Denník N

Očná lekárka: Epidémiu krátkozrakosti sme tu mali aj pred covidom. Ak dieťa horšie vidí, riešte to hneď

Adriana Smorádková. Foto - NeoVízia
Adriana Smorádková. Foto – NeoVízia

Ak sa dieťa zhoršilo v čítaní či písaní, nemyslite hneď na dysgrafiu, ale radšej mu skontrolujte zrak, hovorí očná lekárka a chirurgička Adriana Smorádková.

V rozhovore s očnou lekárkou sa dozviete:

  • či pandemický režim vplýva aj na zrak detí,
  • ako môžu rodičia zistiť, že dieťa horšie vidí,
  • ktoré ťažkosti treba riešiť hneď,
  • čo je najlepšou prevenciou očných chýb,
  • ktoré vitamíny prospievajú očiam,
  • ako fungujú očné kliniky počas pandémie,
  • či môže covid zasiahnuť aj oči.

Českí optometristi už dnes varujú, že nám po covidovej epidémii hrozí aj epidémia krátkozrakosti u detí. Deti dnes trávia oveľa viac času na počítačoch, tabletoch a mobiloch. V čom môže byť taký režim rizikom pre oči?

Keď človek pracuje na blízko, aby mohol zaostriť na blízku vzdialenosť, oči sa stáčajú k sebe približne na 30 stupňov. Každé okolo drží šesť okohybných svalov, sú to priečne pruhované svaly podobne ako biceps a triceps, ktoré držia oko v potrebnej polohe. Pri dlhodobej práci na blízko napätie týchto svalov naťahuje skléru, teda očné bielko, ktoré sa postupne predlžuje, a vzniká tak krátkozrakosť. Aj preto už dnes vieme, prečo tak veľa obyvateľov Japonska a Číny nosí okuliare. Majú mimoriadne náročné písmo, musia sa preto extrémne sústrediť, aby ho vedeli vylúštiť, preto sa oveľa viac pozerajú do blízka.

Epidémiu krátkozrakosti tu však máme všeobecne aj nezávisle od covidu. Výskumy z posledných rokov ukazujú, že keďže všetci robíme a trávime veľa času s počítačmi, laptopmi a mobilmi, v populácii 18-, 20- aj viacročných narastá krátkozrakosť. Nie je to zatiaľ dramatický nárast, ale mnohí, ktorí predtým videli na 100 percent, môžu mať teraz nízke dioptrie. Často je to prípad študentov, ktorí prídu na vysokú školu, kde majú obrovské množstvo učenia. Keď potom idú na očné vyšetrenie, zrazu majú dioptrie mínus štvrť alebo mínus pol. Ak nikto v rodine nemá krátkozrakosť, môžeme to pripísať práve množstvu práce na počítači.

Aký vplyv potom môže mať na deti režim z posledných mesiacov, keď sa učia prakticky len cez počítač?

Keby som to mala zhodnotiť na príklade svojej 14-ročnej dcéry: dnes máva počas bežného dňa 3 – 4 hodiny online vyučovania, potom sa ešte musí pripravovať, robiť úlohy, čítať si, robiť prezentácie. Stále si niečo píše. Určite majú minimálne o štyri hodiny viac pozerania do počítača, ako keď chodili normálne do školy.

Pred pár dňami vyšla štúdia, ktorá potvrdzuje nárast krátkozrakosti u čínskych školákov v dôsledku karantény. Najvýraznejší nárast zaznamenali v skupine šesťročných detí – kým v roku 2019 bolo medzi nimi 6 percent krátkozrakých, v roku 2020 to bolo už 22 percent. U starších detí však výraznejší nárast nezaznamenali. (Autori štúdie to vysvetľujú tým, že zrak menších detí je citlivejší na zmeny prostredia – pozn. red.)

Možno aj u nás začnú o pár mesiacov chodiť rodičia s deťmi k očným lekárom, lebo budú horšie vidieť. Ale na to, aby sa tu vyvinula pandemická krátkozrakosť, by sme museli v tomto režime fungovať aspoň dva roky. Podľa mňa to zatiaľ nie je až také dramatické.

Nevieme však, koľko tento stav potrvá. Keď už deti musia sedieť pri počítačoch, aké zásady by mali rešpektovať, aby očiam neuškodili viac, ako je nevyhnutné?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Cesta k zdraviu

Koronavírus

Rodičovstvo

Rozhovory

Rodina a vzťahy, Zdravie

Teraz najčítanejšie