Keď sa fašista Mazurek dožaduje demokracie, je to zábava
Strany ako ĽSNS nevyhnutne musia skôr či neskôr rozbiť vodcovu konkurenciu.
Vnútrostranícka demokracia u fašistov sa otriasa vo svojich pevných základoch. Kotleba obabral svojich doterajších pobočníkov, pokútne ich vyšachoval z vedenia strany, oni sú teraz urazení a ako správni fašisti sa Mazurek, Uhrík či Ďurica sťažujú, že im bolo ublížené. Pritom by mali byť radi. V 30. rokoch by ich politickú i fyzickú existenciu vyriešila noc dlhých nožov, nie takýto civilizovaný podvod so zmenou stanov strany.
Otrasy u kotlebovcov sú celkovo veľká zábava. Vyplakávanie ohrdnutých extrémistov sa dá vybaviť jedinou otázkou: Čo ste asi tak čakali od človeka, ktorý sa nechal titulovať vodca, svoje meno dal priamo do názvu strany a vám sa to ešte aj páčilo?
Aj keď to tak roky nevyzeralo, pretože ĽSNS držala pohromade vlna úspechov, v DNA fašistickej strany je nevyhnutne pevne zakódované, že skôr či neskôr sa niečo podobné musí stať.
Takéto zoskupenia vedú ľudia s hlboko antidemokratickými inštinktmi. Veď nie nadarmo prvý Kotlebov stranícky pokus v roku 2006 Najvyšší súd zakázal, pretože smeroval k zrušeniu demokratického zriadenia a ešte si to napísal priamo do stanov. Dnešná ĽSNS má oficiálne dokumenty formálne v poriadku len preto, že
