Denník N

Anton Neuwirth by sa dnes dožil sto rokov

Anton Neuwirth, Ján Čarnogurský a František Mikloško na tlačovej konferencii KDH v roku 2000. Foto - TASR
Anton Neuwirth, Ján Čarnogurský a František Mikloško na tlačovej konferencii KDH v roku 2000. Foto – TASR

V roku 2021 sa nám roztrhne vrece s oslavami nedožitých stých narodenín mnohých slovenských osobností. Tlačová agentúra SR ich napočítala štyridsaťsedem.

Katarína Kolníková, Soňa Kovačevičová, František Zvarík, Alexander Dubček, Pavol Hnilica, Július Filo st., Ladislav Guderna, Karol Strmeň, Štefan Boleslav Roman a takto by sme mohli pokračovať. Ja sa dnes zastavím pri inom z tohto zoznamu: Antonovi Neuwirthovi, ktorý by sa dožil sto rokov 22. januára.

Lekár Anton Neuwirth, po otcovi žid, po matke katolík, bol vzdelaním a rozhľadom Európan. Ovládal plynule šesť jazykov: nemčinu, maďarčinu, francúzštinu, angličtinu, taliančinu, latinčinu.

Svoj život videl na Slovensku – v roku 1949 sa vrátil s celou rodinou zo študijného pobytu v Zürichu, hoci nad krajinou sa už začalo „zmrákať“. Po návrate vybudoval v Košiciach od základu Ústav lekárskej chémie. Jeho odborný rozlet netrval dlho, v roku 1953 ho pre náboženskú činnosť ŠtB zatkla a po roku vyšetrovania ho odsúdili na 12 rokov väzenia. Doma zostala manželka a štyri deti. Neuwirth zostal vo väzení pevný. Po záverečnej reči a vynesení rozsudkov v Prahe prišiel za ním „vedúci“ skupiny odsúdených Ladislav Hanus a poďakoval mu za statočnú záverečnú reč.

V roku 1960 sa na amnestiu dostal na slobodu a postupne sa vypracoval na primára oddelenia klinickej biochémie najprv v Čadci, potom v nemocnici v Martine. V Čadci stál za významným odhalením výskytu alkaptonúrie, dedičnej choroby, ktorá postihuje najmä pohybové ústrojenstvo. V roku 1973 ho v nemocnici v Martine vyzvali, aby vystúpil z Cirkvi. Odmietol, a tak až do dôchodku v roku 1987 pracoval na poste zástupcu primára. V roku 1994 bol Neuwirth vymenovaný za veľvyslanca vo Vatikáne. Požíval vo Vatikáne všeobecnú úctu, pápež Ján Pavol II. ho verejne nazýval svojím priateľom. Napriek tomu ho vláda Vladimíra Mečiara v roku 1996 z Vatikánu stiahla. Prezident Kováč ho odmietol odvolať, bol v Bratislave, potom ešte chvíľu vo Vatikáne. Po skončení funkčného obdobia Michala Kováča v roku 1998 ho Mečiarova vláda definitívne odvolala. Anton Neuwirth zomrel 21. septembra 2004.

Anton Neuwirth niesol v sebe svoje židovstvo i kresťanstvo. Jeho rodina po otcovej strane zahynula v nemeckých koncentračných táboroch. Bol si vedomý dejinného poslania židovského národa, ktoré mu určil Hospodin. Možno preto ako žid i kresťan hovoril, že dokiaľ Židia neodpustia holokaust, vo svete nebude pokoj. To však je asi nadľudská požiadavka.

Život Antona Neuwirtha predstavuje kresťana budúcnosti. Svoju vieru si podržal v ťažkých skúškach života, neváhal obetovať slobodu i úspech v práci. Rovnako v čase slobody si podržal svoju hrdosť a ľudskú tvár. Bol vzdelaný, ale tolerantný a prostý srdcom. Pravda, ku ktorej dospieval svojím životom, bola preňho záväzná. Aj ako kresťanský politik vzbudzoval prirodzený rešpekt v prostredí, kde sa pohyboval. Z úcty k jeho životu ho KDH zvolilo za jediného čestného predsedu hnutia. Ako ľudský a politický vzor i odkaz!

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie