Protilátky na variant z Južnej Afriky majú nižšiu účinnosť. Vakcína od Moderny by však mala fungovať
Aktualizované 25. 1. Vakcína firmy Moderna by mal fungovať aj na variant z Južnej Afriky.
Vedci sa toho začali báť od minulej jesene, keď začali objavovať izoláty koronavírusu SARS-CoV2 s väčším počtom mutácií.
„Vznikla obava, že sa vírus natoľko zmení, že imunita získaná po prekonaní covidu, prípadne po očkovaní nebude proti nemu účinná,“ hovorí Tomáš Szemes, genetik a molekulárny biológ z Vedeckého parku Univerzity Komenského.
V prípade britskej mutácie si, zdá sa, môžeme vydýchnuť. Podľa čerstvej nerecenzovanej štúdie od vedcov z Pfizeru a BioNTechu imunita človeka vytvorená ich vakcínou zaberá proti nej rovnako dobre ako proti bežnému kmeňu koronavírusu.
Štúdia
Tento týždeň zverejnili ako preprint štúdiu odborníci z Južnej Afriky. Hoci ide zatiaľ o nerecenzovanú štúdiu, podľa Szemesa ju napísali vedci z renomovaného inštitútu.
Títo odborníci skúmali, ako reagujú na juhoafrický variant protilátky ľudí, ktorí prekonali covid. Skúmali sérum z plazmy 44 osôb. Zistili, že u 21 z nich nemali protilátky na nový variant „žiadnu neutralizačnú aktivitu“.
„Práca hovorí o tom, že to znižuje neutralizačný účinok protilátok v prípade receptora viažucej domény S-proteínu (prostredníctvom neho vniká vírus do bunky – pozn. red.). Tieto protilátky sú kľúčové pri zabránení infekcii. Je to znepokojujúca správa,“ hovorí Szemes.
Podľa štúdie bolo treba v priemere až 8-násobne viac protilátok na neutralizáciu vírusu. V niektorých prípadoch to bol až 64-násobok, no pri iných reagovali protilátky dobre.
Ako napísal na Twitteri americký virológ Trevor Bedford, 8-násobok potrebných protilátok uvádza WHO ako hranicu, keď treba aktualizovať vakcínu na sezónnu chrípku. Zároveň však dodáva, že ide iba o približné porovnanie, pretože vírusy aj ich neutralizácia sú iné.
Here, I'm plotting distribution of fold-reduction across the 44 individuals tested. You can see there is a median 8-fold reduction in titer when comparing wildtype to 501Y.V2 virus, though some individuals show no reduction and other individuals show a 64-fold reduction. 4/10 pic.twitter.com/QmF1PX8Lp3
— Trevor Bedford (@trvrb) January 20, 2021
Netreba ešte panikáriť
Viacerí odborníci však hovoria, že netreba panikáriť. Ide zatiaľ iba o laboratórne výsledky.
„Skutočná imunitná reakcia človeka je viac ako len sérum založené na neutralizačných protilátkach,“ povedal pre Guardian profesor James Naismith z Oxfordskej univerzity.
Aj autori štúdie priznávajú, že iné protilátky reagovali lepšie, takisto neskúmali vplyv na imunitu z T-buniek, ktoré ničia napadnuté bunky.
„Pri pacientoch, ktorí prekonali ľahký alebo stredný covid, je bežné, že sa nedajú detegovať protilátky a nevzniká táto zložka získanej imunity. To však neznamená, že tí ľudia nie sú imúnni,“ hovorí Szemes, aj keď na druhej strane dodáva, že sa objavili aj prípady opakovanej reinfekcie novými kmeňmi.
A čo vakcína
Aký to bude mať vplyv na vakcínu? Autori štúdie hovoria, že to môže naznačovať zníženú účinnosť súčasných vakcín.
Podľa Szemesa by to mali vedci hlbšie preskúmať, podobne ako pri britskom variante.
Podľa Moderny by jej vakcína mala účinkovať aj na britský a juhoafrický kmeň koronavírusu. Spoločnosť to oznámila v pondelok 25. 1. po laboratórnych testoch.
Vo vyhlásení napísala, že nezaznamenala žiaden významný dosah v prípade britského variantu. V prípade juhoafrického kmeňa však boli protilátky šesťnásobne menej účinné. Stále je to však nad úrovňou, pri ktorej sa očakáva, že by mala stačiť na ochranu, píše spoločnosť.
Szemes zároveň hovorí, že vakcíny mRNA od Pfizeru/BioNTechu a Moderny vytvárajú silnú protilátkovú imunitu. Ak aj juhoafrický variant zníži efektívnosť protilátok, stále to môže stačiť na to, aby človek neochorel, respektíve neskončil v nemocnici.
„Treba si uvedomiť, že podľa klinických štúdií má vakcína 95-percentnú účinnosť proti ochoreniu. No účinnosť ochrany pred úmrtím bola (na vzorke zhruba 20-tisíc ľudí – pozn. red.) 100-percentná,“ povedal Szemes.
Juhoafrický variant
Tento variant koronavírusu, označovaný ako 501Y.V2, zistili prvýkrát v decembri v Južnej Afrike. Podobne ako v prípade britského kmeňa sa odhaduje, že je o polovicu infekčnejší.
A hoci ho našli už vo viac ako dvoch desiatkach krajín (na Slovensku ešte nie), stále sa drží najmä v Južnej Afrike. Nerozšíril sa tak ako britský kmeň, ktorý tvorí už zhruba polovicu prípadov v Írsku.
V 50 percentách skúmaných prípadov detegovali britskú mutáciu aj v decembri v Trenčíne.
„Juhoafrický a britský variant majú veľa spoločných mutácií, nejakého predka v minulosti teda pravdepodobne majú,“ hovorí Szemes.
Podobné obavy z toho, že bude unikať protilátkam, panujú aj pri variante v Brazílii. Ten sa objavuje napríklad v meste Manaus, ktoré zasiahla silná vlna v lete, keď sa predpokladalo, že infekciu prekonalo 75 percent ľudí. Napriek tomu je tu teraz znova silná epidémia.
Pribúdajú mutácie
Podľa Szemesa je ešte znepokojujúcejšie to, že pri britskej vetve B.1.1.7 je až päťnásobne vyššia rýchlosť mutovania. „Akceleruje proces zbierania mutácií, čo nám nehrá do karát,“ hovorí. V posledných dňoch sa hovorilo o japonskom aj nemeckom kmeni.
Szemes si myslí, že nárast mutácií môže súvisieť s rozšírením vírusu v populácii, ale aj s klinickými skúškami vakcíny. Práve v krajinách ako Brazília, Južná Afrika či Británia sa na tisícoch ľudí vakcíny testovali.
„Môže to súvisieť s tým, že v týchto krajinách z hľadiska klinických štúdií na relatívne veľkej vzorke prebehlo očkovanie, ale nie na dostatočne veľkej na nastolenie kolektívnej imunity. To mohlo prispieť k rozšíreniu nových mutácií. To je riziko, ktoré vzniká aj v ľubovoľnej populácii, kde nebude zaočkovanie dostatočné. Preto je dôležité v dostatočnom rozsahu a dostatočne rýchlo zabezpečiť očkovanie ľudí. Ak nebude kolektívna imunita, dávame priestor evolúcii vírusu, ten sa jej chopí a vznikajú nové mutácie, ktoré unikajú imunite,“ hovorí Szemes.
Mutácie sa vo väčšej miere môžu podľa neho vyvinúť u pacientov, ktorí majú imunodeficiencie, prípadne aj u ľudí, ktorí absolvovali liečbu konvalescentnou plazmou.
„Imunodeficientní ľudia sú pre vírus akési rezervoáre, kde prebieha evolúcia vírusu intenzívnejšie,“ vraví Szemes. Takúto štúdiu v decembri publikoval kolektív autorov v prestížnom žurnále New England Journal of Medicine.
Preočkovanie
Szemes sa obáva, že s mutáciami dôjde aj k takej, voči ktorej už imunita z vakcíny nebude účinná. Preto podľa neho treba kontinuálne skúmať genóm vírusovej populácie a testovať účinnosť vakcín pri nových kmeňoch.
Vedec sa reálne obáva, že s prípadnou ďalšou jesennou vlnou sa rozšíri ďalší kmeň, proti ktorému nebude vakcináciou nastolená imunita dostatočne účinná. To by mohlo znamenať potrebu preočkovania populácie novou vakcínou, ktorá už bude navrhnutá na nový kmeň.
„Hrozí, že s týmto budeme, bohužiaľ, bojovať. Nie som si istý, že to vyriešime jedným kolom vakcinácie,“ hovorí.
Dodáva však, že napríklad pri mRNA vakcínach podľa výrobcov trvá len šesť týždňov „aktualizácia“ očkovacej látky.
Skúšanie by v tom prípade trvalo oveľa kratšie a bolo by na menšej skupine, podobne ako sa aktualizuje každoročne vakcína na chrípku.
Zároveň by to však znamenalo znova zaočkovať ľudí, ktorých očkovali na jar, čo by bol ďalší nápor na produkciu.
Je to však zatiaľ iba obava, vôbec nie istota. Kľúčová je podľa neho rýchla a dostatočne rozsiahla vakcinácia. Dôležité bude aj dlhšie dodržiavanie niektorých opatrení proti šíreniu vírusu.
Ako si budovať hlboké vzťahy bez osamelosti? Kúpte si knihu Umenie blízkosti – rozhovory Moniky Kompaníkovej s psychológom Jánom Hrustičom.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
