Denník N

Liberál, ktorý má konzervatívnu manželku: Nikdy som nerozumel liberálom, ktorí zosmiešňujú iné názory

Gary Halmkan. Foto - archív G. H.
Gary Halmkan. Foto – archív G. H.

Gary Halmkan je Angličan z dobrej rodiny, ktorý sa už v detstve stal kriminálnikom. Na cestách po svete sa zoznámil so slovenskou manželkou. Po rokoch života v liberálnom anglickom meste sa presťahovali na Slovensko, kde učí hru na gitare a tvorí vlastnú hudbu.

V rozhovore sa okrem iného dočítate:

  • prečo ako dieťa zo slušnej rodiny kradol, drogoval a pil, až nakoniec odišiel squattovať do Londýna medzi pologangstrov,
  • ako sa liberálovi žije s konzervatívnou slovenskou manželkou, ktorá deťom v školách hovorí o škodlivosti porna, interrupcií aj spolužitia bez manželstva,
  • prečo sa z liberálneho anglického mesta presťahovali na Slovensko,
  • čo ho naučila práca s klientmi, ktorí trpeli alzheimerom,
  • čo si myslí o slovenských kapelách spievajúcich po anglicky a o svojej vlastnej hudbe.

V pätnástich rokoch ste odišli z domu aj zo školy a odsťahovali ste sa do Londýna, kde ste prebývali ako squatter v byte v problematickej časti mesta. Čo za tým bolo? Rebélia?

Pochádzam z klasickej funkčnej rodiny, ktorá nebola ani príliš bohatá, ani chudobná. S rodičmi aj bratom som žil vo veľmi peknej časti mesta. S odstupom rokov mám pocit, že som potreboval rebelovať proti normálnosti, proti všetkému, čo sa odo mňa oficiálne očakávalo. Pozeral som sa okolo seba a to, ako žili naši aj susedia okolo, mi vôbec nedávalo zmysel.

Neboli rodičia z vášho správania nešťastní?

Boli doslova zúfalí. Môj odchod z domu v 15 rokoch ich však až tak nezaskočil, pretože som rebeloval už roky predtým. Vtedy som už vyrábal problémy niekoľko rokov, takže to na nich nespadlo z neba. Napriek všetkému s nimi dnes mám veľmi dobrý vzťah.

Čo ste vyvádzali?

Kradol som. Často ma nik neprichytil, občas sa to však stalo. Do toho som pil a drogoval.

Rozumiem tomu správne, že ste nevedeli, čo od dobroty?

Bola to vzbura voči klasickému konzumnému a priemernému životu. Nik v rodine ma netýral ani mi neubližoval, rodičia za nič nemohli. Bolo to priamo vo mne, cítil som v sebe šialenú túžbu po dobrodružstve.

Život v klasickej obytnej, respektíve rezidenčnej oblasti sa mi zdal ako strašná nuda. Potreboval som prekračovať hranice, okoreniť si to, čo žijem. Dokonca som sa hlásil do armády. Našťastie ma nevzali pre moju mizernú školskú dochádzku. Dnes viem, že by som to tam aj tak neznášal.

V squatte v Londýne ste žili asi rok. Ako vyzeral váš bežný deň?

To už som nekradol, ale normálne chodil do práce. Robil som v továrni s chemikáliami, takže ráno som odišiel a zarábal na seba. V byte, ktorý sme obsadili, sa neustále premieľali noví ľudia, fungovali sme otvorene, hocikto mohol prísť aj odísť. Po práci sme vždy šli do krčmy, kde sme pili.

Kto boli vaši spolubývajúci v squatte?

Nechcem priamo povedať, že gangstri, skôr pologangstri. Každý z nich už mal niečo za ušami, mnohí prešli kriminálom. Samozrejme, vykonávali aj kadejaké nekalé činností, napríklad fungovali ako díleri drog. Bol som veľmi mladý, ostatní mali 20 až 30 rokov a istým zvláštnym spôsobom sa o mňa vlastne starali.

Na ilustráciu poviem tragikomický príbeh. Raz sme sedeli v krčme a kamarát z inej krčmy nás zavolal s tým, že ho tam zbili. Asi dvadsiati sme sa natrepali do dodávky a mierili na miesto činu. Vybavení sme boli kladivami a inými nástrojmi. Ja som nebol ozbrojený, ale v aute som našiel záhradkárske náradie a vybral si z neho lopatu.

Strčil som si ju do nohavíc, ako to len bolo možné, zvyšok som zakryl kabátom. Všetci sme sa takto vovalili do tej krčmy a ja som akoby precitol – čo to vyvádzam, veď stojím uprostred krčmy s lopatou v nohaviciach.

Nakoniec vysvitlo, že ten náš kamarát vôbec nebol zmlátený iným gangom, ale dobil ho jeden chlapík, ktorého dlhšie provokoval, hoci ten ho vopred varoval, že ovláda bojové umenia.

Dodávam, že dnes som úplne proti násiliu či spôsobu života, aký som kedysi viedol. Bola to však skúsenosť, na ktorú nikdy nezabudnem.

Po roku vás to tam prestalo baviť?

Nie, ale odchod zo squattu mi poradil kamarát, spolubývajúci. Niekto nás za obsadenie toho bytu udal a dostalo sa to až pred súd. Ja som bol neplnoletý, takže mi odporučil, aby som odišiel a vyhol sa tak zbytočnému stíhaniu úradmi.

Doma ste dlho nevydržali, už v 18 rokoch ste odcestovali do Bangladéša.

Pôvodne som tam šiel na svadbu kamaráta. Poznal som ho z mesta, kde som vyrastal. Rodičia mu dohodli sobáš s dievčinou v Bangladéši, respektíve dohodli to s jej rodičmi. Nakoniec som tam ostal dva mesiace.

Ten kamarát si nechal rodičmi nanútiť dievča, ktoré nikdy predtým nevidel?

Tam je to dodnes bežný zvyk. Mal možnosť vidieť ju tuším dva- či trikrát, aj to možno na polhodinu. Pre nás je to nepredstaviteľné. Zaujímavé je, že to manželstvo funguje dodnes, teda už 26 rokov. Pravdou je, že netuším, či sú v tom vzťahu aj šťastní.

Neskôr ste odišli do Egypta.

Chcel som cestovať, doma ma to stále nebavilo. Našetril som si peniaze a začal som v Egypte. Nakoniec som sa omylom ocitol v Izraeli. Stalo sa to tak, že som chcel ísť na juh Egypta, ale nasadol som na nesprávny autobus. Keď som zistil, že smeruje do Izraela, už som to nechal tak, v podstate mi bolo jedno, kam pôjdem.

Bol to šťastný omyl, v Jeruzaleme ste stretli budúcu manželku Líviu, s ktorou dnes žijete na Slovensku.

Áno, Lívia pracovala v jednom z tamojších mošavov, ale narazili sme na seba v hosteli. Začínal som však na juhu Izraela v meste Eilat. Nerobil som tam nič užitočné, iba sa opíjal. Bolo to také turistické povaľačstvo. Nakoniec som si povedal, že nemôžem stále chľastať, a vybral som sa do Jeruzalema, pretože je to známe mesto a každý z nás si ho nejako v hlave predstavuje.

Prespával som po hosteloch a hneď v prvom som sa ubytoval v zmiešanej izbe s poschodovými posteľami pre osem turistov, kde mohli prespávať muži aj ženy. Boli tam samí muži a Lívia.

Líviu ste asi „nezbalili“ opisom vášho dovtedajšieho života. Čím ste ju očarili?

Ona sama sa dodnes smeje, že tomu nerozumie. A ja tiež nie, jednoducho som ju pozval na drink. Myslím si, že v porovnaní s ostatnými chlapmi na izbe, ktorí ju stále uháňali, sa

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Kultúra, Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie