Denník N

Opatruje chorého otca: Každý deň si dáme za pohárik a poplačeme si za mamou

Miroslav K. Foto - archív M. K.
Miroslav K. Foto – archív M. K.

Posledné tri roky sa Miroslav K. (priezvisko nechcel zverejniť) z Kyjovska stará o svojich chorých rodičov. Strasti a radosti ich spolužitia opisuje na Twitteri.

V lete mu zomrela matka a on sa teraz pokúša udržať v psychickej pohode otca. „Snažím sa všetkým ľuďom dokázať, že keď človek chce, môže so seniormi žiť ako s dôstojnými partnermi,“ vraví Miroslav v rozhovore pre český Deník N.

Ako ste sa dostali na Twitter?

Cez synovca pred šiestimi alebo siedmimi rokmi.

Spočiatku ste zverejňovali predovšetkým fotky jedla a básne, ale neskôr sa to zmenilo na príbehy zo starostlivosti o rodičov. Je to tak?

Prvý rok sme mali s ďalšími používateľmi súťaž v básničkách. Potom sme s partnerkou získali do pestúnskej starostlivosti dve malé deti z našej rodiny, mali zhruba šesť a sedem rokov.

Jej neter vtedy mala problémy so zákonom a drogami a my sme boli najbližší žijúci príbuzní. Starali sme sa o ne asi štyri roky. Písal som teda veľa príspevkov o spolužití s malými deťmi.

Potom som sa trochu odmlčal, pretože som mal veľa rôznych starostí a chcel som si trochu oddýchnuť. Neskôr som začal písať ďalšie príspevky, skôr o jedle a práci. To vlastne zodpovedá aj opisu v záhlaví – pivo, víno, destiláty.

Teraz však píšete hlavne o starostlivosti o svojho otca.

Zhruba pred tromi rokmi otec prekonal veľkú srdcovú príhodu. Bol asi osem mesiacov v nemocnici, a keď sa z nej vrátil, mama, ktorá bola sama veľmi chorá, nebola schopná sa o neho postarať.

V tom čase sme už nemali deti v pestúnskej starostlivosti. S partnerkou sme sa rozišli, takže som bol v podstate voľný. Naši by v žiadnom prípade nechceli ísť do domova dôchodcov, preto som si zvolil, že sa o nich postarám.

Bolo to pre vás ťažké rozhodovanie?

Vôbec nie. Ako každé dieťa som rodičom dlžný prinajmenšom za to, že ma vychovávali a pomáhali mi. V tom čase som mal prácu, ktorú som si mohol sám rozvrhnúť. To v podstate trvá dodnes. Aj po maminej smrti je na tom otec tak, že tri-štyri hodiny denne vydrží sám.

Chodí o dvoch barlách a najväčšiu obavu mám z toho, aby niekde

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rodičovstvo

Rozhovory

Vzťahy

Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie