Keď ťa naštve prezidentka v extraviláne
Je mi ľúto, koľko ľudí je tak nekonečne frustrovaných, že ich dokáže ničiť to, že sa bola pani prezidentka prejsť.
Dala som „páčik“ k príspevku pani prezidentky, ktorý obsahoval fotky z extravilánu (milujem toto slovo, pred rokom som netušila, že existuje). Občas si čítam komentáre. Niežeby som chcela, ono to ide nejako samo. Asi nejaká forma kyber-masochizmu. Nie je to múdre, ale má to aj výhody: vždy po prečítaní si svoju bublinu vážim ešte viac.
Nedávno som sa takto chtiac-nechtiac (viac nechtiac) dostala ku komentárom na tému „chladiace boxy v Nitre”. Tušila som, že sme závistlivý národ (sama občas túto pliagu pociťujem), ale nikdy by mi nenapadlo, že si budeme závidieť smrť, že budeme závidieť pohrebným službám, že si hovadsky zarobia. Hrobári nestíhajú, ale mali by, lebo sa nabalia. Já ti, Karle, nevím.
Asi ma už ani neprekvapuje, koľko ľudí je hlúpych (a začínam pomaly veriť tomu, že nám tým testovaním poškodzujú mozgy), skôr mi je ľúto, koľko ľudí je tak nekonečne frustrovaných, že ich dokáže ničiť to, že sa bola pani prezidentka prejsť v extraviláne.
