Manželia Nátherovci ocenení Bielou vranou: Keď máme talianske manželstvo, sme šťastnejší

Jolana Nátherová sa v detstve s rodinou presťahovala z vylúčenej rómskej komunity do dediny. Úspešne sa počas dospievania integrovala, až kým v dospelosti nezistila, že nevie, kam vlastne patrí.

Mala 29 rokov, cestovala v autobuse, a keď sa otvorili dvere na zastávke, zbadala rómske deti hrabať sa v kontajneri. Vystúpila, rozplakala sa a uvedomila si, že chce zistiť viac o svojej rómskej kultúre.

S manželom Štefanom založili komunitné centrum Nádej deťom, kde pomáhajú škôlkarom, aby neboli preraďovaní do špeciálnych škôl. Venujú sa aj dospievajúcim a dodávajú sebavedomie rómskym ženám. Za svoju prácu získali ocenenie Biela vrana.

V rozhovore sa dočítate:

• ako sa vo vzťahu vyrovnávajú s tým, že sú Rómka a Neróm;
• že v slovenčine používame málo pochvál;
• čo by mal premiér Matovič urobiť na zlepšenie života Rómov.

Ako ste sa spoznali?

Štefan: To bolo ešte v minulom storočí, v nedeľu 17. januára sme mali 40. výročie od uzavretia manželstva. Spoznali sme sa na strednej škole v Banskej Bystrici, na internáte. Ja pochádzam z Brezna, manželka od Levíc.

Organizátori Bielych vrán o vás napísali, že inklúziu žijete každý deň.

Jolana: Obaja si oveľa viac uvedomujeme, aké zložité je pre Rómov a majoritu žiť spolu. Naše hodnoty sú odlišné, aj naša história a kultúra, ktorá sa podobá viac na tú orientálnu kultúru. Majorita nám vytýka, že nevieme plánovať a pracovať s financiami.

A čo vy na to?

Jolana: Je to možno aj preto, že v našom rómskom slovníku nemáme slovo budúcnosť. Na to nadväzujú všetky ostatné veci, ako si plánovať veci do budúcna. Je to orientálne – žijeme tu a teraz. A keď sa nám niečo v živote nedarí, hovoríme, že to bol osud. Potom sa s tým ľahšie zmierime. Berieme to tak, že aj to dobré, ale aj to zlé je náš osud.

Tým, s ktorými pracujeme, sa snažíme ukázať, že majú život vo svojich rukách. Môžu snívať, plniť si sny. Ale uvedomujeme si, že bez podpory majority to nedokážeme. A keď uvažujeme o našom manželstve, tak som veľa získala, ale aj veľa stratila.

Čo tým myslíte?

Jolana: Stratila som svoju identitu v zmysle rómstva. Ale uvedomila som si, že je v mojich rukách, v čom sa budem integrovať a čo si nechám ako súčasť svojej identity. Aj našim klientom, najmä deťom, sa snažím pomôcť podobne sa zorientovať, aby mohli byť v živote šťastnejší. Lebo si budú uvedomovať svoje rozhodnutia a aj následky, aby už nemuseli byť takí prekvapení, ako som bola ja – že čo sa mi to deje.

Hovoríte o rozdieloch v kultúre či v hodnotách. Ako ste sa s tým v manželstve vyrovnávali?

Štefan: Ukazovalo sa to