Denník N

Kvôli komunistom sa Rangers museli vzdať mena

Mirek Řihošek (68), banjista a gitarista skupiny Rangers – Plavci. Prvý raz koncertovali v roku 1965 a tento rok oslavujú 50 rokov existencie. Rangers, neskôr po zásahu štátnej moci premenovaní na Plavcov, boli našou najpopulárnejšou country skupinou minulého storočia. Predávali milióny platní, koncertovali v mnohých krajinách sveta. Zo zakladúcich členov je Řihošek posledným aktívnym muzikantom skupiny. Foto - Archív M. Ř.
Mirek Řihošek (68), banjista a gitarista skupiny Rangers – Plavci. Prvý raz koncertovali v roku 1965 a tento rok oslavujú 50 rokov existencie. Rangers, neskôr po zásahu štátnej moci premenovaní na Plavcov, boli našou najpopulárnejšou country skupinou minulého storočia. Predávali milióny platní, koncertovali v mnohých krajinách sveta. Zo zakladúcich členov je Řihošek posledným aktívnym muzikantom skupiny. Foto – Archív M. Ř.

Úvodný štvrtkový večer piešťanskej Lodenice bude venovaný päťdesiatinám azda najznámejšej českej country skupiny minulého storočia Rangers – Plavci. Z osláv urobil čas zároveň aj memoriál.

Úvodné spomienkové večery sú na piešťanskej Lodenici už tradíciou. Časť jej programu je tento rok venovaná 50. výročiu najznámejšej československej country skupine histórie. Banjista a gitarista MIREK ŘIHOŠEK patril k jej zakladateľom. Rangers – Plavci sa na Lodenici predstavia vo štvrtok.

Ako ste oslávili päťdesiatku kapely?

Nechceli sme z nášho výročia robiť veľký poprask. Urobili sme zopár koncertov. Poňali sme ich skôr ako rodinné posedenie s priateľmi a priaznivcami. Je zvláštne, že výročia sa nám vždy stretávali. Pred dvadsiatimi piatimi rokmi zomrel zakladajúci kapelník Antonín Hájek. V podstate je to polovica existencie Rangers – Plavcov, ale jeho stopa, ktorú tu zanechal, je oveľa hlbšia.

Taktiež je to desať rokov od tragickej smrti Milana Dufeka. Takže z osláv sa nám stal tak trochu aj memoriál. Pripravili sme program s videoprodukciou, ktorá je aj spomienkou na tých, ktorí sa tohto výročia nedožili.

Ako ste sa dostali k Rangers?

Stretli sme sa ako partia študentov v menze na pražskej technike. Chalani boli strojári, ja som študoval stavbárinu. Je fakt, že za úplným začiatkom kapely bol Tonda Hájek s Milanom Dufekom a chceli hrať, ako sa vtedy tomu hovorilo, kovbojárnu. Ja s Honzom Vančurom sme sa k nim pridali. Boli sme o niečo mladší a skôr nás zaujímal big­beat. Vyhľadávali sme melodické vokálne zvládnuté skladby. A ľuďom sa to páčilo.

rangers_rok_1971_foto_rangers-plavci_czPamätáte si na váš prvý koncert?

Bol v Sokolovni na Vinohradoch v roku 1965. Nepamätám si, kto ho vtedy dohodol, ale ako honorár sme dostali pivo a párky.

Už po dvoch rokoch ste prvýkrát vyhrali Portu. O ďalšie dva roky ste mali na konte prvý milión predaných platní. Čomu pripisujete ten úspech?

Myslím, že sa nám podarilo zaplniť medzeru, ktorá v tejto oblasti v Československu bola. Neboli sme sami. V tých časoch vznikli aj skupiny Greenhorns neskôr K. T. O. a Taxmeni. Hrali sme hudbu, ktorá bola žiadaná a ľuďom sa páčila. Veľkej obľube sa vtedy tešili country saloony. Často sme v nich hrávali a chodili tam stovky ľudí. Vlastne ani neviem, prečo sme sa stali takí populárni.

Aj sláva bola rýchla, ako ste ju znášali?

Zaskočila nás, ale nemyslím, si, že by nás výrazne poznačila. Boli sme mladí chlapci a brali sme život tak, ako išiel. Prežili sme však úžasný muzikantský život. Súčasné mladé kapely to dnes určite prežívajú podobne.

Po šiestich rokoch ste po zásahu režimu museli premenovať Rangers. Prečo práve Plavci?

Keď sme vznikli, ani sme netušili, že rovnako sa volajú americké elitné jednotky. Práve bola vojna vo Vietname a súdruhom veľmi prekážalo, že sa voláme rovnako ako americkí zabijaci. Ale taká bola doba. Aj Greenhorns sa volali Zelenáči, Blue Effect bol Modrý efekt. Meno Plavci sme si vybrali podľa jednej z našich piesní.

Country ako symbol americkej hudby režim nikdy veľmi nepodporoval. Napriek tomu boli 70. a 80. roky pre Plavcov asi najúspešnejšie. Prečo vás režim toleroval?

Pravdepodobne sme pre nich neboli takí nebezpeční ako kapely, ktoré hrali tvrdšiu muziku. Nenosili sme dlhé vlasy, nehrali protestsongy. Samozrejme, mali sme občas problémy pri schvaľovaní textov. Niekedy v nich cenzor našiel aj to, čo sme nechceli povedať. Napríklad mali problémy s textom takmer detskej piesne Trpaslíčia svadba. Autorom textu bol Jan Svěrák. Spieva sa v nej: „Šmudla už má po vojně, a tak se žení.“ Výhrada znela: žiadny Šmudla ani trpaslík predsa nemohli byť v našej ľudovej armáde. A takýchto kravín sme zažili množstvo.

Po roku 1989 ste sa premenovali späť na Rangers.

Cítili sme to tak. Pravdou je, že osemnásť rokov nás publikum poznalo ako Plavcov. Niektorí mladší si nás po tých rokoch s menom Rangers ani nespájali. Aj preto sme začali používať meno Rangers – Plavci.

Každá country kapela túži hrať v Amerike. Kedy ste sa tam dostali?

Niekedy okolo roku 1975 sme hrali v argentínskom Buenos Aires na československej výstave. Hrali sme v Brazílii, na Kube… Napriek tomu, že sme precestovali ozaj veľký kus sveta, do Severnej Ameriky sa nám podarilo dostať až po zmene režimu. Pomohla nám naša bývalá speváčka Jarka Hadrabová, ktorá emigrovala v sedemdesiatych rokoch. Po revolúcii sa vrátila a hosťovala s nami na jednom albume. Prešli sme veľkú časť západného pobrežia USA a Kanady, odohrali sme niekoľko koncertov. Väčšinou pre krajanské spolky. Zaujímavé bolo, že väčšina z nich stále funguje na česko-slovenských základoch. A podobne to dodnes funguje aj v Austrálii.

Máte zrátané, koľko ste vydali platní a CD-čiek?

Nosičov určite milióny, koľko bolo albumov, neviem spočítať. Ale bolo ich veľa. Na štatistiku sme mali Milana Dufeka, ten mal vždy všetko zaznamenané.

Posledný album ste vydali tento rok k jubileu.

Oslovila nás firma Supraphon a vydali sme prierezové troj-CD. Na prvom sú nahrávky do roku 1972, druhé je z obdobia, keď sme sa volali Plavci. Posledné je z tvorby po roku 1989. Volá sa Zlatá kolekcia a tešíme sa, že sa dobre predáva. Určite ich pár vezmeme aj na Lodenicu do Piešťan.

Ste v kapele už posledný zo zakladajúcich členov. Dosiahli ste za tie roky takmer všetko, čo sa dalo. V čom spočíva vaša motivácia držať kapelu ďalej aj po toľkých rokoch?

Je jedno, či hráme v Čechách alebo na Slovensku, doteraz cítime na koncertoch a festivaloch, že naše pesničky majú ľudia stále radi. Spievajú si ich a páčia sa im. Už som taký starý, že po tých rokoch nie som závislý od koncertovania. Ale mám, dúfam, ešte pár rokov čas na to, aby som sedel doma a chodil so psami na prechádzku Neexistuje lepšia motivácia ako divák.

Dočkáme sa v súčasnom zložení Rangers – Plavcov aj zmeny štýlu?

Mali sme obdobie, keď sme hrali s bicími a s elektrickými gitarami. Myslím, že nám to nesedelo. V poslednom čase sa snažíme napodobniť zvuk aj aranžmán pôvodných Rangers.

Čo sa zmenilo za päťdesiat rokov na českej country scéne?

Keď sme pred päťdesiatimi rokmi začali hrať, existovalo iba zopár kapiel, ktoré sa country venovali. Z tramského podhubia, ktoré v Česku je, vyrástli stovky kapiel a hrávajú v nich vynikajúci inštrumentalisti. Chodia do cudziny a sú veľmi žiadaní. Trúfam si povedať, že česká country hudba patrí medzi európsku špičku. Na Slovensku to trvalo trochu dlhšie, ale počul som niekoľko skvelých slovenských country kapiel.

Nájde sa kapela schopná nadviazať na vaše úspechy?

Čo sa týka popularity, tak sme mali veľkú výhodu. Dnešná konkurencia je taká silná, že nás tak skoro asi nikto nepreskočí. Ale z hudobného hľadiska sú tu už dnes kvalitnejšie kapely, ako sme boli my.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie