Denník N

Za Československo bojoval, aj keď nemusel. Bernard Papánek, slovenský veterán z Tobruku a Dunkerque, zomrel vo veku 101 rokov

Bernard Papánek. Foto N - Tomáš Benedikovič
Bernard Papánek. Foto N – Tomáš Benedikovič

Vo štvrtok zomrel 101-ročný hrdina druhej svetovej vojny, ktorý precestoval svet, časť života prežil v Izraeli, no vrátil sa do dediny pri Senici. Denník N ho navštívil pred dvomi rokmi.

Bolo to pred Vianocami roku 2018. Bernard Papánek nás privítal v dome nevlastnej dcéry v Šajdíkových Humenciach, dedine pár kilometrov od Senice na Záhorí. O pár dní mal osláviť 99. narodeniny a rozprával, ako sa chodieva prechádzať do okolitých borovicových lesov.

Svojím spôsobom bolo prekvapivé, že sa na sklonku života usadil na Slovensku. Aj keď mal po otcovi slovensko-židovský pôvod, veľkú časť života tu neprežil. Narodil sa vo Viedni, detstvo strávil na Morave, pred Hitlerom sa mu podarilo utiecť do Palestíny.

Dobrovoľne sa prihlásil do československej zahraničnej armády. Bojoval v severnej Afrike aj v severnom Francúzsku, potom sa vrátil do Brna, až nakoniec emigroval do Izraela. Po dlhých rokoch prišiel na Slovensko.

Vo štvrtok, 21. januára, tu vo veku 101 rokov zomrel.

Bernard Papánek v roku 2018. Foto N – Tomáš Benedikovič

Rodák z Viedne, Slovák po otcovi

Bernard Papánek sa narodil vo Viedni 17. januára 1920. „Narodil som sa síce vo Viedni, ale od narodenia som bol slovenským občanom,“ rozprával nám pán Papánek. „Mama pochádzala z Moravy, otec zo Slovenska, ale žili v Rakúsku. Obaja mali židovský pôvod. Otec sa živil, ako sa dalo, často nemal poriadnu robotu. Mama bola vyučená krajčírka.“

Peňazí nebolo nazvyš, rodičia žili v malom byte. Malému Bernardovi po narodení nedávali veľké šance na prežitie. „Keď som sa narodil, mal som kilo osemdesiat. Pôrodná baba maminke povedala, nech sa na mňa neupína, že viac ako 24 či najviac 48 hodín na svete nebudem. Bol som veľmi slabý, ale predsa len som sa na živote udržal.“

V šiestich mesiacoch ho mama zobrala do rodného Vracova na južnej Morave, kde Bernard prežil skoré detstvo. Aj preto nám svoj príbeh rozprával v češtine. „Starý otec kúpil kozu a kŕmili ma kozím mliekom, aby sa mi darilo lepšie,“ spomínal neskorší vojnový veterán.

Vo Vracove zostal do šiestich rokov, no keď mal nastúpiť do školy, opäť sa vrátil do Viedne, aby sa učil tam. „Vo Viedni som bol až do roku 1938, do anšlusu, keď Rakúsko zabral Hitler.“

Päť rokov po nástupe Adolfa Hitlera

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Slovensko

Teraz najčítanejšie