Sudca Macek ocenený Bielou vranou: Po akcii Plevel som zvažoval, že sa vzdám funkcie

Nedávno si na pôde americkej ambasády prevzal Cenu Jána Kuciaka za transparentnosť. V nedeľu sa stal ďalším laureátom Bielej vrany. Predseda Okresného súdu v Žiline Jaroslav Macek hovorí, ktoré z ocenení ho viac prekvapilo.

V rozhovore si prečítate aj:

• že o tom, že povedie súd aj s protischránkovým registrom, sa dozvedel pri menovaní za predsedu;
• aké to bolo vybudovať register na zelenej lúke;
• prečo je diskusia o podmienkach väzby legitímna;
• prečo sa pri otázkach na súdnu mapu cíti v konflikte;
• prečo sa nepridal k výzve ministerke, aby návrh reformy stiahla.

Keď vám oznámili, že dostanete ocenenie Biela vrana, čo ste si pomysleli ako prvé?

Že dcéra bude na mňa pyšná a že je to niečo, čo sa nedá kúpiť. Potešil som sa.

Aké je to v spoločnosti Bielych vrán? 

Pozrel som si podrobnejšie, kto všetko toto ocenenie má. Keď som videl meno bývalej ombudsmanky, ministra, zopár poslancov, tak mám pocit dobrej spoločnosti.

Nedávno ste si prevzali Cenu Jána Kuciaka za transparentnosť, ktorú vám udelila americká ambasáda. Ktoré ocenenie vás zaskočilo viac? 

Cena od ambasády, pretože sústavne mi z nej vyvolávali, ale ja som nereagoval. Myslel som si, že zase je to niekto, kto len zháňa štatistické údaje o Registri partnerov verejného sektora, alebo ide o vyplnenie nejakého dotazníka ohľadom boja proti praniu špinavých peňazí. Boli skutočne neodbytní, tak som zavolal späť a zrazu som zistil, že mi chcú odovzdať cenu.

S preberaním cien je spojené isté nálepkovanie. Pre dezinfoscénu ste sa razom stali americkým sluhom. Zvažovali ste pred prijatím tohto ocenenia či Bielej vrany, čo vás čaká? 

Pred cenou z ambasády mi to vôbec nenapadlo. Až keď to prišlo. Prekvapilo ma, že ma niektorí chceli dokonca vyšetrovať za to, či som tam bol v pracovnom čase a za aké peniaze. Tým sa len potvrdilo, ako robím dobre, že keď idem prednášať, tak si beriem dovolenku alebo to robím mimo pracovného času. To bolo aj v tomto prípade. Prišiel som na vlastnom aute, na vlastné náklady a zobral som si v práci dovolenku.

Obe ceny ste dostali za svoju prácu. Ste predsedom Okresného súdu Žilina, pod ktorý spadá protischránkový register. Je to nástroj boja proti praniu špinavých peňazí a aj vďaka nemu sme transparentnejší. Pre mnohých je to niečo výnimočné. Vy sa na register pozeráte ako? 

Pre mňa bol register výnimočný v tom, že sme ho vytvorili na zelenej lúke, bez možnosti sa niekde inšpirovať. Museli sme vytvoriť niečo, čo sme nemali kde odkopírovať. Keď sme register vytvárali, boli sme asi prví na svete. Dnes sa už takéto registre musia vytvoriť povinne, pretože štátom Európskej únie táto povinnosť vyplýva priamo z európskej smernice. A tým je výnimočnosť nášho registra, v tomto zmysle, preč.

Ak ho teraz zakladajú aj v iných štátoch, pýtajú si od vás radu? 

Záujem zo zahraničia je. Hľadajú inšpiráciu aj prostredníctvom konferencií, na ktorých som sa zúčastnil. Tam sa veľmi pýtajú na skúsenosti, čoho sa vyvarovať, čím sa inšpirovať.

Kým sme nemali register, mnohé verejné peniaze mizli v daňových rajoch. Novinári na to upozorňovali, nemalo to žiaden efekt. Bola to istá bezmocnosť. Ako ste toto obdobie vnímali vy ako sudca?