Denník N

Skromné dejiny tu boli, ale neboli napísané

Ľubomír Longauer (1948) Študoval na SŠUP a VŠVU Bratislava, v roku 1993 sa habilitoval na docenta, v roku 1998 bol menovaný profesorom. Bol prorektorom VŠVU, kde založil Katedru grafického dizajnu. Realizoval množstvo samostatných autorských a spoločných výstav doma i v zahraničí. Mimoriadne úsilie venuje výskumu histórie grafického dizajnu, ktorý vyústil do cyklu výstav a publikácií. Stál pri vzniku Slovenského múzea dizajnu, ktorému venoval svoju rozsiahlu zbierku úžitkovej grafiky, a je jeho neoficiálnym kurátorom. Je laureátom viacerých domácich a medzinárodných ocenení. Foto - Matej Longauer
Ľubomír Longauer (1948) Študoval na SŠUP a VŠVU Bratislava, v roku 1993 sa habilitoval na docenta, v roku 1998 bol menovaný profesorom. Bol prorektorom VŠVU, kde založil Katedru grafického dizajnu. Realizoval množstvo samostatných autorských a spoločných výstav doma i v zahraničí. Mimoriadne úsilie venuje výskumu histórie grafického dizajnu, ktorý vyústil do cyklu výstav a publikácií. Stál pri vzniku Slovenského múzea dizajnu, ktorému venoval svoju rozsiahlu zbierku úžitkovej grafiky, a je jeho neoficiálnym kurátorom. Je laureátom viacerých domácich a medzinárodných ocenení. Foto – Matej Longauer

Vyšiel tretí diel projektu Úžitková grafika na Slovensku po roku 1918, ktorý jeho autor Ľubomír Longauer nazval Mierny pokrok.

„V mojej práci sa venujem nielen zverejneniu faktov, ale tiež porovnávaniu a hľadaniu súvislostí, a výsledkom je zistenie, že aj my, slovenskí grafickí dizajnéri, máme dejiny,“ napísal ĽUBOMÍR LONGAUER v roku 2011 v knihe Modernosť tradície, ktorá sa stala prvým zväzkom jeho dlhodobého výskumného a publikačného projektu Úžitková grafika na Slovensku po roku 1918. Nasledoval druhý diel Vyzliekanie z kroja, za ktorý získal v roku 2015 Cenu Dominika Tatarku, a v týchto dňoch je na knižných pultoch „trojka“ tejto výnimočnej série nazvaná Mierny pokrok, vydaná v spolupráci Slovenského centra dizajnu a Vydavateľstva Slovart.

Tá úvodná veta je bonmotom, alebo naozaj ste dovtedy mali pocit, že slovenskí grafickí dizajnéri nemali dejiny?
Dejiny sa nezastavia, prebiehajú stále. Produkty úžitkovej grafiky sa vyskytovali na Slovensku aj pred vznikom ČSR, zväčša však neboli od slovenských autorov. Prvé domáce lastovičky sa začali objavovať okolo polovice dvadsiatych rokov. Skromné dejiny teda boli, ale neboli napísané. Bolo veľmi málo akejkoľvek literatúry. Na staršie odborné časopisy sa zabudlo. Nekonali sa retrospektívne výstavy. Prvú takú výstavu slovenskej typografie som urobil za pomoci svojich študentov v Martine v roku 2000.

Ako sa vám osobne ako aktívnemu grafickému dizajnérovi a neskôr vysokoškolskému pedagógovi, ktorý na VŠVU založil katedru grafického dizajnu, s týmto poznaním žilo?
Na jar roku 1990 som po konkurze nastúpil ako vedúci oddelenia grafického dizajnu na VŠVU. To bolo dôležitejšie ako neskoršie založenie katedry, tá vznikla pod tlakom reálnej potreby. Nemali sme vplyv na svoje vlastné veci, ťahali sme za kratší koniec. Postavenie grafického dizajnu na VŠVU sa pozvoľna menilo. Nie je to už retardovaný odbor. Túto nešťastnú pozíciu si získal najmä v normalizačnom období, keď sa o tomto oddelení nehovorilo ako o oddelení užitej grafiky, ale ako o oddelení politického plagátu. Mojou prvoradou snahou bolo zmeniť tento stav. Takže som sa zaoberal naliehavejšími vecami, veď problémov bolo toľko, že som nevedel, kam skôr skočiť. Záujem o štúdium a výsledky nám priniesli rešpektované miesto na škole. Až keď sme ako-tak konsolidovali situáciu na katedre, mohol som sa viac angažovať mimo školy.

Dá sa povedať, že váš historický výskum vyplynul z vášho pedagogického povolania? Teraz nemám na mysli len váš predčasný odchod z VŠVU na prelome tisícročí.
Jednoznačne. Za normalizácie som patril ku kritikom pomerov v našom fachu. V roku 1990 ma niekoľkí kolegovia vyzvali, aby som sa prihlásil na konkurz. Prihlásil som sa, uspel som a tým som prevzal aj svoj podiel zodpovednosti za stav odboru.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Rozhovory

Kultúra

Teraz najčítanejšie