Bežal sto kilometrov, svetový rekord mu ušiel o 12 sekúnd. Prečo takýmto behom nedominuje Afrika?
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Dobrý deň
Američan Jim Walmsley, jeden z najlepších ultrabežcov na svete, sa cez víkend pokúsil o prekonanie svetového rekordu v behu na 100 kilometrov.
Na okruhu v Arizone to šesť hodín vyzeralo tak, že bude úspešný. Až prišli rozhodujúce minúty.
Cieľová rovinka merala takmer 800 metrov a keď sa Walmsley objavil na jej začiatku, mal k dobru necelé tri minúty. Niekoľkohodinové preteky sa zmenili na boj o každú sekundu.
Američan ho napokon prehral. Výsledný čas 6:09:26 h znamená, že za svetovým rekordom zaostal o 12 sekúnd.
Walmsley prišiel do cieľa úplne vyčerpaný a kvôli zraneniu z úvodu pretekov aj zakrvavený. Na prekonanie rekordu mu nestačilo ani priemerné tempo 3:42 min/km.
Opäť sa tak potvrdilo, akou náročnou a nevyspytateľnou disciplínou je beh na 100 kilometrov. V minulosti sa o rekord pokúšali viacerí úspešní maratónci vrátane Afričanov, no neuspeli.
Výklus ju pravidelný týždenný newsletter o behu, vychádza každý utorok. Posielame ho aj e-mailom, vypočuť si ho môžete aj ako podcast na kanáli Šport Denník N vo vašej podcastovej aplikácii.
Jim Walmsley patril k dobrým bežcom už na strednej škole, na krátkych tratiach sa však neprejavil potenciál, ktorý by mu dovolil uvažovať o kariére vrcholového športovca.
V rodnom Phoenixe sa preto prihlásil na Americkú akadémiu vzdušných síl a po ukončení štúdia ho mala čakať kariéra pri medzikontinentálnych balistických raketách.
So špecializáciou začal v Kalifornii a pokračoval v Montane. V okolí mesta Great Falls ho však zaujala tamojšia príroda a pri jej objavovaní začal objavovať aj svoju výnimočnú bežeckú vytrvalosť.
Spal na gauči, aby šetril na preteky
Prvý významný ultrabeh vyhral už v roku 2014, no športom sa v tom čase vedel uživiť len čiastočne. Pracoval preto na polovičný úväzok v predajni bicyklov, prespával na gauči a bol odkázaný na pomoc rodičov. Mal už 26 rokov, keď prišiel prelomový rok 2016. Paradoxne, najviac na seba upozornil na pretekoch, v ktorých skončil medzi porazenými.
Nádejný ultrabežec prvýkrát štartoval na slávnom 160-kilometrovom behu Western States a po 150 kilometroch mal náskok na traťový rekord takmer 40 minút. Pri prechode cez rieku
