„Keď všeobecný lekár vypadne náhle, je priam nemožné ho okamžite nahradiť,“ hovorí prezident Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva Peter Makara. Do ambulancie všeobecného lekára môže prísť len lekár alebo lekárka so špecializáciou pre túto oblasť a preškolenie z inej oblasti trvá minimálne pol roka.
Problémom môžu byť aj financie. „Príchod lekára do regiónu, kde nemá domáce zázemie, je náročný finančne aj organizačne. Môže mať rodinu, deti, ktoré chodia do školy, ich partner má tiež nejaké zamestnanie. Preto je dôležitá zvýšená platba pre ‚neatraktívne regióny‘, alebo nejaká dotácia na príchod lekára do regiónu,“ hovorí Makara.
Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že budúci rok plánuje zmeniť nariadenie vlády, ktoré my malo zahŕňať aj tento problém. „Súčasťou návrhu by mala byť definícia oblastí, kde je indikovaná potreba bonifikácie predovšetkým z dôvodu neatraktivity oblasti, teda miesta pre výkon práce,“ tvrdí ministerstvo.
Nariadením vlády plánuje meniť tiež minimálnu sieť pre všeobecných lekárov a motivovať poisťovne, aby sa podieľali na zabezpečení dostatočného počtu lekárov.
Zvyšovať počet všeobecných lekárov sa ministerstvo snaží napríklad aj rezidentským programom, do ktorého je podľa nich v súčasnosti zapojených 181 lekárov a lekárok v odbore špecializovanom na všeobecné lekárstvo.
Chýba nám 40 lekárov
V Košickom kraji, kde leží aj Rožňava, chýba 40 všeobecných lekárov pre dospelých a 20 pre deti a dorast, tvrdí župa. „Najväčší nedostatok týchto lekárov registrujeme v periférnych oblastiach okresov Rožňava, Košice-okolie, Trebišov, Gelnica aj Spišská Nová Ves,“ uviedla hovorkyňa župy Anna Terezková.
Pritiahnutie nových lekárov nie je ľahké. „Košický samosprávny kraj sa snaží etablovať do systému mladých lekárov po ukončení rezidentského programu, ako aj lekárov, ktorí by chceli prísť pracovať na Slovensko zo zahraničia. Spolupracuje s výučbovými strediskami a lekárov informuje o voľných ambulanciách. Zároveň im poskytuje kontakty na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí uvažujú o ukončení činnosti,“ vymenúva možnosti hovorkyňa.
O voľnej ambulancii lekára Jána Čopáka sa župa dozvedela v piatok 15. januára, ešte čaká na oficiálne potvrdenie. Tvrdí, že novej lekárke alebo lekárovi nemôžu ponúknuť veľa, ale vedia pomôcť napríklad s vybavovaním povolení či s komunikáciou s mestom.
Obvod po lekárovi môže zaniknúť
Prichádzajúcich lekárov môže od rožňavského regiónu odrádzať aj jazyková bariéra, časť obyvateľov hovorí maďarsky.
Ak sa v ambulancii nenájde náhradník, obvod čoskoro zanikne a Rožňava bude mať o jedného lekára menej.
Čím dlhšie bude ambulancia bez lekára, tým viac pacientov z nej odíde a lekársky obvod bude strácať na hodnote. Všeobecní lekári sú totiž platení mesačným paušálom, ktorý závisí od počtu pacientov.
Všeobecní lekári na dôchodku sa do ambulancie neradi vracajú tiež, pretože sa boja o život. Ak už nepracujú, nie sú považovaní za zdravotníkov, a teda nemajú nárok ani na prednostné zaočkovanie. Istý čas by tak v ambulancii museli slúžiť bez ochrany.
![]()
Prečítajte si
Rodina s koronavírusom: Chvíľu som sa hnevala, že synovou vinou je polovica rodiny v nemocnici a stará mama zomrela
