Denník N

Koronavírus je doma aj medzi ľuďmi bez domova. Bratislava si s tým nevie poradiť

Ilustračné foto N - Tomáš Benedikovič
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Šesťdesiatročný Ľubo práve prišiel na plošný skríning do výdajne Nota bene. Na ulici býval štyri mesiace, potom začal predávať časopisy a podarilo sa mu nájsť podnájom. „Mám z toho stres, vždy počas januára a februára predávame menej, ale teraz je to ešte horšie,“ hovorí pri čakaní na výsledok. Odkedy prišiel koronavírus, je to pre ľudí na ulici náročné, hodnotí situáciu.

Keď sa vláda rozhodla vyhlásiť núdzový stav z dôvodu pandémie, medzi najohrozenejšie skupiny sa v hlavnom meste zaradili ľudia bez domova. Je ich viac ako štyritisíc ľudí, hovorí riaditeľka OZ Vagus Alexandra Kárová.

Testovanie zabezpečili neziskovky

Zlá hygiena aj strava, k tomu dlhodobé pobyty v preplnených nocľahárňach, dlhodobo neliečené stavy a k tomu koronavírus: to všetko radí ľudí bez domova do obzvlášť zraniteľnej skupiny. Aktuálne je v karanténe v zariadení na Hradskej 78 pozitívne testovaných ľudí. „Celkovo už mesto poskytlo možnosť na bezpečnú izoláciu 139 ľuďom bez domova s ochorením,“ povedala hovorkyňa magistrátu Katarína Rajčanová.

Náhlym uzavretím obchodných domov prišli aj o spôsob, ako si zaistiť základné potreby. „Ľudia bez domova sa tak neraz ocitli bez možnosti hygieny, zobrať si jedlo či vodu alebo si nabiť telefón,“ vysvetľuje riaditeľka Kárová. Ale aj zatvorenie či obmedzenie gastroprevádzok zapríčinilo stratu ich zamestnania.

Plošné testovanie v občianskom združení Vagus. Foto – Alexandra Karová/Vagus

Mnohí z nich sa boja nielen o zdravie, ale aj o svoju prácu– väčšina z nich ostala bez roboty už v čase prvého tvrdého lockdownu. Zatvorili aj zberné dvory, kde si vedeli privyrobiť. „Nemali peniaze a nemohli ostať ani v ubytovniach, ktoré sa museli zatvoriť tiež,“ vysvetľuje riaditeľka Vagusu.

Štatutárna konateľka OZ Proti Prúdu Sandra Pazman Tordová hovorí, že už v čase prvej vlny ľuďom klesli príjmy z pouličného predaja novín Nota bene. „Niektorí predajcovia hovoria, že im klesol predaj o viac ako 50 percent. Následkom toho sa ocitli v zúfalej situácii, pretože nevedia z čoho si zaplatiť základné veci ako ubytovanie, potraviny či lieky,” vysvetľuje Pazman Tordová.

Organizácia Proti prúdu, vydavateľ Nota bene, vyhlásila zbierku a vďaka pomoci darcov pomohla zabezpečiť a udržať strechu nad hlavou pre 130 predajcov, poskytli im aj sedemsto potravinových balíčkov a 8000 respirátorov. V čase druhej vlny pandémie s pomocou organizácie našlo osem predajcov bezpečné bývanie v nájomných bytoch, z toho štyria v súkromných bytoch a štyria v mestských nájomných bytoch v spolupráci s Magistrátom mesta Bratislava.

Keďže na život vonku potrebujú v súčasnosti modrý certifikát o testovaní, organizácie špeciálne pre nich zorganizovali aj hromadné testovania. Niektorí z nich nemajú občiansky preukaz alebo iný doklad totožnosti. Ľudia z terénu by za najlepšie riešenie považovali mobilné testovacie miesta pre ľudí bez domova v réžii magistrátu, ktoré by odľahčili organizácie, ktoré testovanie zabezpečovali teraz.

„Po druhom plošnom skríningu sa v dennom centre Domec ukázalo, že zo 119 ľudí je deväť pozitívnych. Následne prešli pohovorom so sociálnym pracovníkom a mali možnosť ísť do karanténneho zariadenia, kde môžu prečkať desaťdňovú karanténu.“ Aj vo výdajni združenia Proti prúdu sa konalo testovanie. Podľa Pazman Tordovej v rámci druhej vlny pandémie mali zatiaľ iba dvoch pozitívnych.

Plošný skríning vo výdajni Nota bene. Foto – Marcel Pazman/Nota bene

Problém prišiel v januári

Od začiatku januára počet nakazených pribúda a mesto priznáva, že tento problém nezvláda. Preto požiadali o pomoc štát. “Hrozí tu nezvládnuteľná situácia medzi ľuďmi bez domova,” potvrdil Matúš Vallo. Pracovníci sociálnych služieb i mesta hľadajú spôsob, ako zabrániť šíreniu nákazy v komunitách týchto ľudí. Snažia sa tak zriadiť aj ďalšie miesta pre nakazených.

Podľa šéfredaktorky Sandry Pazman Tordovej sa nevyužili nástroje, ktoré by zabránili šíreniu vírusu medzi ľuďmi bez domova.

„Napríklad, nezriadili sa možnosti ubytovania, kde by mohli bývať samostatne a mohli sa lepšie chrániť. Ale takto sme vlastne už len hasili problém a zachraňovali nakazených,“ povedala Pazman Tordová. V druhej vlne podľa nej podcenili aj kapacitu karanténnych miest.

Karanténne mestečko v Bratislave v prvej vlne rátalo s kapacitou do 230 miest a karanténne mestečko v druhej vlne vzniklo už len s kapacitou 48 miest, s limitovanou možnosťou jej zvyšovania. Magistrátu sa ešte dvakrát podarilo zvýšiť kapacitu na sto miest. Keď sa naplnilo a hrozilo, že covid pozitívni klienti by skončili na ulici, nocľaháreň Depaul zriadila krízové karanténne zariadenie vo svojich priestoroch. V súčasnosti tam vznikla červená covidová zóna a zelená zóna pre negatívnych ľudí, ktorí tam chcú prespať.

„Voľných nám zostalo 21 miest, keďže celkovú kapacitu máme nastavenú na 44 miest,“ hovorí riaditeľ nocľahárne Jozef Kákoš. Reagovali tak na riziko, že kapacity karanténneho mestečka nebudú stačiť a pozitívne testovaní ľudia by zostali na ulici bez pomoci.

Pri rozširovaní nákazy v azylových domoch nastali problémy aj s personálom, s logistikou a s tým, že pre ľudí nemajú dostatok miesta. „Je nutné navýšiť kapacity dobrovoľníkov, ale hlavne zdravotníkov, ktorí sú v aktuálnej situácii vyťažení a tiež personálne kapacity v podobe sociálnej podpory,“ povedala hovorkyňa magistrátu Katarína Rajčanová.

Pre mestá a neziskové organizácie je čoraz ťažšie oddeľovať nakazených ľudí bez domova od tých neinfekčných. Jednotlivé azylové domy podľa možnosti vyčleňujú úseky, aby rozdelili pozitívne testovaných ľudí od ostatných. „Je to pre nás veľký tlak, keďže sme v podstate otvorili popri nocľahárni nový projekt (červenú zónu) a aby sme boli schopní ho pokryť, museli sme stiahnuť kolegov aj z iných projektov, ktorí boli ochotní ísť do červenej zóny pracovať,“ vysvetľuje Kákoš.

Hovorí, že išli nad svoje možnosti. „Ako organizácia už nemáme veľmi kapacity pomôcť viac a myslím, že sme v danej situácii išli výrazne nad rámec našej zodpovednosti. Verím, že si to kompetentní uvedomujú a vnímajú a že sa to v budúcnosti odrazí na ďalšej spolupráci,“ vysvetľuje riaditeľ nocľahárne.

Plošné testovanie v občianskom združení Vagus. Foto – Alexandra Karová/Vagus

Žiadajú pomoc od štátu

Primátor hľadal pomoc pri vytvorení ďalších miest na karanténu aj na príslušných ministerstvách práce, vnútra a  zdravotníctva.

S ministerstvom vnútra sa dohodli na spolupráci. „Ide najmä o pomoc vo forme usmernení a určení vhodného kľúča pri riešení problematiky a koordinácii s relevantnými štátnymi inštitúciami.“

Magistrát po plošnom skríningu očakáva, že nakazených bude ešte viac. Mesto preto požiadalo o pomoc aj ministerstvo hospodárstva. „Komunikácia prebieha s ministerstvom vnútra, zároveň sme oslovili ministerstvo hospodárstva, ktoré má prázdnu budovu Slovenskej obchodnej inšpekcie,“ upresnila Rajčanová.

Šéfredaktorka Nota bene Pazman Tordová hovorí, že sa snažia aj sami hľadať pomoc. „Keďže dnes ešte stále nie je na sto percent isté, že sa podarí zabezpečiť karanténne zariadenie s dostatočnou kapacitou, hľadáme riešenia aj po vlastnej osi. Ozvala sa nám pani s ponukou bytu pre predajcov za symbolický nájom, teraz sa snažíme dohodnúť, že by sa byt využil ako karanténa.“

Chceli by osloviť aj ďalších ľudí, ktorí majú dočasne nevyužité byty, s prosbou o ich dočasný prenájom za výhodnejšiu cenu na karanténu pre predajcov. „Keďže podľa odhadov táto situácia ešte potrvá nejakých pár týždňov, budeme vďační za pomoc.“

Foto N – Vladimír Šimíček

Chýba prevencia

Riaditelia organizácií hovoria, že sa objavili nešťastné vyjadrenia, ktoré ľudí bez domova označovali za „šíriteľov nákazy“, čo v polarizovanej dobe podporuje predsudky a odrádza verejnosť od ochoty pomôcť im. „Cítime to aj na spätnej väzbe vo svojom okolí. Veľmi si želám, aby sme sa takýmto nálepkám vo svojom slovníku vyhýbali.“

Neziskové organizácie sa zhodujú, že pomoc od štátu prišla neskoro. O zlepšenie situácie žiadali už vlani v máji. „V spolupráci s ďalšími organizáciami sme žiadali, aby sa zriadili aj samoizolácie v hoteloch alebo v iných ubytovniach, ako to funguje v Prahe, v Berlíne alebo v Španielsku,“ vysvetľuje Pazman Tordová. Túto iniciatívu podporili aj ďalšie organizácie.

Rovnako by sa podľa riaditeľa nocľahárne Kákoša mala otvoriť otázka zriadenia ďalšej mestskej nocľahárne či útulkov, do ktorých by vedeli ľudí z ich nocľahárne posúvať a zmiernili by tak ich počet a stretávanie v jednej jedinej nocľahárni v meste.

Vypadli z priorít očkovania 

Na Slovensku sa už od konca decembra začalo s očkovaním proti covidu-19. V pôvodnom pláne očkovacej stratégie sa ľudia bez domova ocitli už v tretej etape. Mali byť očkovaní po klientoch v DSS alebo po zaočkovaní chronicky chorých pacientov.

Po spresneniach však ľudia na ulici z priorít očkovania vypadli. Minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) to vysvetlil slovami, že ľudia bez domova majú trochu iný štýl života, ktorý je rizikovejší. „Avšak aj tu v Bratislave už je viac ľudí, ktorí mali nebezpečnejší typ koronavírusu, a teda úroveň premorenia je vysoká.“ Podľa neho by sa preto títo ľudia veľmi ťažko vakcinovali.

Alexandra Kárová z Vagusu s týmto argumentom ministra nesúhlasí. „Ľudia bez domova patria k ohrozenej skupine obyvateľov pre vek, zdravotný stav, no najmä preto, že sa nedokážu izolovať, a tak sú každý deň vystavení riziku,“ reaguje na skutočnosť, že ľudia bez domova vypadli z priorít očkovania. „Okrem toho, rizikom pri tomto ochorení je, že ho môžete dosať aj niekoľkokrát po sebe a spôsobuje ďalšie zdravotné problémy aj po jeho prekonaní.“ Medzi tisíckami ľudí na ulici sú aj takí, ktorí sú chronicky chorí a potrebujú sa dať zaočkovať skôr ako bežní ľudia.

Aj Sandra Pazman Tordová považuje ministrove vyjadrenie za veľmi nešťastné. „Argumentovať, že ľudia bez domova vypadli z priorít očkovania pre svoj ‚rizikový životný štýl‘ vychádza z predsudku, že si takýto osud vybrali. Pôsobí to až cynicky v dobe pandémie, keď nedostatok systémovej pomoci ohrozuje ich životy dvojnásobne,“ vysvetľuje Pazman Tordová.

Snažili sa aj v spolupráci s kolegami z OZ Equita, aby sa ľudia bez domova dostali medzi prioritné skupiny. „Ľudia bez domova sú zraniteľní z pohľadu zlého zdravotného stavu a chronických ochorení aj z hľadiska veku – sú to najmä starší ľudia a najmä nemajú štandardné hygienické podmienky na ochranu a stále miesto vhodné na prekonanie choroby,“ vysvetľuje Pazman Tordová.

Odvoláva sa pritom na štúdie – napríklad americkú štúdiu, ktorá poukazuje na zvýšenú zraniteľnosť ľudí bez domova pri covide. „Hrozí im vyššie riziko hospitalizácie či úmrtia. Navyše štúdia uvádza, že zdravotný stav ľudí bez domova zodpovedá zdravotnému stavu ľudí z bežnej populácie starších o dvadsať rokov,“ doplnila Pazman Tordová.

Koronavírus

Slovensko

Teraz najčítanejšie