Denník N

Joe Biden v inauguračnej reči naznačil morálny rámec ďalšieho príbehu Ameriky

Joe Biden. Foto - TASR/AP
Joe Biden. Foto – TASR/AP

Jednota je podľa Bidena morálnou i politickou nevyhnutnosťou.

Autor je publicista, v rokoch 2010 až 2012 bol poradcom premiérky Ivety Radičovej

Inaugurácia amerického prezidenta je vždy vrcholným sviatkom takzvaného civil religion (civilného náboženstva; naše slovo „náboženstvo“ je v tomto kontexte zavádzajúce, preto zostaneme pri anglickom termíne).

Špecifickou črtou prezidentskej rétoriky je narábanie so silnými symbolmi, a to zväčša v kontexte onoho civil religion. Tieto symboly nastupujúci prezident naznačuje už v inauguračnom prejave, ktorý je náčrtom jeho programu, cieľov i ašpirácií.

Napríklad republikáni Ronald Reagan a George W. Bush pracovali so symbolom slobody, pričom v napĺňaní slobody videli historickú úlohu Spojených štátov, respektíve ich dejinnú misiu.

Bush ako oddaný evanjelikál opieral americkú politiku o religiózne pojmy, predkladal nielen jej sekulárne zdôvodnenia, ale aj religiózne. Náboženské významy a religiózny jazyk previedol do sekulárneho a politického jazyka, čo je typické pre civil religion.

Kľúčovým symbolom a metaforickou osou jeho rétoriky bola sloboda. V tomto symbole sa prelínajú religiózny a sekulárny jazyk. Sloboda je podľa Busha najlepším plánom pre ľudstvo i najlepšou nádejou pre pokrok. Sloboda je tu symbolom i metaforou – pochopiteľne, najmä v dôsledku udalostí 11. septembra 2001. Napokon, aj v druhej inauguračnej reči roku 2005 bola sloboda mimoriadne frekventovaným pojmom.

Podobne aj Bill Clinton pracoval so symbolom slobody, no ešte viac so symbolom demokracie. Sloboda a demokracia tvorili základ, z ktorého vychádzala aj jeho idea globálnej misie USA. Globálna misia spočívala v budovaní slobody a demokracie vo svete, nie však primárne militantne, ale budovaním vzťahov. Na to je však potrebné budovať slobodu a demokraciu, silnú Ameriku doma.

Ešte koncom roka 1991 v sérii prejavov na Georgetownskej univerzite a potom aj pri oznámení svojej kandidatúry v októbri 1991 použil termín new covenant (nový pakt, nová zmluva), ktorým charakterizoval svoju politickú filozofiu i program. Obsahovo ho rámcoval slovami „viac príležitostí pre všetkých, viac zodpovednosti od všetkých a väčší zmysel pre spoločné ciele“. V úrade prezidenta potom „new covenant“ chápal ako novú sociálnu dohodu medzi vládou USA a občanmi.

Barack Obama vo svojej prvej inauguračnej reči nadviazal na tento clintonovský covenant, pakt, no s výraznejším posunom pozornosti k „lepšej budúcnosti“. Práve týmto posunom Obama ukotvil svoju rétoriku v „civil religion“.

Trumpovu toxickú rétoriku, narábanie so symbolmi a sprznenie civil religion smerom k náboženskému nacionalizmu tu nebudeme rozoberať. Ponaučenia z uplynulých rokov by boli samostatnou témou, no pre nás je podstatnejšia aktuálna zmena, nástup nového prezidenta Joea Bidena.

Vzhľadom na silnú polarizáciu americkej spoločnosti a z toho vychádzajúce výzvy boli v Bidenovom inauguračnom prejave slová o jednote (zmierení) očakávané. Jednota je podľa Bidena morálnou i politickou nevyhnutnosťou. Američania nemôžu zvíťaziť nad pandémiou, obnoviť dôveru i ekonomiku ani čeliť rasizmu, ak nebudú jednotní. V kontexte silného symbolu nádeje bude mať jednota spolu s budúcnosťou dôležité miesto v Bidenovej rétorike po celé funkčné obdobie. Jeho výzva na jednotu vychádza z tradície a podstatných čŕt amerického civil religion.

Korene civil religion siahajú do dávnych rímskych čias. Postupne sa vyvíjalo až do dnešnej podoby – pre religiózny obsah a transcendentnú funkciu najviac viditeľne práve v USA (v Európe má skôr osvietenskú podobu s dôrazom na demokraciu, ľudské práva a pod.). Ide o pretlmočenie náboženských symbolov a náboženského jazyka sekulárnym a politickým jazykom. Podobne ako v dávnych časoch aj dnes vyjadruje konsenzus, spoločné chápanie hodnôt, ideálov, princípov či symbolov, ale aj interpretáciu udalostí. Ide o akýsi verejný étos, súbor hodnôt dôležitých na sebaporozumenie spoločnosti i občianstva, a to vo svetle vyšších hodnôt či vyšších právd. Pre Bidena sú týmito vyššími hodnotami, respektíve vyššími pravdami dôstojnosť, slušnosť, nádej a v neposlednom rade zmierenie.

Inauguračná reč nového amerického prezidenta Joea Bidena, ukotvená v typicky americkom civil religion, bola dôstojnou a bezpochyby najlepšou reakciou na toxickú rétoriku jeho predchodcu, pravdivým pomenovaním reality a zároveň ponukou nádeje i vízie lepšej budúcnosti. A samotnému konceptu „civilného náboženstva“ vrátil dôstojnú a inšpiratívnu podobu.

Joe Biden

Komentáre

Teraz najčítanejšie