Analytik Vlachynský: Dusný stimul pre Duslo

Každý ekonóm vám potvrdí, že stimul predstavuje narušenie trhu. Keďže podstatnú časť stimulov predstavujú odpustené dane, zároveň je to také tiché priznanie, že nižšie dane pomáhajú firmám.

Dajme teraz bokom teraz fakt, že stimuly na Slovensku skončia často v rukách „známych firiem“ a pozrime sa na ich ekonomický efekt. Ospravedlnením stimulov býva dosahovanie sociálnych cieľov, najmä znižovanie (či v poslednej dobe, žiaľ, čoraz častejšie udržanie) nezamestnanosti v chudobnom regióne.

No je to skutočne tak? Európska komisia pomoc Duslu odobrila, pretože „v šalianskom regióne je vysoká nezamestnanosť a životná úroveň nižšia, ako je priemer Európskej únie“.

To je pravda, Šaľa patrí do regiónu NUTS2 západné Slovensko a ten je, pokiaľ ide o nezamestnanosť, nad priemerom Európskej únie. Iné spraviť ani nemohla, Komisia je len úradník, ktorý preskúma formálnu stránku veci.

Ak však pohľad zaostríme len na Slovensko, už je to hneď inak. Okres Šaľa má v rámci Slovenska výrazne podpriemernú nezamestnanosť (8,37 percenta oproti 12,25 percenta národnému priemeru). Rovnako tak aj všetky susedné okresy, s výnimkou Komárna. Šaľa má dokonca nižšiu mieru nezamestnanosti ako je priemer celej Únie.

Ale kdeže

Nie je to výnimka. Pred dvoma rokmi sme pripravili štúdiu, v ktorej sme analyzovali dáta o investičných stimuloch za roky 2002-2012. Podpora chudobných regiónov? Ale kdeže. Zo 128 stimulov smerovalo len 67 do okresov s nadpriemernou nezamestnanosťou.

Ešte väčší nepomer bol v iných ukazovateľoch. Bohatšie regióny dostali stimuly v objeme vyše 950 miliónov eur, kým chudobnejšie len 430 miliónov eur. V okresoch s podpriemernou nezamestnanosťou sa cez stimuly naplánovalo 29 339 nových pracovných miest, kým v tých s nadpriemernou nezamestnanosťou len 16 007.

Zbližovanie regiónov nenastalo. Päť okresov s najvyššou nezamestnansťou v roku 2002 sa spoľahlivo drží na chvoste aj dnes.

Vykopávanie a zakopávanie jám

Aktuálny prípad ukazuje, že ani nekonečné prekopávanie pravidiel na tom veľa nezmenilo. Stimul ide bohatému okresu a dokonca ani nie na vytvorenie, ale len na udržanie pracovných miest.

Pritom samotné cieľovanie pracovných miest je z ekonomického pohľadu nepodstatné. Počet pracovných miest nijakým spôsobom nie je ukazovateľom kvality investície.

Podnikateľská aktivita má vytvárať pridanú hodnotu, teda skombinovaním vstupov s trhovou hodnotou sto eur vytvoriť produkt s trhovou hodnotou 120 eur. Projekt vykopávania a zakopávania jám môže vytvoriť tisíce pracovných miest, ale z pohľadu ekonomiky bude len spotrebovávať vzácne zdroje.

Investičné stimuly sa nedajú vyladiť. Nedajú sa ani obhájiť vytváraním pracovných miest v chudobných regiónoch. Dajú sa len zrušiť.

Náhradou je politicky oveľa náročnejšie, ale o to plodnejšie zlepšenie podnikateľského prostredia. Taká ekonomická fráza, za ktorou sa však skrývajú tisíce premrhaných hodín strávených vypĺňaním formulárov, vyššia minimálna mzda v Krompachoch ako v Prahe, roky sa tiahnuce súdne spory, či jedna z najvyšších sadzieb korporátnej dane v stredovýchodnej Európe.