Denník N

Za Leošom Komárkom

Foto - Peter Procházka
Foto – Peter Procházka

Legendárny hudobný režisér, ktorý zomrel vo veku 88 rokov, bol podpísaný pod tisíckami nahrávok.

Keď som po dvoch rokoch vysokoškolského štúdia usúdil, že existuje lepšia forma práce popri štúdiu ako sprievodca na železnici, dozvedel som sa o voľnom mieste hudobného režiséra v Československom rozhlase. Súčasťou konkurzu boli aj tzv. „náčuvy“ v zvukovej réžii pri nahrávaní, ako prísediaci. Tam som sa zoznámil s už vtedy legendárnym hudobným režisérom Leošom Komárkom. Bol to impozantný zjav, síce nezvyčajný v poľovníckej kamizole, ale zjavne veľmi uznávaný a rešpektovaný. Absolvoval som niekoľko sedení a Leoš si ma takmer okamžite získal svojím humorom a ľahkosťou bytia. Bolo to vlastne aj vďaka jeho autorite, že som miesto režiséra získal a zotrval v ňom niekoľko rokov, až kým ŠtB neporadila vedeniu rozhlasu, že sa ma majú zbaviť.

Napriek tomu, že Leoš pôvodne začínal ako technik a zvukár v populárnej hudbe, vďaka svojej prirodzenej muzikalite a presným inštinktom sa vypracoval k režírovaniu špičkových nahrávok vážnej hudby s najlepšími slovenskými sólistami a orchestrami. Aby som bol presnejší

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hudba

Kultúra

Teraz najčítanejšie