ide pri tom o cvičenia „do spotena“, pri ktorých sa zvyšuje aj tepová frekvencia. Aj keď momentálne nemáme možnosť ísť do posilňovne, toto sú faktory, ktoré by sme si mali každodenne sledovať. Mnoho trénerov robí online cvičenia pre celú škálu ľudí. Od detí po seniorov a od kondičných tréningov po jogu. Super sú aj aplikácie do mobilu, ktoré vám zostavujú cvičenia a upozornia vás, keď zabudnete.

Desaťtisíc krokov je takmer osem kilometrov. Pri sedavom zamestnaní počas lockdownu to nie je najjednoduchší každodenný cieľ…

Záleží aj na tom, čo robíte počas dňa. Ak je vaša prevažná denná aktivita v sede alebo poloľahu a spravíte menej ako päťtisíc krokov, hovoríme už o sedavosti, čiže o sedavom štýle života. Ak ste osem a viac hodín denne za počítačom a potom si idete na polhodinku zabehať, to jednoducho nestačí.

Adela Penesová so synom vo Vysokých Tatrách. Zdroj – archív A. P.

Sedavosť je rizikový faktor viacerých ochorení, ktoré sme spomínali. Rôzne štúdie ukázali, že celkovo zvyšuje úmrtnosť až o 34 percent, pretože nám nie je fyziologicky prirodzená.

Pomôže, keď si nastavím každú hodinu pripomienku a pokiaľ je to možné, spravím si krátky strečing, prípadne sa iba prejdem po byte?

Určite áno. Keď niekto trávi pri počítači veľa času, tak je vhodné napríklad každú hodinu urobiť desať drepov. Niekomu stačí niekoľkokrát sa postaviť zo stoličky alebo si dať päť okruhov po byte. Ide o to prerušovať sedavé správanie, po práci cielene vybehnúť aspoň na hodinu do prírody a zaradiť si do denného harmonogramu nejaké cvičenie. Momentálne treba dohliadať ešte viac ako obvykle na deti v školskom veku. Hýbať by sa totiž mali až tri hodiny denne.

Školy sú zavreté a deti sa učia z domu. S kamarátmi by sa v rámci súčasných pravidiel takisto nemali stretávať. Môže ich v takomto rozpoložení baviť cvičenie doma?

Deti treba v pohybe podporovať, cvičiť spolu s nimi a ísť im príkladom. Keď vidia, že to robíte vy, začnú sa automaticky zapájať. Niektoré školy už dnes robia hodiny telesnej výchovy online, keďže niektoré cviky viete urobiť aj v izbe. Každý z nás si vie v kuchyni zobrať do ruky dve pollitrové fľašky vody a trochu s nimi pocvičiť. Mnohé rodiny majú rôzne stacionárne bicykle, bežiace pásy, ale deti treba motivovať hrou, aby sa na nich hýbali. Aj keď budú skákať na fitlopte alebo tancovať, je to lepšie ako nič. Ako pri všetkom, aj tu platí: kto chce, spôsob si nájde.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Od začiatku pandémie vzrastá počet ľudí s depresiami a úzkosťami. Má na to vplyv aj nedostatok pohybu či nadváha?

Pohyb je dôležitý pre celkové duševné zdravie a fungovanie centrálneho nervového systému. V minulosti prebehli štúdie, ktoré porovnávali pacientov so stredne ťažkou depresiou. Rozdelili ich na dve skupiny, polovici dali farmakologickú liečbu a s druhou pravidelne cvičili. Po troch mesiacoch bol efekt rovnaký. Jediný rozdiel bol v tom, že efekt fyzickej aktivity nabehol o niečo neskôr. Keď sa namáhate a spaľujete energiu, tvoria sa vám endorfíny, ktoré sú zodpovedné za dobrý pocit a dobrú náladu.

Vplýva nedostatok aktivity aj na kvalitu spánku?

Veľmi úzko to spolu súvisí. Ak má niekto nedostatok pohybu, jeho telo nie je unavené a spánok je horší. Spánok pritom primárne potrebuje náš mozog na regeneráciu, aby dokázal spracovať všetky cez deň prichádzajúce informácie. Hneď ako sa upraví denný režim a pohybová aktivita, zlepší sa aj kvalita a dĺžka spánku. Mimochodom, zlý spánok je tiež jeden z rizikových faktorov pre mnohé ochorenia aj obezitu.

Ako meriate u vašich pacientov, či sú fit?

Pojem „byť fit“ zahŕňa päť faktorov. Fyzická zdatnosť, flexibilita, vytrvalosť, kompozícia tela a svalová sila. Vyšetrení, ktorými vieme jednotlivé faktory merať, je mnoho, ale každý si vie aj doma odhadnúť, aký je zdatný. Bežný zdravý človek by napríklad mal vyjsť na tretie poschodie bez toho, aby sa zadýchal.

Index BMI je asi najznámejší ukazovateľ toho, či má človek v norme váhu. Stretla som sa však aj s tým, že ho ľudia kritizovali ako zavádzajúci. Ako to teda je?

Pre veľké štúdie a širokú bežnú populáciu je BMI index, čiže hmotnosť vydelená výškou v metroch na druhú, vhodný. Výsledok nám odráža aj množstvo telesného tuku v organizme. Samozrejme, aj tu máme nejaké výnimky. Sú ľudia, ktorí majú BMI normálne, ale ak by sme im zmerali percento tuku v tele, môže byť privysoké. Na druhej strane, môžeme mať muža, ktorého BMI je 30 a viac, ale väčšinu váhy tvorí svalová hmota. Ale pre 90 percent populácie je to veľmi dobrý parameter, podľa ktorého sa dá orientovať. Ďalšia možnosť, ako zistím, či som v norme, je podľa obvodu pásu. Centrálna obezita, čiže výrazné bruško, je veľmi riziková u mužov. O nej hovoríme, ak je obvod pásu viac ako 94 centimetrov, a u žien viac ako 80 centimetrov .

Obezita – epidémia tretieho tisícročia. Foto – TASR/AP

Dá sa zdravo chudnúť aj bez pohybu, iba úpravou stravy?

Pri chudnutí ide vždy o narušenie rovnováhy príjem – výdaj. V USA sme robili štúdiu, kde sme šesť týždňov sledovali ľudí, ktorým sa počas tohto obdobia znížil kalorický príjem o 50 %. Oni síce schudli, ale strašne nezdravým spôsobom. Takmer 1 : 1 im ubúdala nielen tuková, ale aj svalová hmota a zhoršili sa im metabolické parametre. Podobne, ani liposukciou niekoľkých kilogramov tuku nedosiahnete benefit na zdraví. Chudnutie si treba „oddrieť“ a potom neprestať so zdravou životosprávou a cvičiť kvôli udržaniu zdravej kompozície tela. Preto je kľúčové, aby sa obézni pacienti, ktorí chudnú, hýbali a svalová hmota im zostala zachovaná. Čím majú viac svalovej hmoty, tým majú lepšie spaľovanie energie a menšie riziko viacerých ochorení.

Adela Penesová

Je lekárka a vedkyňa v Biomedicínskom centre SAV, hlavná riešiteľka medzinárodných, národných i európskych projektov so zameraním na výskum obezity, diabetu, hypertenzie a sklerózy multiplex. Študovala na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Dva a pol roka pracovala v USA v National Institute of Health (NIH) v sekcii pre výskum obezity a diabetu. Okrem toho pracovala vo všeobecnej nemocnici v Tullne (Rakúsko).

Patrí k zakladajúcim členom a je prezidentkou Slovenskej asociácie pre výživu a prevenciu (SAVP), je autorkou odborných a vedeckých článkov a odbornou garantkou nutričného softvéru PLANEAT, ktorý slúži na tvorbu individualizovaného stravovania pre pacientov s najrôznejšími diagnózami. Venuje sa výžive a kardiometabolickým rizikovým faktorom pri nadváhe a obezite.

[Pridajte sa do facebookovej skupiny, v ktorej môžete debatovať o profesionálnom športe, prinášať námety redakcii alebo jej klásť otázky. Každý večer v nej nájdete sumár správ.]

Cesta k zdraviu

Človek

ESET Science Award

Koronavírus

Podcast Denníka N

Rozhovory

Šport a pohyb, Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie