Denník N

Plodí nevedomosť sebavedomie? Slávny Dunningov-Krugerov efekt sa netýka len „hlupákov“, ale väčšiny populácie

Dunningov-Krugerov efekt hovorí, že prevažná väčšina ľudí má sklon nadhodnocovať svoj výkon. Ilustračné foto – Adobe Stock
Dunningov-Krugerov efekt hovorí, že prevažná väčšina ľudí má sklon nadhodnocovať svoj výkon. Ilustračné foto – Adobe Stock

V ostatnom období je Dunningov-Krugerov efekt podrobený kritike – od toho, že je kultúrne závislý, nie vždy sa ho darí replikovať, až po to, že vôbec neexistuje, lebo ide len o prejav štatistickej chyby. Denník N oslovil psychológa z SAV a matematika z UK v Bratislave, aby o psychologickom jave povedali viac.

V roku 1995 vošiel McArthur Wheeler do dvoch bánk v Pittsburghu, aby ich za bieleho dňa vylúpil.

Zlodej sa nijako viditeľne nemaskoval a bol presvedčený, že pre bezpečnostné kamery bude neviditeľný, ak sa potrie šťavou z citróna. „Ale veď som mal na sebe šťavu,“ čudoval sa prekvapene polícii, ktorá ho čoskoro po čine zatkla.

Týmto príbehom sa začína jeden z najznámejších psychologických článkov, ktorý v roku 1999 napísali psychológovia Justin Kruger a David Dunning z Cornellu.

Podľa ich mien sa jav opísaný v štúdii nazýva ako Dunningov-Krugerov efekt a znamená, že „prevažná väčšina ľudí má tendenciu nadhodnocovať svoj výkon – hoci sme reálne v úlohe dosiahli slabý výkon, myslíme si, že sme si nepočínali až tak zle“, ako pre Denník N vysvetlil psychológ Matúš Grežo.

Odborník pôsobí v Ústave experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV.

V experimentoch o humore, gramatike a logike autori štúdie ukázali, že tí, ktorí sa zo všetkých účastníkov umiestnili v dolnej štvrtine, „výrazným spôsobom nadhodnocovali svoj výkon v teste a aj svoje schopnosti“, ako uvádza štúdia.

Podľa Dunninga a Krugera trpia ľudia, ktorí nie sú kompetentní a nemajú príslušné znalosti a zručnosti, hneď dvakrát: „Nielenže dospievajú k chybným záverom a robia zlé rozhodnutia, ale ich nekompetentnosť ich okráda o meta-kognitívnu schopnosť, aby si toho boli vôbec vedomí.“

Aby psychológovia ukázali, čo jav znamená, odvolávajú sa aj na Charlesa Darwina, ktorý v knihe O pôvode človeka napísal: „Nevedomosť častejšie ako poznanie plodí sebavedomie.“

Zľudovel

Výskum sa stal čoskoro hitom, ktorý prenikol aj medzi laikov.

V roku 2000 štúdiu ocenili Ig Nobelovou cenou a v roku 2017 o nej zložili aj pieseň na motívy árie Nessun dorma z Pucciniho opery Turandot. „Nevedia, že nevedia,“ spieva sa v piesni. „Niektorí neschopní ľudia majú hlúpu predstavu, že čokoľvek robia, je skvelé.“

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Človek

Omyly mysle

Veda

Teraz najčítanejšie