Priestor a čas vo vnútri duše dní

1

Poetizujúci názov textu krátkej úvahy je zámerne literátsky. Veď aj ide o literárne zachytený príbeh jedného osudového stretnutia. Mieru osudového stretnutia si overíme tak, že si predstavíme, či neboli pričasto položené otázky, ktoré obsahovali zároveň aj odpovede. Odpovede takmer výlučne lahodiace ušiam pýtajúceho sa zvedavca. Našťastie, Alexander Balogh (1946) je autor vzdialený na sto honov od práve opísanej figúry umeno(ne)vedného „výskumníka“. Celkom naopak, Alexander Balogh je autor obdarený ozaj netradičným, netradične scitliveným vnímaním dejov sveta. Znamená to, že sa zodpovedne prehrabáva vnútri priestoru a času duše, pýta sa svojej skúsenosti, vydáva spoľahlivé svedectvo, a tak sa môžeme pokojne pohrúžiť do čítania jeho novej knižky s doslova doslovným názvom Z Paríža do slovenských ateliérov (N Press, Bratislava 2020).

2

Etienne Cornevin (26. 7. 1950, Kamerun – 2. 5. 2016, Chateauroux) prišiel do Československa roku 1976. Najskôr pôsobil ako lektor francúzštiny na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove, neskôr v Bratislave. Žil tu do roku 1988 a napísal obsiahlu – 1200-stranovú – dizertačnú prácu o súčasnom výtvarnom umení v Československu, ktorú roku 1989 obhájil na Université Paris Nanterre.

Alexander Balogh tak či onak skladá Etiennovi Cornevinovi zvláštny hold. Hold jeho hľadaniu a nachádzaniu prítomného času. Povedzme rovno, že jeho