Denník N

Máte vysoký krvný tlak? Lekárka detailne vysvetľuje, čo to znamená, čo treba robiť a či sa ho dá zbaviť

Kateřina Cajthamlová. Foto - Lenka Hatašová
Kateřina Cajthamlová. Foto – Lenka Hatašová

Jesť ryby alebo iné mäso? Klasické maslo alebo rastlinné náhrady? Ktoré oleje používať a ktorému tuku sa vyhýbať? Koľko krokov denne treba prejsť a ako sa majú správne počítať? Odpovedá dlhoročná lekárka internistka a odborníčka na obezitu a chudnutie Kateřina Cajthamlová.

Prečo vlastne potrebujeme mať optimálny krvný tlak?

Aby sa nám prekrvovali orgány. Ak tlak príliš klesá, orgány sa prekrvujú nedostatočne, ak príliš stúpa, orgány sa môžu zničiť. Predstavte si tlakový hrniec – pri nízkom tlaku nespĺňa svoju funkciu, pri príliš vysokom exploduje.

Ako dlho medicína pozná meranie krvného tlaku?

Asi sto rokov. Pulz meria ľudstvo oveľa dlhšie, poznali to už starí Číňania. Merali ho najmä na zápästí, keďže lekári vtedy nemohli vysokým hodnostárom – najmä hodnostárkam – siahať len tak na iné miesta na tele.

Čo presne sa zisťuje pri krvnom tlaku?

Meria sa, a je jedno, či ortuťovým alebo digitálnym tlakomerom, pulzové rozpätie medzi systolou, čo je sťah srdca, a diastolou, čo je roztiahnutie srdca. To prvé vždy ukazuje vyššiu hodnotu, druhé nižšiu. Ak máte tlak 120 na 80, číslo 120 predstavuje hodnotu pri srdcovom sťahu a číslo 80 zase najnižšiu hodnotu tlaku v celom cievnom systéme.

Ktorá hodnota je dôležitejšia?

Obe sú mimoriadne dôležité, ale ak sa zvýši horná hodnota napríklad o 20, nie je to také zlé, ako keď sa o 20 zvýši spodná hodnota. Pri diastole sa naplnia cievy v srdci a dodávajú mu kyslík. Stiahnuté srdce sa prekrviť nemôže; dokáže to, len ak je roztiahnuté. Ak je potom diastolický tlak, teda spodný, príliš vysoký, cievy nerelaxujú a neprepúšťajú dostatok krvi do jednotlivých orgánov v tele.

Ako si správne merať tlak?

V prvom rade musí človek v pokoji sedieť asi 10 minút. Nemá zmysel merať ho, hneď ako prídete domov, k lekárovi či po fyzickej námahe. Zároveň človek musí mlčať, pokojne dýchať, ideálne je mať zatvorené oči. Z toho vyplýva, že je lepšie, ak nám tlak meria niekto iný než my sami.

Treba brať ohľad aj na takzvaný syndróm bieleho plášťa – ak sa človek bojí, že bude mať vysoký tlak, znervóznie a tlak mu naozaj stúpne.

Prečo treba počas merania mlčať?

Lebo počas toho, ako rozprávame, máme tlak o niečo vyšší.

Hovoríte, že najskôr treba sedieť 10 minút v pokoji. Lenže tak to v praxi bežne nefunguje – človek vstúpi do ordinácie, čiže urobí nejaké kroky, privíta sa so sestričkou aj s lekárkou a hneď mu merajú tlak. Pacient objednaný na konkrétny čas dokonca nemusí absolvovať ani sedenie v čakárni, čiže ho merajú rovno po fyzickej aktivite.

To však nie je správne. Kedysi to u mnohých lekárov fungovalo tak, že sestrička s tlakomerom obchádzala pacientov priamo v čakárni. Dbala na to, aby pacient sedel aspoň 10 minút.

Aký zmysel má hneď po príchode merať tlak niekomu, kto je objednaný na konkrétny čas, nebodaj sa ponáhľa, aby to nezmeškal, takže doslova beží? Vtedy je výsledok, logicky, ovplyvnený psychickou aj fyzickou záťažou, tlak je vyšší než v pokoji.

Čo s tým?

Ak lekár takému pacientovi zistí normálny tlak, je to v poriadku. Ak však nameria vyšší tlak, nemal by z toho hneď robiť závery, ale počkať a zmerať tlak s odstupom ešte aspoň dvakrát. Mimochodom, vysoký krvný tlak môže mať veľmi veľa príčin. Ak ho chce lekár liečiť, musí nájsť tú správnu. A na to treba pomerne veľa rôznych vyšetrení.

Výborným zdrojom informácií pre lekára sú samotní pacienti. Ak sa pozorujú a vedia opísať, v akých situáciách mávajú konkrétne problémy, uľahčuje to stanovenie správnej príčiny. Lekár nemá šancu pýtať sa na všetko, lebo nepozná súkromný ani pracovný život pacienta, preto o tom musí hovoriť chorý sám.

Konkrétne?

Napríklad pacient povie, že kedysi vyšiel po schodoch a nič mu to nerobilo, teraz vyjde na druhé poschodie a búši mu v spánkoch a bolí ho hlava, že predtým nemal nočné mory, ale odkedy má nové lieky, zrazu ich má každú noc, že zrazu sa veľa potí, že mu pri troške námahy sčervenie tvár, že naraz chodí často močiť, že sa mu kráti dych, že sa mu motá hlava a podobne.

Z pohľadu pacienta to môžu byť hlúposti, ale pre lekára sú to neoceniteľné informácie. Lekár je síce expertom na medicínu, ale len pacient je expertom na vlastné telo. Muži zbytočne zvyknú hrať hrdinov a veľa vecí zamlčia. Naopak, ženy zvyknú na seba „napráskať“ všetko.

Na ktorej ruke treba merať tlak?

Zväčša sa to robí na nedominantnej ruke, teda u praváka na ľavej a u ľaváka na pravej. Dôvodom je, že na dominantnej ruke je viac svalstva. Človek musí sedieť, manžeta sa dáva na ruku vo výške srdca.

Žiadny lekár sa ma nikdy nespýtal, či náhodou nie som ľavák. Som, ale tlak mi zvyknú merať na ľavej ruke.

Možno ste mali tlak v norme, ale aj medzi lekármi, ako v každej profesii, existujú fušeri.

Predpokladám, že keď sa u pacienta potvrdí problém s tlakom, v snahe nájsť príčiny nasledujú odbery krvi.

K tým sa ešte dostaneme. Niekedy sa vyžaduje aj zbieraný 24-hodinový moč. Tu upozorňujem, že ľudia ho obvykle zbierajú zle.

V akom zmysle?

Povedzme, že máte lekárovi priniesť 24-hodinový moč v pondelok ráno. Kedy ho začnete zbierať?

V nedeľu ráno?

Nie. Prvý ranný moč v nedeľu nezbierate, lebo

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Slovensko, Svet, Zdravie

Teraz najčítanejšie