Denník N

V čom je sila populistických lídrov?

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

Donald Trump nám namiesto bláznovstva ukazuje, ako fungujú nástroje, ktoré dokážu ľudí ovplyvniť.

Autorka je doktorandka v oblasti sociálnej psychológie

Po nedávnom útoku na americký Kapitol si ešte viac ľudí uvedomuje, akú majú populistickí lídri vo svete moc. Stretávam sa hlavne s veľkým hnevom, a otázkami, prečo niekto verí Trumpovi a jeho šialenstvám. Myslím, že otázku si musíme položiť úplne inak. Nemôžeme sa pozastaviť pri tom, aké má Trump názory, a povedať si, že ľudia, ktorí mu veria, sú blázni a jeho dav je šialený. Práve naopak: my si musíme klásť otázku, ako je možné, že majú iracionálni politici takú moc a taký vplyv. Inak im nikdy nikto nebude vedieť čeliť.

Donald Trump nám namiesto bláznovstva ukazuje, ako fungujú nástroje, ktoré dokážu ľudí ovplyvniť bez ohľadu na to, či my osobne s jeho názormi súhlasíme, či sú správne alebo nesprávne. Niektoré jeho kroky sú nepredvídateľné, a v jeho politike bolo veľa okamihov, keď sme si povedali, že to azda nemôže myslieť vážne. Väčšina ľudí sa však asi zhodne, že jeho posledný výstup pred Kapitolom a útok jeho priaznivcov na Kapitol bol jedným z jeho „najsilnejších“ momentov.

Na to, aby sme pochopili silu akéhokoľvek lídra, napríklad aj Trumpa, musíme sa najskôr zamyslieť, kto sú jeho voliči, jeho priaznivci. Sú to bežní Američania, ktorí sa cítia ukrivdení, nevypočutí a zatlačení do kúta. A Trump je niekto, kto im dáva najavo, že s nimi cíti, že ich vypočuje, napraví škody, a tým im dáva nádej, vieru v zmenu. A to je presne to, čo mu dáva moc, ktorú má. Videli ste niekedy nejaké jeho vystúpenie pred ľuďmi?

Vo vnútri Trumpovej mašinérie

Trumpov imidž je imidž človeka, ktorý sa nikoho a ničoho nebojí, je nezávislý od veľkých firiem, a vďaka svojmu vlastnoručne vybudovanému bohatstvu je neovplyvniteľný a nepodplatiteľný, pretože on peniaze naozaj má. Nepotrebuje teda kradnúť, a to je niečo, na čo ľudia dobre počúvajú v období, keď slová korupcia a krádež počujú na každom rohu. Trump nemá navonok čo skrývať, nehanbí sa za svoje na mieru šité obleky, pretože si ich môže dovoliť, zarobil si na ne. Tento americký sen človeka, ktorý sa vlastnou prácou dostal na vrchol, je niečo, na čo takisto ľudia v Amerike dobre počúvajú.

Dáva im to nádej, pretože sa aspoň na chvíľu cítia, že aj oni niečo takéto môžu dosiahnuť a že je to možné práve v ich úžasnej krajine – v Amerike. Krajine nádejí na lepší zajtrajšok. Toto bola tá Amerika, ktorú jeho voliči chceli vidieť v oboch jeho kampaniach.

A k tomu sa už veľmi jednoducho pripojí rétorika rozdielov a nenávisti voči „tým druhým“, ktorí im tú ich Ameriku berú a kradnú príležitosti. Vytvorenie spoločného nepriateľa ľudí spája, a to nielen v Amerike, ale, samozrejme, aj pri brexite a ďalších udalostiach vyvolaných populizmom. Napokon, na Slovensku je krásnou ilustráciou tohto príkladu obraz Vladimíra Mečiara. Spontánny usmievavý chlapík je to, čo jednoducho zaberie, keď ho spojíte s túžbou predviesť sa, robiť veľké gestá a milujete davy, ktoré skandujú vaše meno. Ak tým davom ešte dáte pocit, že niekto im chce ukrivdiť a vy ich od toho zachránite, máte často recept na úspech. Ale nie je to všetko.

Trump a mnohí ďalší úspešní lídri sú uveriteľní aj vďaka svojim vystúpeniam. Trump chodil medzi svojich priaznivcov, nech sa dialo čokoľvek, dokonca aj počas covidu, len aby im ukázal svoju neprispôsobivosť, nebojácnosť a silu čeliť dokonca aj svetovej pandémii.

Pri podrobnejšom sledovaní Trumpových prejavov uvidíte nielen zdatného rozprávača s „výbornou pamäťou na čísla“, ktoré v jeho podaní znejú ako „fakty“, pretože ich dokáže rýchlo chrliť bez ohľadu na to, či sú pravdivé, ale aj to veľkolepé divadlo okolo neho. Je to, bohužiaľ, smutné prirovnanie, ale pri analýze Hitlerových norimberských zjazdov uvidíte niečo podobné. Skutočne zdatný líder (a jeho tím) si totiž na svoje vystúpenia dokáže vytvoriť takzvané „podhubie“, a to tým, ako celú udalosť a jej prostredie naplánuje.

Všimnime si, že všetky Trumpove masové vystúpenia sa začínajú čakaním na lídra spojeným s veľmi rigoróznou bezpečnostnou kontrolou pred tým, ako to celé vypukne. Premyslené je aj to, kde sú postavení novinári – je totiž dôležité, že ak sa bude Trump k nim chcieť vyjadriť a dehonestovať ich, musí na nich byť dobre vidieť, a preto sú novinári separovaní na jednom mieste. Aj toto je veľmi dôležité, pretože médiá, ktoré Trump tak nemá rád, sú zrazu fyzicky obopnuté Trumpovými priaznivcami. Dovoliť davu zažiť na vlastnej koži takúto reprezentáciu sociálnych vzťahov je jednoducho veľmi efektívne a dodáva mu pocit sily.

Zároveň v prípade Trumpa ľudia v napätí očakávajú lídra, zatiaľ čo v pozadí hrá populárna americká hudba, napríklad hitovky od Brucea Springsteena. Atmosféra je priateľská, ľudia sa bavia, tancujú, zoznamujú sa medzi sebou v dave. Nejde tu o jedinečnosť v zmysle toho, že na iných lídrov ľudia nečakajú, ale o to, že ak niekam ako účastník prídete a ste ochotní na nejaké vystúpenie dlho čakať, musí mať pre vás veľký zmysel a to je to, čo lídrovi zvyšuje jeho kredit. Zároveň je dôležité si uvedomiť, že ľudia, ktorí tu spolu čakajú, si vzájomne utvrdzujú, že v tom nie sú sami, že takých, čo Trumpovi dôverujú a prišli si ho vypočuť a podporiť, je obrovské množstvo. Nastáva tam určitá fyzická spolupatričnosť a pocit toho, že je nás veľa.

Potom, za špecificky zvolenej americkej vlasteneckej piesne, prichádza na tribúnu Trump. Kýva ľuďom, usmieva sa, robí spontánne gestá a na hlave má šiltovku, ktorú rozdávajú ľuďom počas volebnej kampane. Napriek kvalitnému obleku sa aj vďaka tejto šiltovke stáva jedným z nich. Potom prichádza samotný prejav, ktorý Trump ako zdatný rétor prenáša spamäti. Bez ohľadu na to, čo si o ňom myslíme, treba povedať, že v jeho prejave – nech už je akokoľvek dlhý a odbočuje od tém – sú momenty, ktoré v celkovom chaose sprostredkúvajú jasné posolstvo. Naša krajina už toho má dosť, uskutočnenie zmien je vo vašich rukách, vy ste silnejší, múdrejší, vy ste tí praví a odvážni republikáni!

V prejave sú zároveň okamihy, pri ktorých sa Trump prihovára konkrétnym ľuďom, ktorých mená vie spamäti. V tomto prípade je to oveľa dôležitejšie ako samotná rétorika. Toto je to, čo mu dodáva nekonečný kredit, pretože ľudia, ktorí za ním prišli, sa cítia vypočutí a neprehliadnutí. Toto je tá vízia Ameriky, ktorú chcú dostať naspäť. Trumpovo vystúpenie tak nie je len o ňom samom, ale je aj o bežných ľuďoch, ktorí za ním prišli a ktorých on za to dokáže oceniť; dokonca im v určitom momente povie, že ich miluje a že už nebude prejav ďalej naťahovať, lebo vie, že im je zima. Povedzme si na rovinu: kto toto dokáže lepšie ako on?

Samozrejme, k Trumpovmu prejavu sa pripája ľudská chuť po dezinformáciách a hoaxoch, pretože povedať nepravdu a prezentovať ju ako pravdu trvá pár minút, zatiaľ čo poprieť ju, overiť zdroje a kvalitu a pravdivosť informácií trvá minimálne pár hodín. Oveľa jednoduchšie uveríme Trumpovi na tribúne, ako si doma sadneme za počítač a budeme vyhľadávať, a premýšľať, a komplikovať niečo, čo z Trumpových úst znie tak jednoducho a uveriteľne.

Záverom Trumpových vystúpení, samozrejme, býva „americký úlet“ v podobe tancovania na pieseň YMCA, ktorá celý prejav odľahčí, Trump svojich vyznávačov rozveselí svojím spontánnym tancom a ukáže ľuďom, že je jedným z nich.

Niečo podobné sme mohli vidieť aj pri jeho prejave pred útokom na Kapitol. Nešlo však len o pár viet, ktoré boli v médiách často prezentované bez kontextu:

„Budeme kráčať smerom k Pennsylvania Avenue, milujem Pennsylvania Avenue, a budeme pri Kapitole a budeme sa snažiť dodať… Demokrati nemajú šancu. Nikdy za nič nevolia, ani jeden hlas. Ale my tam pôjdeme a budeme sa snažiť dodať našim republikánom, tým slabým, pretože tí silní našu pomoc nepotrebujú, budeme sa snažiť dať im pocit hrdosti a odhodlania, pretože to potrebujú na to, aby sme vrátili krajinu do našich rúk.“

Týchto pár viet z Trumpovho prejavu je len jedným z mnohých efektívnych nástrojov lídrov. Nejde o to, či sú povedané správne, trefne a jasne, čo by sme od zdatných rétorov čakali, ale ide o to, kde a komu sú tieto slová povedané. Ide o kontext, o ľudí, o danú chvíľu. Najväčším zdrojom Trumpovej moci nie je on sám, ale sú to ľudia, ktorí ho nasledujú. Trump bol v tej chvíli presne tým, kto im dodal odvahu „zachrániť Ameriku“.

Poučením z tejto udalosti by malo byť niečo úplne iné ako hnev a depresia. Má zmysel sa z takýchto udalostí učiť a poučiť. Nečakať na to, kým populizmus celý svet pohltí a zahltí konšpiráciami, ale brániť sa, hľadať tie správne nástroje na to, ako si ľudí vedieť získať pre dobrú vec.

Zdroje:

Haslam, S. A., Reicher, S. D., & Platow, M. J. (2020). The new psychology of leadership: Identity, influence and power (2nd ed.). Routledge.

Kershaw, I. (2001). The“ Hitler myth“: Image and reality in the Third Reich. Oxford University Press, USA.

Maskor, M., Steffens, N. K., & Haslam, S. A. The Psychology of Leadership Destabilization: An Analysis of the 2016 US Presidential Debates. Political Psychology.

Reicher, S., & Hopkins, N. (2003). On the Science of the Art of Leadership. Leadership and power: Identity processes in groups and organizations, 197.

Reicher, S., Haslam, S. A., & Hopkins, N. (2005b). Social identity and the dynamics of leadership: Leaders and followers as collaborative agents in the transformation of social reality. The Leadership Quarterly, 16(4), 547-568.

Reicher, S., Hopkins, N., Levine, M., & Rath, R. (2005a). Entrepreneurs of hate and entrepreneurs of solidarity: Social identity as a basis for mass communication. International review of the Red Cross, 87(860), 621-637.

Reicher, S., & Haslam, S. A. (2017). The politics of hope: Donald Trump as an entrepreneur of identity. Why irrational politics appeals: Understanding the allure of Trump, 25-40.

Reicher, S., Cassidy, C., Wolpert, I., Hopkins, N., & Levine, M. (2006). Saving Bulgaria’s Jews: An analysis of social identity and the mobilisation of social solidarity. European Journal of Social Psychology, 36(1), 49-72.

Spotts, F. (2002). of the book: Hitler and the Power of Aesthetics. The Overlook Press.

Donald Trump

Komentáre

Teraz najčítanejšie