Očkovanie proti covidu a seniori: ako nahlasovať nežiaduce účinky a prečo sú výraznejšie skôr po druhej dávke

• Doteraz zaznamenali na Slovensku nežiaduce účinky u 0,3 percenta očkovaných, zväčša neboli vážne.
• Štátni kontrolóri hovoria, ako preverovali prípad úmrtia a ako nahlasujú podobné prípady aj iné európske krajiny.
• Pri úmrtiach v Nórsku sa nezistilo prepojenie s očkovaním.
• Vedec vysvetľuje, že okolo päťdesiatky dochádza k poklesu niektorých funkcií imunitného systému a títo ľudia sú zraniteľnejší.

V utorok 26. januára sa na Slovensku spustilo očkovanie seniorov nad 75 rokov. Úmrtie 79-ročného muža, ktorého očkovali, u niektorých mohlo vyvolať otázky o bezpečnosti vakcín proti covidu.

V tomto článku vysvetlíme, aké majú vakcíny proti covidu vedľajšie účinky, aké má imunitný systém seniorov špecifiká či to, ako sa sledujú a vyhodnocujú nežiaduce účinky po očkovaní.

Očkovaný muž, ktorý skonal, mal viacero závažných ochorení, a keď dostal horúčku, zostal doma a nevyhľadal zdravotnú starostlivosť v nemocnici.

Seniora očkovali prvou dávkou vakcíny Comirnaty od Pfizeru a BioNTechu.

Pitva určila ako hlavnú príčinu úmrtia chronické ochorenia, no podľa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv „k celkovému zhoršeniu zdravotného stavu tohto pacienta prispeli aj inak mierne nežiaduce účinky po očkovaní – horúčka a slabosť“.

Trénovaní experti a hlásenie do európskej databázy

Najskôr sa pozrime na to, ako sa štátny ústav dozvedel o tomto prípade a ako ho preverovali.

Najskôr dostali telefonické hlásenie s podozrením na nežiaduce účinky. Nasledovalo vyšetrovanie podozrenia, ktoré vykonávajú takzvaní farmakovigilanční posudzovatelia. „V Štátnom ústave pre kontrolu liečiv máme takých posudzovateľov štyroch,“ povedala Zuzana Baťová, riaditeľka a generálna tajomníčka Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL), a dodala, že na vyhodnocovanie nežiaducich účinkov vakcín či liekov sú špeciálne trénovaní.

Príčinnú súvislosť medzi očkovaním a úmrtím úrad vyhodnotil ako „možnú“. Tento výraz vychádza zo škály Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorá má päť stupňov (veľmi pravdepodobný – pravdepodobný – možný – nepravdepodobný – neklasifikovaný).

Toto hlásenie už zaslali do európskej databázy EudraVigilance, ktorá zhromažďuje podozrenia na nežiaduce účinky všetkých liekov registrovaných v EÚ.

Podobných prípadov ako zo Slovenska je v Európe viac, potvrdila Baťová. „Vnímam to ako signál, že reportovanie funguje. Ak by sa také prípady nevyskytovali, považovala by som to za podozrivé.“

0,3 percenta podozrení na nežiaduce účinky

K 26. januára bol celkový počet zaočkovaných ľudí na Slovensku 102 692 (k dnešnému dňu je to 115 399) a slovenská lieková agentúra k tomu dňu registrovala 353 hlásení na podozrenia na nežiaduce účinky po vakcíne Comirnaty od Pfizeru a BioNTechu, čo je zhruba 0,3 percenta.

Z uvedeného počtu vyhodnotili 24 hlásení ako závažné, týkali sa ľudí od 21 do 79 rokov. „Týmto pacientom sa začala rozvíjať alergická reakcia, udávali svrbenie, tŕpnutie, problémy s tlakom alebo prekolapsový stav, no okamžite sa im podala korekčná liečba, takže sa reakcia nerozvinula,“ povedala Baťová.

Očkovaná osoba po očkovaní neopúšťa očkovacie centrum okamžite, čaká v ňom asi 15 minút až pol hodiny, aby jej zdravotníci mohli pomôcť v prípade, že sa rozvinie závažný stav.

Od 26. decembra 2020 do 11. januára 2021 sa na Slovensku zaočkovalo 31 785 osôb, pričom sa evidovalo šesť závažných vedľajších účinkov. Za rovnaké obdobie sa covidom infikovalo 102 015 osôb a ochorenie si vyžiadalo 1370 obetí. „Z pohľadu liekovej agentúry je benefit očkovania vysoký a prevyšuje všetky riziká,“ vysvetľuje Baťová.

Prijmú každé hlásenie o nežiaducich účinkoch

Zdravotnícki pracovníci a farmaceutické spoločnosti majú zákonnú povinnosť hlásiť vzniknuté nežiaduce účinky po očkovaní. Hlásiť ich môžu aj samotní pacienti či ich rodinní príslušníci a opatrovatelia.

Na hlásenie neexistuje žiaden časový limit. „Sme povinní prijať akékoľvek hlásenie o nežiaducich účinkoch,“ objasňuje Baťová.

Z výročnej správy Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv za rok 2019 vyplýva, že celkovo prijali okolo tritisíc hlásení s podozrením na nežiaduce účinky liekov, z toho 150 sa týkalo všetkých vakcín.

Ako je možné, že za mesiac očkovania proti covidu bolo hlásení už 353?

Baťová si to vysvetľuje aj tým, že o novej vakcíne sa veľa hovorí a ľudia, ako aj zdravotnícki pracovníci sú disciplinovanejší, takže podozrenia na nežiaduce účinky poctivo hlásia.

Imunitná reakcia

Keď nový koronavírus (či iný patogén) vstúpi do ľudského tela, ako prvá nastupuje rýchla vrodená imunitná reakcia, ktorá – povedané laicky – zabezpečuje odpoveď na cudzorodé látky.

Ak taká imunitná reakcia nestačí, nastupuje „cielená“ (adaptívna) imunitná reakcia so „špecializovanými expertmi“ určenými na boj s konkrétnym patogénom.

Tento typ cielenej či adaptívnej imunitnej reakcie je spojený s aktivitou B- a T-buniek (lymfocytov), pričom dochádza k vzniku pamäťových imunitných buniek.

„Pamäťové B-bunky sú zodpovedné za tvorbu protilátok – ak sa v budúcnosti objaví rovnaká nákaza, začnú produkovať čerstvé protilátky. T-bunky im v tom buď asistujú, alebo priamo zabíjajú infikované bunky,“ priblížil v minulosti imunológ Vladimír Leksa z SAV.

Existuje predpoklad, že ochrana pamäťovými imunitnými bunkami by mohla trvať roky.

mRNA vakcíny od Pfizeru/BioNTechu a Moderny vytvárajú kompletnú imunitu – čiže nielen ochranu protilátkami, ale aj cytotoxickými T-bunkami. „Keďže vakcína sa tvári ako patogén, vyvoláva tie isté reakcie ako nový koronavírus,“ dodal neuroimunológ Norbert Žilka.

Výhodou vakcíny je však to, že imunitnú odpoveď vyvolá bez rizika zdravotných komplikácií, ktoré sú spojené s prekonaním covidu.

Imunitný systém seniorov

Zhruba po 50. roku života dochádza k takzvanej imunosenescencii, čiže poklesu niektorých funkcií imunitného systému. „Výsledkom je, že takí ľudia sú zraniteľnejší,“ dodal Žilka, ktorý je riaditeľom Neuroimunologického ústavu SAV a vedeckým riaditeľom biotechnologickej spoločnosti Axon Neuroscience.

V dôsledku uvedeného javu sa vedci pri vývoji vakcín stretávajú s problémom, že očkovacie látky nie sú dostatočne imunogénne, čiže nespúšťajú adekvátnu imunitnú reakciu.

„Pri starších ľuďoch treba využívať rozmanité spôsoby, ako prebudiť ich imunitný systém, aby reagoval na vakcínu – často sa používajú vyššie dávky vakcíny alebo sa používajú adjuvantné látky, ktoré podporujú imunitnú odpoveď,“ dodal Žilka.

Dôkaz, že imunitný systém reaguje

Vedľajšie účinky ako bolestivosť v mieste vpichu, začervenanie či zvýšená teplota sú hlavnými znakmi zápalovej reakcie, a ak sa vytvoria po očkovaní, znamenajú, že imunitný systém reaguje na podanie očkovacej látky, čo je v konečnom dôsledku žiaduce.

„Zvýšenú teplotu či bolesť v mieste vpichu treba radiť medzi nežiaduce účinky, keďže sú pre človeka nepríjemné. No ak sa na vec dívame z medicínskeho hľadiska, tak fakt, že mám po očkovaní napríklad zväčšenú lymfatickú uzlinu, znamená, že uzlina pracuje a vyrábam si protilátky,“ objasnila Baťová.

Žilka dodal, že vakcína sa tvári ako patogén, preto je prirodzené, že očkovanie vyvoláva reakcie ako nový koronavírus. „Je možné, že tí, ktorí zareagujú na vakcínou horúčkou či slabosťou, by podobným spôsobom zareagovali aj na samotný vírus, ak by ich napadol,“ povedal Žilka a dodal, že silnejšia alebo slabšia imunitná reakcia na vakcínu je výsledkom génov a celkového nastavenia imunitného systému daného človeka.

Niektoré nežiaduce účinky môžu byť výraznejšie až po podaní druhej dávky, potvrdil Žilka. Rovnakú skúsenosť mal aj lekár a vedec Július Hodosy, ktorý v rozhovore pre Denník N povedal, že po prvom očkovaní nemal nežiaduce účinky, ale po druhom bola situácia iná: „Po druhom preočkovaní som mal pár hodín teplotu 38 stupňov Celzia. Bola však noc, tak som spal. Ráno už bolo všetko v poriadku“. Po prvej dávke sa v tele začnú vytvárať protilátky, preto sa pri druhej dávke zvyšuje imunitná odpoveď, čo môže viesť k rozvoju výraznejších nežiaducich účinkov.

Typickými vedľajšími účinkami po očkovaní ľubovoľnou vakcínou sú bolesť a začervenanie v mieste vpichu, bolesť končatiny, únava, zvýšená teplota, bolesti hlavy, svalov, kĺbov a iné krátkodobé nezávažné reakcie. Takéto vedľajšie účinky sú prirodzenou reakciou imunitného systému na očkovanie a prevažná väčšina hlásení aj pri očkovaní proti covidu sa týka práve takýchto krátkodobých nezávažných reakcií.

Klinické skúšania

V klinickom skúšaní sa vakcínami proti covidu od Pfizeru/BioNTechu či Moderny očkovali desaťtisíce dobrovoľníkov.

Časť očkovaných vakcínou od Moderny mala mierne alebo stredne ťažké vedľajšie účinky, ktoré sú známe aj pri iných vakcínach a trvali od jedného do troch dní.

Zhruba polovica ľudí očkovaných vakcínou od Pfizeru a BioNTechu hovorila, že po podaní vakcíny cítili únavu. Takmer 85 percent dobrovoľníkov nad 16 rokov hovorilo o bolestivosti v mieste vpichu, 63 percent o únave, polovica o bolesti hlavy, niečo vyše tretiny o bolesti svalov. Horúčku zaznamenalo 14 percent.

Nežiaduce účinky trvali obvykle jeden deň a skôr sa objavili po podaní druhej dávky.

Štvrtá fáza po uvedení na trh

Istým nedostatkom uvedených klinických skúšaní je, že do nich nebolo zaradených veľa seniorov, čo pri reálnom očkovaní môže meniť účinnosť vakcíny, prípadne výskyt nežiaducich účinkov.

„Pri klinickom skúšaní vakcíny od Pfizeru bolo seniorov nad 75 rokov asi 1500,“ povedal Žilka, no vzápätí dodal, že tri fázy klinického skúšania sa pri schválených vakcínach spravili dobre a postupovalo sa v nich štandardným postupom, ktorý je bežný pre akýkoľvek liek.

„Teraz nastupuje štvrtá klinická fáza, keď sa vakcíny sledujú po uvedení na trh. Zbierajú sa údaje o nežiaducich účinkoch, hľadajú sa súvislosti a biologické vysvetlenia – vďaka tomu bude možné identifikovať potenciálne rizikové skupiny,“ dodal vedec z SAV.

mRNA sa v tele rozpadne pravdepodobne v priebehu niekoľkých dní, preto nie je možné, aby v tele pretrvávala dlhodobo a o niekoľko rokov spôsobila vážne nežiaduce účinky. Možné, hoci málo pravdepodobné komplikácie v budúcnosti by mohli byť spojené so zvýšenou citlivosťou na ochorenie, čo sa pozorovalo pri horúčke dengue. „Ale pri vakcínach proti covidu sme takýto problém zatiaľ nezaregistrovali,“ dodal Žilka.

Prípady z Nórska

Odborníci uvažujú, ako pristupovať k očkovaniu osôb vo vysokom veku, u ktorých by nežiaduce účinky, napríklad horúčka, mohli výrazne prispieť k zhoršeniu zdravotného stavu.

Napríklad v Nórsku úrady nedávno potvrdili úmrtie 23 ľudí (neskôr 33) nad 75 rokov (z 55-tisíc, ktorí dostali prvú dávku vakcíny), ktorí zomreli krátko po očkovaní vakcínou proti covidu-19 od Pfizeru a BioNTechu.

Nórska lieková agentúra preto vydala vyhlásenie, v ktorom uvádza: „U tých, ktorých zdravotný stav je veľmi krehký, môžu mať aj mierne vedľajšie účinky vakcíny vážne následky. Pre tých, ktorým ostáva len veľmi málo života, môže byť prospech z vakcíny len nepatrný alebo vôbec žiadny.“

ŠÚKL ešte 18. januára varoval pred automatickým spájaním očkovania s úmrtiami v Nórsku, čo prebrali niektoré médiá: „V Nórsku týždenne zomiera priemerne 400 ľudí v zariadeniach sociálnych služieb a zariadeniach dlhodobej starostlivosti. V Európskej únii z rôznych príčin zomiera približne 12 000 ľudí denne, pričom 83 percent z nich je starších ako 65 rokov.“

Neskôr lieková agentúra v Nórsku zverejnila stanovisko, že medzi očkovaním a úmrtiami sa nenašlo spojenie, ako konštatuje portál Wired. Aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) 22. januára uviedla, že nemá dôkazy o tom, že by hlásené úmrtia súviseli s podaním očkovacej látky.

Anafylaxia

Medzi najvážnejšie nežiaduce účinky po očkovaní sa radí aj anafylaxia, čiže prudká imunitná reakcia.

Podľa údajov amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) registrovali v Spojených štátoch 19. januára 15 anafylaktických šokov po podaní vakcíny od Moderny (2,1 prípadu na milión dávok) a 45 anafylaktických šokov po podaní vakcíny od Pfizeru/BioNTechu (6,2 prípadu na milión dávok).

Na porovnanie, 1,3 anafylaktického šoku pripadá na milión vakcín proti chrípke. Alergická až anafylaktická reakcia môže nastať po podaní ktoréhokoľvek lieku aj vakcíny.

Na Slovensku registrujeme po viac ako 100-tisíc očkovaných jednu anafylaktickú reakciu.

Pri očkovaní seniorov postupujú opatrne

Aby sa predišlo takýmto a iným komplikáciám, pred podaním očkovacej látky vypĺňa očkovaná osoba na Slovensku dotazník, aby sa zistilo, či v minulosti mala po očkovaní závažnú alergickú reakciu alebo trpí závažnou poruchou zrážanlivosti krvi.

„Dotazník má šesť základných otázok. Ak niekto vyplní, že v minulosti mal po podaní vakcíny závažnú alergickú reakciu, patrí do kompetencie lekára, aby rozhodol, či ho možno očkovať proti covidu. Pacienta sa pýtate, kedy mal alergickú reakciu, na akú vakcínu a tak ďalej. Potom sa pozriete, či liek, po ktorom vznikla alergická reakcia, nemá zloženie ako súčasná vakcína. Lekár to vyhodnocuje,“ povedal o význame dotazníka lekár a vedec Hodosy.

Skúsenosti zo Slovenska či z Nórska ukazujú, že pri pacientoch vo vysokom veku s chronickými ochoreniami treba postupovať obzvlášť obozretne, keďže aj zvýšená teplota môže výrazne skomplikovať ich zdravotný stav.

Infektológ Pavol Jarčuška, ktorý je aj členom konzília odborníkov, Denníku N potvrdil, že pri očkovaní seniorov sa postupuje opatrne. „Keď ideme do DSS-iek, deň predtým si prezrieme chorobopisy očkovaných. Ak má niekto z nich napríklad rizikovú hemokoagulačnú liečbu, neočkujeme a na deň či dva ju upravíme. Očkujeme až potom.“