Denník N

Sociologička Lampl: Rôzne názory mali maďarské strany aj v minulosti, dokázali však spolupracovať

Zuzana Lampl. Foto - archív Zs. L.
Zuzana Lampl. Foto – archív Zs. L.

Dlhodobé konflikty maďarských strán môžu spôsobiť, že sa už maďarský politický subjekt do parlamentu nedostane, hovorí sociologička Zuzana Lampl.

Ak maďarské strany nedokážu vytvoriť jednotnú platformu, môžu stratiť dôveru časti svojich potenciálnych voličov, vraví sociologička Zuzana Lampl. Keď to bude dlho trvať, tak sa môže stať, že už žiadny zjednotený maďarský politický subjekt nebude stačiť na to, aby získal potrebné množstvo hlasov.

Maďarské strany boli súčasťou slovenského parlamentu od roku 1990 až do posledných volieb. Zuzana Lampl napísala knihu, v ktorej rozpráva príbeh vzniku prvých maďarských strán a účasť maďarských politikov v nežnej revolúcii. Z rozhovoru, ktorý vznikol pre projekt Denníka N Pozsonyi podcast, sa okrem iného dozviete:

  • aká bola a aká je politická identita Maďarov na Slovensku,
  • čo je hlavné ponaučenie pre súčasných politikov z vývoja počas a po nežnej revolúcii,
  • či môže mať zjednotená maďarská strana šancu na dlhodobý úspech.

Vo svojej knihe tvrdíte, že politická identita Maďarov na Slovensku bola diferencovaná už počas nežnej revolúcie. Väčšina však sympatizovala s národno-konzervatívnou politikou. Prečo to tak bolo?

V období od novembra 1989 do konca roku 1990 sa o politickú reprezentáciu v tom čase vyše polmiliónovej maďarskej populácie usilovala Maďarská nezávislá iniciatíva (MNI), hnutie Együttélés-Spolužitie, a Maďarské kresťanskodemokratické hnutie. Tieto strany predstavovali liberálnu, národne orientovanú kresťanskodemokratickú a konzervatívnu orientáciu, a podľa výsledkov parlamentných a komunálnych volieb v roku 1990 sa väčšina maďarských voličov priklonila práve k tým posledným dvom. Ale národno-konzervatívna orientácia bola silná aj v prípade slovenských voličov, veď v parlamentných voľbách bolo KDH druhou, SNS treťou najsilnejšou stranou, a KDH vyhralo komunálne voľby. Príčin je viac, ale určite treba spomenúť, že od decembra 1989 sa už začínala tematizovať národná a národnostná otázka. Podľa kanadského bádateľa Jamesa Krapfla to nebola náhoda, ale manéver novembrovej politickej elity na odvrátenie pozornosti občanov od vtedy najdôležitejšej otázky, čiže aké má byť ďalšie smerovanie politického vývoja Československa.

Platí aj v súčasnosti, že Maďari na Slovensku sympatizujú hlavne s národno-konzervatívnou ideológiou?

Aj keď je politická identita Maďarov diferencovaná, väčšinu spája požiadavka reprezentovania ich národnostných záujmov. Maďari vôbec nie sú zakuklení do seba, nie je to spoločenstvo, ktoré sa zatvára, respektíve sa orientuje prednostne na Maďarsko. Väčšina Maďarov považuje Slovensko za svoju vlasť a považujú samých seba za občanov Slovenska, ale zároveň si uvedomujú aj svoju národno-kultúrnu odlišnosť – ktorá nie je zameraná proti slovenským záujmom – , a tú si chcú zachovať. Ich historická, aj tá novodobo historická skúsenosť je však taká, že ich záujmy, zamerané na zachovanie maďarskej identity (súčasne popri slovenskej občianskej identite) obhajujú maďarské strany. Preto sa obávajú, že bez maďarskej parlamentnej reprezentácie môže dôjsť k tomu, že tieto záujmy budú odsunuté na vedľajšiu koľaj.

Počas nežnej revolúcie boli maďarské politické elity na Slovensku mimoriadne aktívne a pripravené. Maďarská nezávislá iniciatíva vznikla o deň skôr ako VPN. Poznáme už presné dôvody, prečo to tak bolo a prečo mohli byť takí inovatívni?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Maďarské strany na Slovensku

Pozsonyi podcast

Slovensko

Teraz najčítanejšie