Miroslav Kollár zo Za ľudí: Robert Fico len so závisťou pozerá, čo všetko si my dovolíme

Poslanec strany Za ľudí v rozhovore hovorí:

• že kým odborníci volajú po efektívnych riešeniach, premiér pretláča neefektívne;
• že v spore Matovič-Sulík nie je vina „fifty-fifty“ a väčší podiel má líder OĽaNO;
• že minister Krajčí mal odstúpiť už preto, že ho vláda nepočúvala;
• aj že zodpovednosť za zbytočné úmrtia ponesie vždy celá vláda.

Zažili ste v politike, lokálnej či celoštátnej, horšie dni, ako sú tie súčasné?

Nie, z jednoduchého dôvodu. Dnes to nie je o tom, či prijmeme lepšie alebo horšie rozhodnutia, ktoré budú stáť daňových poplatníkov viac či menej peňazí. Dnes sa v dôsledku nášho manažmentu pandémie rozhoduje o tom, koľko zomrie ľudí.

Nesieme zodpovednosť za to, koľko ľudí zostane zdravých a živých. O to ťažšie pre mňa je, ak som za rozhodnutia vlády spoluzodpovedný, no mám limitovanú možnosť ich ovplyvniť.

Čo vás trápi viac? Epidemická situácia v Hlohovci alebo to, ako vyzerá boj s pandémiou na celoštátnej úrovni?

Lokálna úroveň ma zasahuje viac, lebo zomierajú ľudia, ktorých poznám, teda ľudia, s ktorými v meste desaťročia žijem. Navyše rozhodovanie mi komplikuje rozpočtové provizórium, keďže mi zastupiteľstvo nielen neschválilo rozpočet, ale na poslednom zasadnutí bod o rozpočte dokonca vyradili z programu.

Hlohovec je pritom podľa posledných čísel tretí najviac zasiahnutý okres na Slovensku. A na rozdiel od Nitry, ktorá je pred nami, ale klesá, my ďalej rastieme. Za posledný decembrový a prvý januárový týždeň u nás zomrelo dvojnásobne viac ľudí ako v minulom roku. Lokálna úroveň ma trápi viac, lebo mám priamu zodpovednosť za ľudí.

A tá celoštátna?

Tam ma to hnevá preto, lebo všetci príčetní ľudia – odborníci, epidemiológovia, dátoví analytici, lekári – hovoria, ktoré riešenia v boji proti pandémii sú efektívne. Premiér Matovič napriek tomu trvá na tom, že ideme robiť opatrenie neefektívne a rizikové, čiže celoplošné testovanie.

Tento týždeň vás nahnevala nahrávka z rokovania vlády, na ktorej konci premiér hovorí, že celoplošné testovanie, ktoré presadzuje, už nemôže stáť na armáde, ale citujem: „Teraz musia starostovia a primátori ukázať, že im záleží na ich ľuďoch.“ Ako ste zareagovali, keď ste túto vetu prvý raz počuli?

Nie som veľmi emotívny človek, ale občas áno. Teraz som bol emotívny veľmi. Nasrdilo ma to za všetky starostky a starostov, primátorky a primátorov. Keby nebolo nás, nebolo by ani prvé celoplošné testovanie. Samozrejme, že armáda mala koordinačnú úlohu a logisticky zabezpečovala testy. Ale nebyť samospráv, tak sa žiadne testovanie nerealizuje. My vieme, čo máme robiť. Stačí, keď nás premiér nebude znevažovať a bude slušný.

Prečo podľa vás takto hovorí?

Je možné, že netuší, ako funguje krajina. My v území sme dali dohromady odberné miesta, my sme pomohli armáde, aby boli personálne zabezpečené. Jasné, že to teraz bude stáť na nás. Máme každý deň poradný hovor medzi primátormi Slovenska.

Základný odkaz z neho je – spoliehajte sa iba na seba. Akákoľvek spolupráca so štátnymi orgánmi v území, či už ide o okresné úrady alebo armádu, je bonus. Ale my vieme, čo robiť. Trenčín, Nitra, Banská Bystrica či Košice to jasne ukázali. V takejto situácii sa takto dehonestujúco vyjadrovať o starostoch a primátoroch, to ma veľmi napálilo.

Mal premiér podobný typ výrokov aj pri osobných stretnutiach s primátormi?

Už v pondelok som mu na stretnutí na úrade vlády vytkol, že začal rozprávať o pokutách pre starostov. Povedal som mu, že ak bude starostom zadávať príkazy, môže sa mu stať, že sa mu sto nahnevaných starostov postaví. On povedal – tak dáme stovke starostov pokuty.

To naozaj nie je cesta. Vláda sa má k samosprávam správať ako k partnerom a mala by všetkým ľuďom v území ruky-nohy bozkávať, že prvé celoplošné testovanie nekrachlo.

„Už stačilo“, odkázali ste premiérovi na Facebooku. Viem, že to bolo myslené vo význame – stačilo nadávania starostom a primátorom. Ale ako ďaleko to bolo k významu, že stačilo aj vášmu angažmánu v koalícii?

V prvom rade som to myslel ako parafrázu jeho vlastného výroku, lebo pár dní predtým povedal, že „už stačilo, takto to ďalej nejde“, na adresu jeho konfliktu s Richardom Sulíkom. V tom s ním súhlasím, naozaj to takto ďalej nejde. Nejde o môj angažmán v koalícii.

Urobili sme kus užitočnej práce, vyšetrujú sa všetky výčiny Bödörovcov, Zoroslava Kollára, Gašpara, Krajmera a podobných ľudí. Pandémiu zvládame priemerne, z dobrého skóre sme sa dostali medzi najhorších. Naozaj teraz nie je priestor na komunikáciu, akú predvádza premiér. Želal by som si, aby táto vláda dovládla. Aby dovládla v tomto zložení a s týmto počtom poslancov. Ale rozumiem tomu, že každý z nás má nejaké osobné limity.

Tie vaše sú kde?

Už som ich pomenoval. Jedným z mojich osobných limitov bude, ak v dôsledku nekompetentného manažmentu pandémie budú ďalej zbytočne umierať ľudia. Je fakt, že ľudia zomierajú na celom svete.

Ale možno by ich na Slovensku mohlo zomierať o niečo menej, ak by sme sa sústredili na podstatné a dôležité veci, ktoré odporúčajú všetci tí, ktorí tomu rozumejú. Bol by som rád, aby politické rozhodnutia v súvislosti s pandémiou kopírovali odporúčania odborníkov.

Premiérove vyjadrenia podľa vás svedčia o jeho svete, v ktorom nie je veľká k úcta ku kompetenciám a postaveniu samosprávy. Dá sa to aj zovšeobecniť, máme problém so vzťahom premiéra k inštitúciám?

Prekvapilo ma, že vláda, ktorej som súčasťou, je oveľa centralistickejšia a etatistickejšia, ako som predpokladal. Premiér nevníma tridsaťročný proces decentralizácie krajiny. Tak ako nevníma rolu, právomoci, a najmä schopnosť územnej samosprávy efektívne sa postarať o ľudí v regiónoch. Do centrálnej politiky som išiel s ambíciou posilniť priestor pre územnú samosprávu, vytvoriť jej väčší kompetenčný a finančný priestor.

Nakoniec, práve pri pandémii sa ukázalo, čo všetko dokážeme. Z premiérových reakcií vyplýva, že si starostov a primátorov neváži, a po druhé, že si myslí, že je ich nadriadený. No nie je. Treba si pozrieť ústavu, štvrtá hlava je venovaná samospráve, výkonnej moci šiesta. Naša moc je takisto odvodená od občanov, lebo prechádzame voľbami. Buď budeme fungovať ako partneri, alebo sa rozpadne efektívne fungovanie krajiny v území.

Otázka je, či je to len o vzťahu vlády a samosprávy. Tento týždeň sme boli svedkom toho, ako sa legislatívny proces dostal do neuveriteľnej podoby: 12. januára premiér ohlásil pokuty za predbiehanie v očkovaní, 13. januára to schválila vláda a 14. januára už aj poslanci v parlamente. Nechám bokom, že legislatívny proces začal statusom premiéra na Facebooku. Vy ste na tom hlasovaní neboli. Ak by ste v parlamente boli, akoby ste sa zachovali?

Považujem tento proces za absurdný. V parlamente som nebol, lebo som mal v tom čase zastupiteľstvo a okresný krízový štáb. No ak by som tam bol, zdržal by som sa hlasovania, ako výraz nesúhlasu s takýmto legislatívnym procesom. Rozumiem, že sme v čase pandémie. Sú momenty a sú zákony, ktoré treba naozaj prehnať parlamentom v superskrátenom konaní…

…ale toto bolo naozaj super-superskrátené konanie.

A to ešte celý proces aspoň pribrzdil Juraj Šeliga. Návrh zákona sme ako poslanci dostali o 14.14. O tretej sa začínala schôdza a mám pocit, že bola ambícia to prehnať všetkými troma čítaniami do večera. Na návrh Juraja Šeligu sa aspoň podarilo finálne schvaľovanie odložiť na druhý deň, aby sa vytvoril 24-hodinový priestor na rokovanie výborov a naštudovanie zákona.

Nemyslím si, že vznikla situácia, aby sme práve tento zákon schvaľovali takto. Je absurdné, že takéto ad-hoc nápady sa riešia takýmto spôsobom, veď dokonca aj predseda parlamentu Boris Kollár dal vláde jasne najavo, že takto sa legislatíva riešila naposledy. Úprimne? Keby bol premiérom Robert Fico, viem si predstaviť, ako proti niečomu takému živo vystupuje Igor Matovič z opozície.

Ak by som sa chcel dopustiť bonmotu, poviem, že Robert Fico len so závisťou pozerá, čo všetko si my dovolíme. Keby to vedel, tak by obdobie, keď vládol sám, manažoval oveľa odvážnejšie.

Zvláda Igor Matovič funkciu premiéra?

V poslednom čase mám čoraz intenzívnejší pocit, že najväčším problémom tejto koalície nie je naša hodnotová rôznorodosť a schopnosť sa dohodnúť. Popri papalášizme časti koaličných partnerov je najväčší problém spôsob, ako vládnutie politicky manažuje premiér Igor Matovič.

V čase, keď sa máme všetci sústrediť na hľadanie riešení, ktoré by minimalizovali počet mŕtvych, sa mi zdá, že on hľadá riešenia, na ktorých by mohol ukázať, že nejaký koaličný partner niečo nezvládol. To je cesta do pekla, na to teraz naozaj nemáme čas.

Už nejde o to, či popri zatváraní zlodejov spôsobíme menšie či väčšie hospodárske škody. Tu sa už bavíme o životoch ľudí. Ak mám naskočiť na rétoriku Igora Matoviča, tak my ako vládna koalícia a on ako premiér sme zodpovední za to, koľko ľudí zomrie – a či náhodou niektorí nezomrú zbytočne. On je premiér, on nesie zodpovednosť.

Na čom by ste vedeli ilustrovať, že premiér riešenie situácie manažuje zle?

Vo všeobecnosti, on je tým, kto vyvoláva konflikty a riešenia zdržiava. Poviem to na mojom príklade. V Hlohovci sme začali v pondelok hľadať riešenia pre náš okres, lebo čísla máme naozaj zlé. Stretli sme sa s veľkými zamestnávateľmi, s okresným úradom, starostami, v podstate sme boli dohodnutí.

No Igor Matovič nás tri dni zdržiaval, lebo sme čakali, či vláda zasadne a rozhodne o celoplošnom testovaní, a či to testovanie bude mať rovnaké parametre, aké chystáme my. Tri dni som čakal, či Igor Matovič naplní svoj sen o celoplošnom testovaní, alebo nie. To je v tomto čase choré.

Nechcem podrobne pitvať spor medzi Sulíkom a Matovičom, ale nedá mi nespomenúť si na váš výrok z minulosti. V máji, po prvej vlne pandémie ste povedali: „Čo by som dal za to, keby nám Igor Matovič robil to, čo Richardovi Sulíkovi – lebo by som to vnímal tak, že nás stále berie ako relevantnú konkurenciu.“ Toto by ste podpísali aj dnes?

Dnes by som to už nepodpísal. Parametre ich konfliktu boli v máji veľmi umiernené oproti tomu, čo sa deje teraz. Vtedy som to vnímal ako pozičný súboj v rámci koalície. A poviem ešte jednu vec. Nebolo by korektné voči Richardovi Sulíkovi, keby som povedal, že ich zodpovednosť za tento spor je „fifty-fifty“.

Naozaj si myslím, že podiel viny Richarda Sulíka je menší ako podiel viny premiéra. Vetu „čo by som dal za to, aby sa k nám správal ako k Sulíkovi“, by som dnes už nepovedal ani vtedy, ak by to strane Za ľudí prinieslo 14 – 15 percent ako SaS. Pretože si myslím, že z pohľadu krajiny sú to veľmi draho zaplatené percentá.

Bol by pre koalíciu problém, ak by SaS z vlády odišla?

Samozrejme. Dnes má koalícia v parlamente 95 hlasov, SaS z toho 13. Nemyslím si, že 95 mínus 13 by sa rovnalo 82.

Tak v tom prípade sa ponúka otázka, čo by odchod SaS z vlády znamenal pre vás osobne.

Jednak by som sledoval spôsob a dôvody, prečo k tomu prišlo. Okrem toho by mi to prinieslo veľkú dilemu, či by to, čo by v koalícii zostalo, korešpondovalo s koalíciou, ktorú sme zložili na začiatku. Neviem to pomenovať detailnejšie. Nevidím logický dôvod, prečo vytláčať SaS z vlády, okrem osobných animozít.

Ale to potom môžeme zabaliť všetci, lebo dnes premiér vytlačí SaS z vlády, zajtra sa poháda s Kollárom alebo Remišovou. Takto sa to robiť nedá. Opakujem, nespoliehal by som sa na to, že 95 mínus 13 je 82.

Vaša stranícka kolegyňa, poslankyňa a lekárka Andrea Letanovská, povedala, že by Slovensko malo hľadať na čelo ministerstva zdravotníctva lepšieho krízového manažéra ako Mareka Krajčího. Súhlasíte s ňou?

Hlboko si vážim, čo robí kolegyňa Letanovská. Nie je len poslankyňa, ale ako primárka ARO v Národnom onkologickom ústave je denne v prvej línii. Plne rešpektujem jej odborné názory. Ak má z terénu takýto názor a takúto spätnú väzbu, nemám dôvod si myslieť niečo iné. Marek Krajčí je slušný a korektný človek, ale, bohužiaľ, stal sa ministrom zdravotníctva v najhoršom možnom čase.

Sám som zažil situáciu, keď som sa dobrovoľne dostal do pozície, v ktorej sa ukázalo, že nároky sú vyššie ako moje schopnosti. Na mieste Mareka Krajčího by som dávno vyvodil politickú zodpovednosť, už preto, že niekoľko týždňov jasne komunikoval, aké opatrenia mala vláda prijať, no napriek tomu prijaté neboli. Preto by som na jeho mieste odmietol niesť zodpovednosť za to, že ma vo vláde nepočúvajú.

Hlohovec sa v posledných dňoch zaradil medzi epidemiologicky najhoršie okresy, ak sa nemýlim, momentálne je tretí najhorší. Čo sa stalo, k čomu ste dospeli, keď ste to analyzovali?

Keď sa pozriete na mapu Slovenska, v ktorých okresoch je to teraz najhoršie, tak väčšinou ide o okresy s veľkými mestami a rozvinutým priemyslom. Považie, Banská Bystrica a Košice. Epidemiológovia hovoria, že z hľadiska vírusu je po sviatkoch najväčším problémom šírenie mobilnými ľuďmi, teda tými, ktorí stále chodia do zamestnania.

Náš okres je okresom s najnižšou nezamestnanosťou, čiže vysokou zamestnanosťou a veľkými priemyselnými podnikmi. Máme tu štyri firmy, ktoré majú od 600 do 1700 zamestnancov, kde sa na smenách stretávajú veľké počty ľudí, navyše tí ľudia cestujú do práce hromadnou dopravou či spoločne autami.

Autobusy a autá sú podľa doterajších zistení inkubátormi šírenia britskej mutácie vírusu. Navyše sme obklopení ďalšími okresmi so zlými číslami. Bol by zázrak, keby u nás boli čísla zásadne iné.

V Hlohovci chystáte lokálne plošné testovanie bez ohľadu na to, či bude popri tom aj niečo celoštátne. Premiér podobné kroky miest – napríklad aj v Nitre – prezentuje ako dôkaz, že masívne testovanie funguje, vraví, že teraz už to začínajú chápať aj primátori. Nemá pravdu?

Nemá pravdu. Najúčinnejšie opatrenie na zníženie počtu nakazených je minimalizovanie mobility obyvateľstva. Mali sme byť politicky odvážnejší a o niekoľko týždňov skôr sprísniť opatrenia, a najmä, vymáhať ich dodržiavanie.

Keďže sa to neudialo a čísla vystrelili, je jasné, že v najviac zasiahnutých okresoch potrebujeme zistiť situáciu a stiahnuť pozitívnych do ich domovov. Ale najmä, prvé celoplošné testovanie bolo od začiatku zle komunikované spôsobom, že negatívny výsledok je cesta na slobodu. To bol nezmysel. Preto v Hlohovci chystáme kombináciu opatrení.

Akých?

Musíme spraviť aj nárazové testovanie, ale chcem ho spraviť spôsobom, aby sa ľudia na odberných miestach zdržali čo najmenej a nestretávali sa vo väčšom počte. Chceme spustiť on-line prihlasovanie na konkrétne časy na väčšine odberných miest.

A chceme zvýšiť počet trvalých odberných miest, aby sa ľudia mohli testovať priebežne. Ak by aj vláda prijala, že na cestu do práce ľudia potrebujú 7-dňový papier, tak aby sa človek mohol objednať na pondelok, otestovať sa a potom sa objednať zase na ďalší pondelok. Skrátka, aby testovanie bolo kontinuálne.

Čo ďalej?

Zároveň s tým musíme mať prísne opatrenia z hľadiska obmedzenia mobility. Problém je, že náš regionálny hygienik už nemá ako sprísniť lokálne opatrenia, no musíme sa zlepšiť v tom, že nedostatočne vymáhame aj tie, ktoré platia.

Samozrejme, to je ťažké, keď po trištvrte roku takej komunikácie, akú sme mali, ľudia nedôverujú ani opatreniam, ani štátnym orgánom. V reáli chodí do zamestnania v tejto chvíli na Slovensku asi milión ľudí. Tých treba testovať, ostatných treba nechať doma a neťahať ich zbytočne na hromadné testovanie. A samozrejme, treba rýchlo očkovať.

Technicky ste stále koaličný primátor, je to nejaká výhoda? Viete zavolať priamo ministrovi Krajčímu či Naďovi alebo premiérovi, aby vám pomohli?

Myslím si, že keď sa ktorýkoľvek z primátorov dnes obráti s prosbou o pomoc, bez ohľadu na to, či je koaličný alebo opozičný, tak zo strany konkrétnych ľudí na ministerstvách či v armáde zažije ústretový a korektný prístup. Nezvládame najvrchnejšie politické poschodia, ale dole to funguje.