Denník N

Pre demokraciu sú silné inštitúcie dôležitejšie ako dobrí ľudia

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Akákoľvek tolerancia k nebezpečnému a nesprávnemu konaniu v mene rýchlejšieho presadenia Dobra je nielen naivná, ale hlavne nebezpečná.

Autor je historik, Historický ústav SAV

Notoricky známe tvrdenie „kto nepozná svoju minulosť, je odsúdený ju opakovať“ je síce klišé, to však neznamená, že nemá oporu v realite. Rozumná interpretácia minulosti nás môže upozorniť na možné riziká v prítomnosti. V roku 2018 český historik Jakub Rákosník uverejnil v novinách A2larm článok Nebezpečí přílišného vzpomínání. Analyzoval v ňom dôvody, prečo sa komunistom v roku 1948 podarilo ovládnuť Československo. Jeho závery sú v mnohom aktuálne aj pre súčasnú situáciu na Slovensku.

Rákosník píše, že z hľadiska potenciálneho ohrozenia liberálnej demokracie sa na minulosť pozeráme zlou optikou. Panuje všeobecný pocit, že keď držíme na uzde stalinistov a fašistov, sme v bezpečí. Problém je, že hoci si pamätáme nebezpečných aktérov, venujeme malú pozornosť postupom, akými nastolili diktatúru. Je to chyba, pretože práve tie môže ktokoľvek využiť aj dnes.

Nebezpeční hlásatelia Dobra

Politické zoskupenia, ktoré v minulosti nedemokratické postupy použili, získavali popularitu programom lepšej budúcnosti. Prezentovali sa ako nositelia jednoznačného Dobra, ktoré stojí v opozícii voči bezútešnej, skorumpovanej, rozhádanej súčasnosti. Problém je, že keď existuje len jeden skutočný recept na lepšiu budúcnosť, stáva sa rokovanie a hľadanie kompromisu zbytočným. O ceste k zlatým časom predsa nie je nutné zdĺhavo rokovať v parlamente. Veď kto by mohol byť proti? Len niekto, kto nechce, aby bolo lepšie. A s takými ľuďmi predstavitelia Dobra nemôžu diskutovať a už vôbec nie uzatvárať kompromisy.

Výrazný náznak takéhoto spôsobu myslenia predviedla aktuálna vládna koalícia pri schvaľovaní ústavného zákona o spôsobe predlžovania núdzového stavu. Jej predstavitelia najprv vyhlásili, že s opozíciou nebudú o ničom rokovať, aby následne podpredseda parlamentu jej poslancom vynadal, že sa hlasovania nezúčastnili. Takto chápaná parlamentná demokracia však stráca zmysel.

To isté platí aj pre

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie