Dievčatá v slovenských kostoloch miništrujú už dlho, na Slovensku je ich málo aj pre nevôľu biskupov

Farnosť Liptovský Ján na Facebooku pred dvoma rokmi zverejnila fotografiu, kde počas obradu vedľa farára stoja dve dievčatá v miništrantských košeliach.

„Prečo miništruje dievča?“ pýta sa pod fotografiou žena. „Je ich aj viac, tešíme sa z nich,“ odpovedala farnosť.

V Liptovskom Jáne dievčatá miništrujú už roky. „Farnosť s dievčatami som, v úvodzovkách, zdedil. Neriešil som to a nechal ich miništrovať ďalej. Bolo by pre ne ponižujúce, ak by museli odísť. A ja som navyše ani nevidel dôvod. Bez nich by nemal kto miništrovať,“ hovorí miestny farár Peter Kvasňák.

Z médií sa dozvedel, že pápež František v polovici januára oficiálne povolil miništrovať aj dievčatám a táto správa ho potešila. „Rodina mi hovorila, že Peter, ty už si predbehol aj pápeža Františka,“ smeje sa Kvasňák.

Nie všetci kňazi však túto správu prijali s radosťou. „Mnohí kolegovia a farári sú z toho už teraz hotoví, lebo sa s tým ešte nestretli,“ hovorí Kvasňák. „A ja im hovorím pokoj, to je normálna vec. Veď ich nejdú hneď vysvätiť za kňazov, to sa ani nedá. Pápež František vie, čo robí.“

Miništrantky pred revolúciou

Alena Badačová mala asi trinásť rokov, keď sa začiatkom osemdesiatych rokov s kamarátkami náhlila na autobus, ktorý ich mal odviezť z Novej Dubnice do kostola do Dubnice nad Váhom.

Tam sa prezliekli do farebných šiat a ako hrdé miništrantky na začiatku bohoslužby v zástupe kráčali k oltáru.

Šaty mali bledomodré, žlté alebo ružové, v dievčenských strihoch a s malým výstrihom do tvaru písmena V, okolo ktorého bol nariasený malý volán. Šaty boli až po zem, s dlhým rukávom.

Badačová bola miništrantkou v čase, keď farnosť v Dubnici nad Váhom viedol dekan Jozef Čakánek. Práve ten vraj podľa Badačovej u vtedajšieho nitrianskeho biskupa vybavil, aby mohli miništrovať aj dievčatá.

„Pre nás to bola milosť. S takou radosťou sme chodili slúžiť! Vtedy to nebolo bežné, že dievčatá boli miništrantkami,“ hovorí Badačová.

Keď sa dočítala, že pápež František oficiálne povolil, aby mohli miništrovať aj dievčatá, potešilo ju to.

Dievčatá môžu miništrovať už dlho

Mnohé médiá v polovici januára priniesli informáciu, že pápež zmenou kánonického práva povolil dievčatám miništrovať. Cirkevný analytik Imrich Gazda však vysvetľuje, že médiá si túto správu trocha zjednodušili a nie je to celkom tak.

Mladé ženy totiž nemajú zakázané byť miništrantkami. „Miništrovanie dievčat je na Slovensku skôr zriedkavé, ale v zahraničí je to bežné. Niekde, keď prídete do kostola, máte len miništrantky,“ hovorí Gazda.

Aj na Slovensku sa kde-tu objavujú farnosti a spoločenstvá, v ktorých miništrovali dievčatá. „Spomínam si, že aj moja mama, ktorá sa pohybovala v tajnej cirkvi a dnes už má po šesťdesiatke, mi tiež hovorila, že miništrovala pri omšiach,“ hovorí Gazda.

Viacerí pamätníci tajnej cirkvi, ktorá na Slovensku a v Česku fungovala za socializmu, si na ňu spomínajú ako na otvorené a v niektorých smeroch aj liberálne prostredie.

V českej tajnej cirkvi boli napríklad medzi kňazmi aj ženy. Tajný český biskup Felix Maria Davídek pred 50 rokmi za kňaza menoval svoju blízku spolupracovníčku Ľudmilu Javorovú a aj ďalšie ženy. Z pohľadu Vatikánu však kňazom nie sú.

Na Slovensku dnes dievčatá takmer neminištrujú. Dôvodom je aj to, že to Konferencia biskupov Slovenska (KBS) v roku 1994 na jednom zo svojich zasadnutí neodporučila. „KBS usudzuje, že na Slovensku nie je vhodné zavádzať miništrovanie dievčat,“ znel záver rokovania.

Stanovisko KBS z roku 1994 nie je zákazom, ale len odporúčaním, preto sa aj dnes nájdu kňazi, ktorí dievčatám miništrovať umožnili. „Boli aj sú farnosti, kde miništrujú dievčatá,“ hovorí Gazda.

Konferencia biskupov Slovenska nemá presnejšie údaje a štatistiky o tom, koľko dievčat na Slovensku miništruje. „Na Slovensku je vo všeobecnosti zvykom, že miništrujú chlapci, hoci sa nájdu i farnosti, kde túto službu vykonávajú aj dievčatá,“ vraví hovorca KBS Martin Kramara.

Biskupi sa chystajú o zmenách, ktoré v polovici januára presadil pápež, diskutovať na najbližších plenárnych zasadnutiach. „Je možné, že sa pri tej príležitosti dotknú aj otázky takzvaného miništrovania, hoci tá s novým dokumentom priamo nesúvisí,“ povedal Kramara.

Aj podľa Gazdu pápež František pravidlá miništrovania nijako neupravil. „Zmena sa dotýka dospelých ľudí, ktorí buď čítajú Božie slovo, alebo pomáhajú pri eucharistii,“ vysvetľuje Gazda.

Čo teda pápež zmenil?

Pápež v kánonickom práve upravil len tú časť, ktorá sa týka dvoch oficiálnych postov – lektorov a akolytov.

„Lektorát je liturgická služba toho, kto prednáša počas bohoslužieb Božie slovo, a akolyti sú tí, ktorí asistujú kňazovi pri bohoslužbách a rozdávajú sväté prijímanie,“ vysvetľuje Gazda. Podobne to vysvetľuje aj Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska.

Posty lektora a akolytu boli dodnes v kánonickom práve vyhradené len pre „laických mužov“, od 10. januára sa už nimi vďaka pápežovi môžu stať aj ženy.

Ženy pritom už aj dnes počas bohoslužby čítajú Božie slovo. A sväté prijímanie rozdávajú napríklad rehoľné sestry. Ako je to možné, keď to pápež František povolil až teraz?

„Vždy to bolo len vďaka jednorazovému povereniu. Služba lektora a služba akolytu je služba, do ktorej je niekto oficiálne menovaný svojím biskupom,“ hovorí Gazda. Ak niekoho ľudia volajú lektorom, ide podľa Gazdu zvyčajne len o hovorové pomenovanie.

Podľa Gazdu bude pre ľudí ťažšie zvyknúť si na akolytky. „Na Slovensku sme zvyknutí, že prisluhujúci pri oltári sú chlapci, tínedžeri alebo muži. V zahraničí s tým až taký mentálny problém nebudú mať, lebo tam je bežné, že miništrujú dievčatá a tínedžerky,“ hovorí Gazda.

Na Slovensku podľa neho nezvyknú byť za lektora a akolytu vymenovaní laici. „Doteraz boli za akolytu menovaní len bohoslovci, teda tí, ktorí sa pripravovali na kňazstvo. V seminári sú v treťom ročníku spravidla menovaní za lektora a vo štvrtom ročníku za akolytu,“ hovorí Gazda.

Svätenie ženám zostáva neprístupné

Pápež zmenou kánonického práva naznačil, že ženy do cirkvi patria a môžu zastávať aj oficiálne menované posty.

Zároveň však upokojil všetkých, ktorí sa báli, že je to krok k tomu, aby sa ženy zaradili aj medzi kňazov. Vo svojom  prejave zdôraznil, že funkcie lektora a akolytu sú určené pre laikov a sú výrazne odlišné od funkcií, ktoré si vyžadujú svätenie. V katolíckej cirkvi môžu byť za kňaza a diakona vysvätení len muži.

Pohľad na rôzne cirkevné posty sa však časom mení. Gazda upozorňuje, že ešte pred Druhým vatikánskym koncilom, teda začiatkom šesťdesiatych rokov, boli lektorát a akolytát nižšie svätenia. Dnes sa už za svätenia nepovažujú, ide len o menovanie do služby. „Aby to na ľudí nepôsobilo mätúco, tak na Slovensku nebol zvyk oficiálne menovať za lektorov a za akolytov,“ hovorí Gazda.

Lektorkou aj oficiálne

V osemdesiatych rokoch, keď v Dubnici nad Váhom miništrovala Alena Badačová, boli dievčatá pri oltári bežnou súčasťou miestnych bohoslužieb.

Miništrujúcich dievčat bolo v tom čase dvadsať alebo tridsať a s bohoslužbami pomáhali vždy samostatne, oddelené od chlapcov, v nedeľu večer alebo počas sviatkov. „Za našich čias sme si normálne museli deliť služby, lebo bolo veľmi veľa miništrantov a miništrantiek, až sa predbiehali,“ spomína si Badačová. „Dnes sa niekedy stane, že ani noha nie je pri oltári.“

Vtedajší farár Čakánek bol podľa nej milý, ale zároveň aj prísny, hrával na heligónku a občas ich po bohoslužbe odviezol domov autom, aby si ušetrili peniaze za autobus.

Po jeho smrti v lete 1985 miništrovanie dievčat skončilo. „Akosi to vtedy prestalo. Možno to ešte chvíľku trvalo, už neviem. Ale široko-ďaleko sme boli jediné, možno ešte v nejakých dedinkách miništrovali dievčatá,“ hovorí Badačová.

Dnes je jednou zo žien, ktorých sa pápežova zmena kánonického práva priamo dotýka. V súčasnosti totiž na bohoslužbách číta Božie slovo, je teda lektorkou. Vďaka zmene kánonického práva by mohla byť na post lektorky menovaná aj oficiálne, a nielen hovorovo či vďaka jednorazovému povereniu kňaza.

Dievčatá pri oltári ľudí zaskočia

Do Liptovského Jána počas celého roka prichádzajú aj turisti a časť z nich sa v nedeľu príde pozrieť aj na bohoslužbu. Niektorí zostanú zarazení, že vedľa kňaza pri oltári stoja dievčatá.

„Čudujú sa, že to sme ešte nezažili. A že čo to je, či to nie je nejaká revolúcia v cirkvi,“ smeje sa Kvasňák. „Ale veď aj pán biskup tu bol na omši, keď miništrovali dievčatá, a nepovedal nikto ani slovo.“

Niektoré dievčatá a ich rodiny, ktoré do obce prichádzajú, sa podľa neho o miništrovanie živo zaujímajú. „Poviem im, že ak chcú a budú tu ešte o týždeň, tak môžu prísť miništrovať. A ony sú nadšené! Fakt? Môžeme si to u vás vyskúšať?“ teší sa miestny farár. Miništrovanie podľa neho nadchýna najmä dievčatá z kresťanských organizácií alebo spevokolov, ktoré za oltár ešte nikto nepustil.

„Bude zaujímavé sledovať, ako to prijmú gréckokatolícki kňazi. Tí sa totiž môžu ženiť a mnohí miništranti sú ich synovia. Mal som skúsenosť, že si u mňa chceli vyskúšať miništrovanie aj dcéry gréckokatolíckych farárov. A potom im hovorili: Aha oco, vidíš, u pána farára Kvasňáka môžeme miništrovať a u nás doma nie,“ hovorí Kvasňák.

Miništrujúce dievčatá podľa neho môžu do kostola pritiahnuť aj chlapcov. „Niekedy sa hovorilo, že keď máte v kostole pri oltári chlapcov, tak dievčatá prídu za nimi do kostola. A teraz je to asi opačne. Keď mám dievčatá, tak prídu chlapci,“ hovorí.